Vyplatenie mzdy v subdodávateľských reťazcoch

Do slovenského právneho poriadku sa predmetná problematika dostala už v roku 2016 prostredníctvom transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“).

Predmetná smernica bola do národnej legislatívy transponovaná prostredníctvom zákona č. 351/2015 Z. z. o cezhraničnej spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 18. júna 2016. Prostredníctvom predmetného zákona došlo v čl. II taktiež k novelizácii Zákonníka práce, v čl. III k novelizácii zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v čl. IV k novelizácii zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Problematiku vyplatenia mzdy v subdodávateľských reťazcoch v zmysle tej istej vyššie uvádzanej smernice však bolo potrebné nanovo otvoriť a upraviť, keďže sa s odstupom času ukázalo, že nebola dostatočná. Zmena v danej oblasti nastala prostredníctvom zákona č. 178/2024 Z. z., ktorým sa s účinnosťou od 1. augusta 2024 mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

1. Vyplatenie mzdy v subdodávateľských reťazcoch podľa zákona č. 351/2015 Z. z. od 18. 6. 2016

Povinnosť vyplatenia mzdy v subdodávateľských vzťahoch vychádza z čl. 12 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Podľa predmetného článku smernice: „V zá­ujme boja proti podvodom a zne­uží­vaniu môžu členské štáty po konzultácii s príslušnými sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou prijať ďalšie opatrenia na nediskriminačnom a primeranom základe s cieľom zabezpečiť, aby vyslaný pracovník mohol v rámci subdodávateľských reťazcov uplatniť voči dodávateľovi, ktorého priamy subdodávateľ je zamestnávateľom (poskytovateľom služieb), na ktorého sa vzťahuje článok 1 ods. 3 smernice 96/71/ES, zodpovednosť, ktorú tento dodávateľ nesie spolu so zamestnávateľom alebo namiesto zamestnávateľa, pokiaľ ide o akékoľvek nevyplatené čisté mzdy zodpovedajúce minimálnym mzdovým tarifám a/alebo príspevkom, ktoré sa majú zaplatiť do spoločných fondov alebo inštitúciám sociálnych partnerov, ak sa na ne vzťahuje článok 3 smernice 96/71/ES.“ Podľa čl. 12 ods. 2 smernice 2014/67/EÚ: „Pokiaľ ide o činnosti uvedené v prílohe k smernici 96/71/ES, členské štáty ustanovia opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby vyslaný pracovník mohol v rámci subdodávateľských reťazcov uplatniť voči dodávateľovi, ktorého priamy subdodávateľ je zamestnávateľom, zodpovednosť, ktorú tento dodávateľ nesie spolu so zamestnávateľom alebo namiesto zamestnávateľa, v súvislosti s právami vyslaných pracovníkov uvedenými v odseku 1 tohto článku.“

Aj zo samotného názvu vyššie uvádzanej smernice vyplývalo, že smernica sa týkala oblasti vysielania pracovníkov, t. j. situácie, keď sa vyžadoval cezhraničný prvok. Pri vysielaní zamestnancov zamestnávateľ vysiela svojho zamestnanca, ktorý bežne pracuje v jednom štáte EÚ, na výkon práce na nevyhnutne potrebný čas v rámci cezhraničného poskytovania služieb do iného štátu EÚ. V tomto kontexte bolo v roku 2018 aj predmetné ustanovenie transponované do slovenskej národnej legislatívy, konkrétne do § 5 ods. 8 až 10 Zákonníka práce v znení účinnom od 18. júna 2016 (§ 5 ods. 10 až 12 Zákonníka práce účinného do 31. júla 2024). Podľa ustanovení doplnených do § 5 Zákonníka práce v roku 2016, hosťujúci zamestnanec, ktorý sa domnieva, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli dotknuté nedodržaním podmienok vyslania na územie Slovenskej republiky, môže podať podnet priamo alebo prostredníctvom zástupcov zamestnancov na príslušný orgán inšpekcie práce alebo sa môže obrátiť na súd a domáhať sa právnej ochrany.

Hosťujúci zamestnanec, ktorému hosťujúci zamestnávateľ pri vyslaní podľa odseku 4 písm. a) alebo písm. b) neposkytol splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, má právo domáhať sa ich vyplatenia u fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorá je dodávateľom služby na území Slovenskej republiky (ďalej len „dodávateľ služby“), ktorej priamym subdodávateľom je hosťujúci zamestnávateľ.

Dodávateľ služby je povinný poskytnúť hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu alebo jej časť v sume, v ktorej nebola vyplatená, do 15 dní od doručenia žiadosti hosťujúceho zamestnanca po odpočítaní zrážok, ktoré by zo mzdy vykonal hosťujúci zamestnávateľ, ak by splatnú mzdu poskytol; na dodávateľa služby neprechádza zodpovednosť za vykonanie a odvedenie týchto zrážok. Dodávateľ služby je povinný informovať hosťujúceho zamestnávateľa o vyplatení mzdy podľa druhej vety. Pri vyslaní podľa odseku 4 písm. c) sa postupuje podľa § 58 ods. 10 a § 58a ods. 4.

Hosťujúci zamestnávateľ je povinný na požiadanie dodávateľovi služby bezodkladne poskytnúť údaje potrebné na to, aby dodávateľ služby mohol skontrolovať, či hos­ťujúci zamestnávateľ poskytol hosťujúcemu zamestnancovi splatnú mzdu podľa odseku 2 písm. c) alebo jej časť, a na to, aby dodávateľ služby mohol splniť povinnosť podľa odseku 9 druhej vety. Hosťujúci zamestnávateľ poskytne dodávateľovi služby osobné údaje hosťujúcich zamestnancov v rozsahu nevyhnutnom na dosiahnutie účelu podľa prvej vety. Neskôr sa ukázalo, že čl. 12 smernice č. 2014/67/EÚ týkajúci sa vyplatenia mzdy v subdodávateľských reťazcoch, bol do národnej legislatívy transponovaný v nedostatočnom rozsahu a v danej oblasti bolo potrebné vykonať legislatívne zmeny aj v roku 2024.

2. Vyplatenie mzdy v subdodávateľských reťazcoch podľa zákona č. 178/2024 Z. z. od 1. 8. 2024

Cieľom zákona č. 178/2024 Z. z. 18. júna 2024, ktorým sa s účinnosťou od 1. augusta 2024 mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov bolo vyhovieť odôvodnenému stanovisku Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023, ktorá namietala nesúlad slovenských vnútroštátnych opatrení s čl. 12 Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu.

Európska komisia namietala nedostatočnú transpozíciu uvádzanej smernice do slovenskej národnej legislatívy. Schválená zmena spočíva v doplnení a prepracovaní ustanovení o povinnosti dodávateľa služby na území Slovenskej republiky vyplatiť mzdu, ktorá nebola vyplatená zamestnancovi zamestnávateľom, ak ten je priamym subdodávateľom dodávateľa služby, a v spresnení podmienok, za ktorých takýto dodávateľ služby môže odoprieť vyplatenie mzdy.

Ďalej sa dozviete o:

• o vyplatení mzdy v subdodávateľských reťazcoch podľa zákona č. 351/2015 Z. z. od 18. 6. 2016
• o vyplatení mzdy v subdodávateľských reťazcoch podľa zákona č. 178/2024 Z. z. od 1. 8. 2024
• o Podaní žiadosti o vyplatenie mzdy
• o vymedzení okruhu stavebných prác na účely vyplatenia mzdy

Autor: Ing. Mikuláš Hamuľák

 

 

Získajte prístup k celému obsahu, funkciám a službám

 

 Viac ako 9 000 aktuálnych dokumentov

 Viac ako 90 aktuálnych videoškolení s obľúbenými lektormi

 Tím odborníkov na telefóne a online chate každý pracovný deň

 Pravidelné Online / Video rozhovory s odborníkmi

 Osobný profil s Vašimi záložkami, históriou, poznámkami...

 Mesačný prehľad najdôležitejších informácií priamo do e-mailu

 

Cena (ročný prístup): 477,24 € s DPH (388 € bez DPH)

 Objednať ročný prístup v e-shope zakon.sk

 

Všetky výhody predplateného prístupu nájdete v časti O PORTÁLI

Chcete mať pravidelné informácie o novinkách a aktuálnej ponuke?

Prihláste sa na odber noviniek e-mailom.

 

Prihlásiť sa na odber