Vyrovnávací príplatok a ďalšie zmeny v dôchodkovom a nemocenskom poistení

Zákon č. 140/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon o vyrovnávacom príplatku“), zaviedol od 1. januára 2016 do zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) nový inštitút – vyrovnávací príplatok.

Okrem toho NR SR schválila v závere roku 2015 niekoľko zákonov, ktoré prinášajú tieto zmeny v zákone o sociálnom poistení:

• nové skupiny poistencov – zákon č. 378/2015 Z. z. o dobrovoľnej vojenskej príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 378/2015 Z. z.“),
• zvýšenie materského a zmeny v poskytovaní vdovského a vdoveckého dôchodku – zákon č. 407/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 407/2015 Z. z.“),
• zníženie odvodov pri zamestnávaní osôb z najmenej rozvinutých okresov – zákon č. 336/2015 Z. z. o podpore najmenej rozvinutých okresov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 336/2015 Z. z.“),
• príspevok športovému reprezentantovi – zákon č. 112/2015 Z. z. o príspevku športovému reprezentantovi a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákonč. 112/2015 Z. z.“). 

Podmienky nároku na vyrovnávací príplatok upravuje zákon o sociálnom poistení s účinnosťou od 1. januára 2016. S tým súvisí aj úprava určenia sumy vyrovnávacieho príplatku a prehodnocovania sumy vyrovnávacieho príplatku a podmienok nároku na výplatu vyrovnávacieho príplatku. Analogickú právnu úpravu prijali aj v Českej republike. Táto právna úprava bola prijatá z dôvodu, že poistenci, ktorým sa bude poskytovať vyrovnávací príplatok, získali dobu poistenia/zabezpečeniana účely dôchodkových nárokov podľa právnych predpisov účinných pred 1. januárom 1993, t. j. za existencie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky (ďalej len „ČSFR“), prípadne ešte skôr. Je teda opodstatnené a odôvodnené, aby podmienky poskytovania vyrovnávacieho príplatku boli rovnaké pre všetkých poistencov, ktorí boli občanmi bývalej ČSFR.

A. Podmienky nároku na vyrovnávací príplatok

Poistenec, ktorému bol priznaný starobný dôchodok, má nárok na vyrovnávací príplatok, ak:

a) získal pred 1. januárom 1993 najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré mu bol po 31. decembri 1992 priznaný starobný dôchodok podľa predpisov Českej republiky,

b) získal od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 najmenej 1 rok doby zamestnania alebo náhradnej doby podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 (ide o zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o SZ“),

c) ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, má nárok na výplatu starobného dôchodku podľa predpisov Českej republiky,

d) je sporiteľ alebo bol sporiteľ v 2. pilieri a musí spĺňať podmienky, že

• uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia (2. pilier) s niektorou životnou poisťovňou,
• uzatvoril dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom (podľa zákona o sds) s niektorou dôchodkovou správcovskou spoločnosťou a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom (podľa zákona o sds) alebo
• mu bola vyplatená suma podľa § 45 ods. 6 zákona o sds (ide o vyplatenie nízkej nasporenej sumy jednorazovo),

e) požiadal o výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakova o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), ak získal obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a

f) suma vyrovnávacieho príplatku má ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, kladnú hodnotu.

B. Aké obdobia sa považujú za československé obdobie dôchodkového poistenia?

V súvislosti s poskytovaním vyrovnávacieho príplatku vymedzuje zákon o sociálnom poistení pojem „československé obdobie dôchodkového poistenia“. Ide o právnu kategóriu, ktorá ovplyvňuje posudzovanie nároku na vyrovnávací príplatok, ako aj určenie jeho sumy. Zákon o sociálnom poistení určuje, že česko-slovenské obdobie dôchodkového poistenia sa na účely vyrovnávacieho príplatku započítava podľa predpisov Slovenskej republiky účinných ku dňu, od ktorého sa priznáva starobný dôchodok.

Podľa zákona o sociálnom poistení je československé obdobie dôchodkového poistenia na účely nároku na vyrovnávací príplatok doba zamestnania a náhradná doba získané pred 1. januárom 1993 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 1993. Za takýto predpis je treba považovať predovšetkým zákon o SZ.

Podľa § 8 zákona o SZ sa zamestnaním rozumeli činnosti, ktoré vykonávali osoby uvedené v § 6 ods. 1 zákona o SZ. Išlo o:

a) zamestnancov zúčastnených na nemocenskom poistení,

b) vojakov z povolania, príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov a Slovenskej informačnej služby,

c) samostatne zárobkovo činné osoby a ich spolupracujúce osoby a

d) osoby zárobkovo činné v cudzine za podmienok uvedených v § 11 zákona o SZ.

Pracovný pomer sa hodnotil podľa zákona o SZ ako zamestnanie, ak zakladal nemocenské poistenie.

Ako zamestnanie sa hodnotilo aj členstvo v jednotnom roľníckom družstve, ak zakladalo zabezpečenie v chorobe podľa predpisov o zabezpečení v chorobe členov jednotných roľníckych družstiev. Členstvo v jednotnom roľníckom družstve pred 1. októbrom 1988 sa hodnotilo ako zamestnanie, ak pracovná činnosť v ňom zakladala dôchodkové zabezpečenie podľa predpisov platných pred týmto dňom.

Zjednodušene možno povedať, že zamestnaním sa rozumela najmä činnosť:

a) osôb v pracovnom pomere,

b) osôb samostatne zárobkovo činných a s nimi spolupracujúcich osôb (§ 4a zákona o SZ),

c) spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným a členov družstiev za stanovených podmienok,

d) ďalších osôb, ktoré boli zúčastnené na nemocenskom poistení podľa vyhlášky Ústrednej rady odborov č. 165/1979 Zb.,

e) vojakov z povolania (na rozdiel od občanov, ktorí vykonávali základnú vojenskú službu alebo náhradnú službu, ktoré sa hodnotia ako náhradná doba podľa § 9 zákona o SZ).

Účasť na nemocenskom poistení bola teda v zásade podmienkou účasti na dôchodkovom zabezpečení. Preto zákon o SZ stanovoval, že pracovný pomer sa hodnotí ako zamestnanie, pokiaľ zakladal nemocenské poistenie v čase výkonu tohto pracovného pomeru alebo v čase vzniku nároku na dôchodok. Vyhláška č. 149/1988 Zb. vymenúvala ešte ďalšie činnosti, ktoré sa za určených podmienok hodnotili ako zamestnanie na účely dôchodkového zabezpečenia (§ 1 až § 3 vyhlášky č. 149/1988 Zb.).

Článok je skrátený, celý príspevok "Vyrovnávací príplatok a ďalšie zmeny v dôchodkovom a nemocenskom poistení" nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Autor: JUDr. Igor Hvojník