Mzdové veličiny a základné pravidlá pri ich aplikovaní v praxi od 1. 1. 2016

Spracovanie miezd vyžaduje znalosť množstva zákonov, vyhlášok, nariadení, smerníc a usmernení, ktoré sa často menia. Určujú nielen postup pri výpočte čistej mzdy a pri finančných nárokoch zamestnanca, ale aj záväzné sumy, sadzby a parametre, z ktorých sa určujú veličiny používané pri výpočte preddavkov na daň, dane zo závislej činnosti a poistného. Hodnoty týchto veličín sa menia v závislosti od obdobia, v ktorom sa majú použiť.

Základné veličiny, ktoré je potrebné použiť pri zúčtovaní príjmu zamestnanca, sa odvodzujú od:

• minimálnej mzdy, a to na účely určenia minimálnych mzdových nárokov podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“ alebo len „ZP“),
• sumy životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu, predovšetkým na daňové účely a určenia súm používaných pri vyčíslení zrážok zo mzdy,
• všeobecného vymeriavacieho základu určeného z priemernej mzdy v hospodárstve SR spred 2 rokov na účely určenia sumy poistného na sociálne a zdravotné poistenie.

V tomto príspevku sa zameriame na hodnoty základných veličín, ktoré sa používajú od 1. 1. 2016 v súvislosti:

• so zdaňovaním príjmov zamestnanca podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zákona č. 252/2015 Z. z. účinného od 1. 1. 2016 (ďalej len „ZDP“),
• s platením poistného podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“) a
• s platením preddavkov na poistné a poistného podľa zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“). 

Minimálna mzda

Základnou zložkou príjmu zo závislej činnosti je mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu podľa § 118 ZP. Mzda nesmie byť podľa § 119 ods. 1 ZP nižšia, ako je ustanovená minimálna mzda.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZMM“) sa minimálna mzda každoročne mení k 1. 1. a ustanovuje sa na obdobie od 1. 1. do 31. 12. príslušného kalendárneho roka. Vzťahuje sa na odmeňovanie zamestnancov v pracovnom pomere a v obdobnom pracovnom vzťahu (napr. služobnom pomere, štátnozamestnaneckom pomere) a od 1. 1. 2013 aj na odmeňovanie zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu založenom niektorou z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktorými sú dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov. Minimálna mzda sa nevzťahuje na odmeňovanie fyzických osôb, ktoré pre zamestnávateľa vykonávajú práce v právnom vzťahu založenom zmluvou podľa Obchodného zákonníka alebo Občianskeho zákonníka. Dňa 27. 10. 2015 bolo v Zbierke zákonov zverejnené nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z. zo dňa 7. 10. 2015, ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy v súlade s § 2 ods. 1 ZMM na rok 2016 nasledovne:

a) 405 € za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
b) 2,328 € za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Dni pracovného pokoja a sviatky

Podľa § 94 ZP má zamestnanec právo na odpočinok počas dní pracovného pokoja a sviatkov. Sú to dni, ktoré konkrétne definuje zákon NR SR č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sviatkoch“). Sú to tieto dni:

• dni, ktoré sú štátnymi sviatkami (1. 1., 5. 7., 29. 8.,1. 9. a 17. 11.),
• ďalšie dni pracovného pokoja okrem nedieľ (6. 1., Veľký piatok, Veľkonočný pondelok, 1. 5., 8. 5., 15. 9., 1. 10., 24. 12, 25. 12., 26. 12.),
• pamätné dni.

Štátne sviatky sú dňami pracovného pokoja. Pamätné dni, ktoré zákon o sviatkoch ustanovuje v § 3, nemajú na spôsob odmeňovania zamestnancov za prácu žiadny vplyv. Z pohľadu Zákonníka práce sa posudzujú ako pracovný deň. Dňami pracovného pokoja pre väčšinu zamestnancov, (okrem dní definovaných v zákone o sviatkoch) sú aj soboty a nedele. Ak počas nich zamestnanec pracuje, tak podľa Zákonníka práce sa posudzujú ako pracovný deň.

1.1 Minimálne mzdové nároky pre stupne náročnosti pracovných miest

Zákonník práce garantuje minimálne mzdové nároky zamestnancov odvodené od minimálnej mzdy, ktoré je zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, povinný dodržať pri:

• poskytovaní mzdy za vykonanú prácu,
• používaní priemerného zárobku na pracovnoprávne účely,
• poskytovaní mzdových zvýhodnení,
• poskytovaní náhrady mzdy za pracovnú pohotovosť.

Ak mzda zamestnanca za vykonanú prácu nedosiahne v kalendárnom mesiaci sumu minimálnej mzdy, aj keď zamestnanec v mesiaci odpracoval plný pracovný čas ustanovený zamestnávateľom, zamestnávateľ poskytne zamestnancovi podľa § 3 ZMM doplatok, ktorý predstavuje rozdiel medzi sumou platnej minimálnej mzdy (ustanovenej od 1. 1. do 31. 12. pre príslušný kalendárny rok) a dosiahnutou mzdou.

Pri výpočte doplatku sa do dosiahnutej mzdy zamestnanca nezahŕňa:

• mzda za prácu nadčas,
• mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok,
• mzdové zvýhodnenie za nočnú prácu,
• mzda za neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a
• mzdová kompenzácia za sťažený výkon práce.

Do počtu odpracovaných hodín sa nezahŕňajú:

• hodiny práce nadčas a
• hodiny neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Článok je skrátený, celý článok "Mzdové veličiny a základné pravidlá pri ich aplikovaní v praxi od 1. 1. 2016" nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Autor: Ing. Jolana Strýčková