Preradenie zamestnanca na inú prácu

Základné pojmy spojené s preradením zamestnanca

1) Pojem preradenie zamestnanca

Prevedenie (podľa dobovej literatúry – pozri Bernard, F., Kalenská, J.: Pracovní poměr, Práce, 1967) je každé opatrenie zamestnávateľa, kedy sa zamestnanec zaraďuje na iné pracovné miesto alebo funkciu, na ktorom doteraz pracoval alebo ktorým sa mu ukladá, aby na doterajšom pracovnom mieste vykonával iné práce, než vykonával doteraz. V judikáte Najvyššieho súdu Rc 23/1960 je vyslovený záver, že „Preradením v práci sa rozumie zmena pracovného pomeru spočívajúca v tom, že zamestnávateľ uloží zamestnancovi také práce, ktoré nespadajú pod druh práce, ktoré je zamestnanec povinný konať na základe pracovnej zmluvy alebo právneho predpisu, pričom nedochádza k zmene účastníkov pracovného pomeru.“.

Tohto vymedzenia sa v širšom zmysle [hoci zákon v súčasnosti používa pojem preradenie a nie prevedenie (tento pojem sa naďalej používa v ČR), ktorý sa používal pred zákonom č. 65/1965 Zb. (prvý Zákonník práce)] možno držať aj v súčasnosti. Je však potrebné doplniť, že § 55 ZP hovorí o „vykonávaní inej práce“, a teda:

1. v širšom zmysle môže ísť o zmenu v druhu vykonávanej práce (v niektorých prípadoch je spojená po dohode so zamestnancom aj so zmenou v mieste výkonu práce), ktorá je vyvolaná určitými okolnosťami, t. j. môže mať dosahy v kontexte obsahu pracovnej zmluvy a jej podstatnej náležitosti podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZP – druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma,
2. v užšom zmysle ide len o zmenu nejakej činnosti v rámci druhu práce bez zmeny pracovnej zmluvy (takáto zmena má v prípade § 55 ZP prednosť pred preradením mimo dohodnutý druh práce),
3. za istých okolností preradenie možno vnímať ako negatívne vymedzenie. Zamestnanec nebude vykonávať všetky svoje doterajšie činnosti (pretože nemôže), ktoré mal dohodnuté v pracovnej zmluve v rámci druhu práce (kým ostatní zamestnanci ich vykonávať budú môcť). Aj takéto „odobratie“ činnosti môže mať pracovnoprávne dôsledky, pretože zamestnanec môže mať časť mzdy naviazanú práve na výkon takejto činnosti.

Situáciu preradenia možno identifikovať aj mimo § 55 ZP a § 162 ZP, ktorý rieši len povinné preradenie na inú prácu, ale samotné preradenie sa deje aj v iných kontextoch. Napr. § 142 ods. 1 ZP (preradenie pri prestoji so súhlasom zamestnanca), môže ísť aj o preradenie na dobu určitú/neurčitú po dohode so zamestnancom z rôznych dôvodov (nedostatok zamestnancov, zdravotné dôvody mimo zdravotného posudku, povýšenie) a pod.

V minulosti zákon rozlišoval tzv. preradenie (prevedenie) na inú prácu a preloženie do iného miesta.

V súčasnosti zákon upravuje len preradenie na inú prácu (kontext druhu práce).

Základným pravidlom, ktoré je pri preradení zamestnanca potrebné sledovať, je § 54 ZP, podľa ktorého dohodnutý obsah pracovnej zmluvy (t. j. aj druh práce, miesto výkonu práce, mzdové podmienky a pod.) možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť písomne.

2) Povinné preradenie a fakultatívne preradenie zamestnanca

Povinné preradenie

Zákonník práce sa primárne zameriava na povinné preradenie zamestnanca, pretože vtedy podľa zákonodarcu nastáva potreba riešiť to v kontexte ochrany zamestnanca, iných zamestnancov, zamestnávateľa alebo aj ďalších osôb. § 55 ZP obsahuje pravidlá, kedy sa zamestnávateľ musí snažiť o preradenie zamestnanca na inú prácu, a to v rámci dojednaného obsahu pracovnej zmluvy alebo mimo rámca dojednaného obsahu pracovnej zmluvy.

Vo všeobecnosti platí pravidlo, že zamestnávateľ musí zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy – § 47 ods. 1 písm. a) ZP (t. j. druh práce dohodnutý v pracovnej zmluve).

Zamestnanec nie je povinný vykonávať práce iného druhu, než sú dohodnuté v pracovnej zmluve, pretože by išlo o tzv. nútenú prácu.

Následne § 55 ods. 1 ZP ustanovuje, že vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených v odsekoch 2 a 4.

Na tomto mieste je potrebné povedať, že v prípade ods. 2 nejde o príkaz zákonodarcu zamestnancovi, že je povinný akceptovať nový druh práce.

Ide o ustanovenie, kedy sa v kontexte ods. 2 ukladá zamestnávateľovi povinnosť preradenia zamestnanca (ak nemôže zamestnancovi prideľovať pôvodnú prácu vôbec alebo nie v celom rozsahu) a zamestnancovi povinnosť akceptovať túto skutočnosť, že mu táto práca nebude prideľovaná (v niektorých prípadoch je práve on iniciátorom toho, že prácu nemôže vykonávať, napr. predloží o tom lekársky posudok). Z § 55 ods. 2 ZP však nemožno odvodiť povinnosť zamestnanca vykonávať prácu, ktorá nebola dohodnutá v pracovnej zmluve bez jeho súhlasu. Rovnako z nej nemožno odvodiť povinnosť zamestnanca akceptovať preradenie, ak sa nedeje v súlade so zákonom. Rovnako nejde ani o zákaz, že by sa strany nemohli dohodnúť na zmene druhu práce z iniciatívy zamestnávateľa. Ak zamestnávateľ v prípade podľa ods. 2 odmietne preradenie zamestnanca, zamestnanec v niektorých prípadoch podľa § 69 ods. 1 písm. a), resp. aj c) ZP môže okamžite skončiť pracovný pomer.

Fakultatívne preradenie

Pojem preradenie sa v Zákonníku práce uvádza hlavne v § 55 ZP, resp. aj v § 162, ale preradenie zamestnanca (v širšom zmysle) môže nastávať v rôznych kontextoch – organizačné zmeny [§ 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP], zaradenie zamestnanca do práce po odpadnutí prekážky v práci, kedy sa medzičasom udiali zmeny, ktoré znemožňujú zaradenie na pôvodnú prácu (§ 157 ZP), zamestnanec nezvláda svoje úlohy na pozícii, ale zamestnávateľ ho nechce prepustiť, zamestnanec sa preraďuje do pozície vedúceho zamestnanca, dočasné preradenie so súhlasom pri prekážke v práci na strane zamestnávateľa (§ 142 ods. 1 ZP – prestoj) atď.

V prípadoch nevymenovaných v § 55 a § 162 ZP sa zamestnávateľ nemusí snažiť o preradenie zamestnanca, avšak v niektorých prípadoch už naďalej nevie zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy a má prekážku na jeho strane.

Zároveň v niektorých prípadoch (pozri § 63 ods. 2 ZP) je ponuková povinnosť podmienkou pre uplatnenie výpovede.

3) Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy vo väzbe na preradenie zamestnanca

Základom pracovnoprávnych vzťahov je pracovná zmluva, pričom § 43 ods. 1 ZP vymedzuje, že medzi podstatné náležitosti pracovnej zmluvy patrí aj:

• druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
• miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto).

a) Druh práce

Druh práce je podstatná náležitosť pracovnej zmluvy. Zákon nestanovuje šírku nastavenia druhu práce. Môže byť nastavený širšie (čím sa zvyšuje dispozičné oprávnenie zamestnávateľa určovať prácu podľa pracovnej zmluvy) alebo užšie (čím sa zni­žuje dispozičné oprávnenie zamestnávateľa určovať prácu podľa pracovnej zmluvy). Dojednanie druhu práce musí byť dostatočne určité, aby išlo o platné dojednanie tejto podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy (pozri aj § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.“).

V pracovnej zmluve možno uviesť jeden druh práce (napr. školník) alebo vymedziť druh práce aj kumulatívne (napr. dva druhy práce – školník a kotolník) alebo alternatívne (bude sa vykonávať jeden alebo druhý druh práce).

Druh práce je širším pojmom ako pracovná činnosť. V rámci druhu práce sa bude vykonávať súbor rôznych pracovných činností. V rámci druhu práce sa označuje konkrétna pozícia – upratovačka, školník, vrátnik, pričom v rámci stručnej charakteristiky sa stručne charakterizuje práca, ktorá sa má vykonávať.

Autor: JUDr. et Mgr. Jozef Toman, PhD.

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 9 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 499,38 € s DPH (406 € bez DPH)

 Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber