Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti vo vzťahu k zahraničiu

K článku 15 ZZDZ a k príjmom zo ZČ vo vzťahu k zahraničiu

Pri zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti (vykonávanej) vo vzťahu k zahraničiu do úvahy musíme vziať aj článok 15 (ale napr. v prípade Českej republiky – článok 14) medzinárodných zmlúv, vychádzajúcich v zásade z modelovej zmluvy OECD.

Podľa čl. 15 ods. 1 ZZDZ takéto príjmy, ktoré rezident jedného zmluvného štátu poberá z dôvodu zamestnania, sa zdania len v tomto štáte (v štáte rezidencie).

Pokiaľ je však zamestnanie vykonávané v druhom zmluvnom štáte, odmeny sa zdania v štáte vykonávania činnosti. To je základné pravidlo, podľa ktorého sa v princípe postupuje; výnimku z neho upravuje čl. 15 ods. 2 ZZDZ.

V zmysle čl. 15 ods. 2 odmeny, ktoré rezident jedného zmluvného štátu, napr. SR, poberá zo závislej činnosti vykonávanej v druhom zmluvnom štáte, napr. v Nemecku, podliehajú zdaneniu bez ohľadu na ustanovenie ods. 1 len v prvom štáte, teda v SR, ak sú splnené všetky tri nasledujúce podmienky:

• príjemca sa zdržiava v druhom štáte (v Nemecku) po jedno alebo viac období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek 12-mesačnom období,
• odmeny sú vyplácané zamestnávateľom alebo za zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom v druhom zmluvnom štáte (teda v našom prípade v Nemecku),
• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte (čiže v Nemecku).

Ak aspoň jedna z týchto podmienok nie je splnená, príjem sa zdaní v štáte zdroja – v štáte výkonu činnosti (teda v našom prípade v Nemecku).

Podmienka 183 dní

Podľa znenia modelovej zmluvy OECD z roku 1963 a 1977 sa prihliadalo na dni v rámci príslušného zdaňovacieho obdobia (kalendárneho roka), ale podľa súčasného znenia sa 183 dní počíta v rámci akéhokoľvek 12-mesačného obdobia. V súčasnosti je ďalej rozhodujúca fyzická prítomnosť daňovníka v danom štáte, nielen doba skutočného výkonu práce. Prihliada sa teda aj na dni (resp. časti dňa) príchodu a odchodu, na víkendy, sviatky, dni choroby (práceneschopnosti), na dni dovolenky – nezapočítavajú sa iba dni, keď sa daňovník nezdržiava v tomto štáte celý deň. Napriek komentáru k modelovej zmluve OECD majú niektoré štáty špecifické prístupy k tomuto pravidlu.

Napr. ak ide o medzinárodnú zmluvu s ČR, do výpočtu období uvedených v čl. 14 odseku 2 písmene a) sa zahŕňajú tieto dni:

a) všetky dni fyzickej prítomnosti vrátane dní príchodov a odchodov a

b) dni strávené mimo štátu výkonu zamestnania, ako sú soboty a nedele, štátne sviatky, dovolenky a služobné cesty priamo spojené so zamestnaním príjemcu v tomto štáte, po ktorých uplynutí sa pokračovalo v činnosti na území tohto štátu.

Dodajme tiež, že v prípade zmeny rezidencie: ak v určitom zdaňovacom období daňovník vykonával závislú činnosť v zmluvnom štáte a potom sa stal jeho rezidentom (resp. naopak), dni, keď je považovaný za rezidenta, sa nezapočítavajú do 183-dňového obdobia.

Rezidencia zamestnávateľa

Druhou podmienkou je, že zamestnávateľ nie je rezidentom štátu, v ktorom sa zamestnanie vykonáva, teda napr. zamestnanec zamestnávateľa – rezidenta SR, je vyslaný na pracovnú cestu do Nemecka (zamestnávateľ nie je rezidentom Nemecka).

Tu je však potrebné už aj posúdiť, kto je ekonomickým zamestnávateľom konkrétnej osoby, či nedošlo k medzinárodnému prenájmu pracovnej sily (v našom prípade je naďalej nielen formálnym, ale aj skutočným, ekonomickým zamestnávateľom zamestnávateľ – rezident SR). Napr. v čl. 14 ods. 4 medzinárodnej zmluvy s ČR sa uvádza: Výraz „zamestnávateľ“ uvedený v odseku 2 písmene b) označuje osobu, ktorá má právo na vykonanú prácu a ktorá nesie zodpovednosť a riziko spojené s vykonávaním práce.

Podmienka, že odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte

Ak v štáte výkonu činnosti zamestnávateľ nemá stálu prevádzkareň, nemáme čo riešiť, táto podmienka je automaticky splnená; ak ju má, ide o to, či tieto mzdové náklady možno považovať za daňový výdavok stálej prevádzkarne a odpočítať od jej príjmov – je to možné v prípade, ak sú vynaložené na ciele tejto stálej prevádzkarne, teda zamestnanec vykonával činnosť pre stálu prevádzkareň.

Základné zásady zdaňovania:

• rozhodujúce je miesto (štát) výkonu závislej činnosti,
• ak sú však splnené súčasne všetky tri podmienky uvedené v čl. 15 ods. 2 medzinárodnej zmluvy, príjem sa nezdaní v štáte výkonu činnosti, ale v štáte rezidencie,
• ak aspoň jedna z podmienok nie je splnená, príjem sa zdaní v štáte zdroja – v štáte výkonu činnosti.

Príjmy zo závislej činnosti plynúce rezidentom SR

Závislá činnosť vykonávaná rezidentom SR v zahraničí:

• v súlade s článkom 15 ods. 1 ZZDZ sa príjem zdaní v štáte výkonu činnosti, s výnimkou situácie, ak sú splnené všetky tri podmienky podľa čl. 15 ods. 2 ZZDZ,
• na daňovníka sa vzťahuje povinnosť podať daňové priznanie v štáte rezidencie (SR),
• priloží k nemu potvrdenie zamestnávateľa (potvrdenia všetkých zamestnávateľov),
• pri vylúčení dvojitého zdanenia sa postupuje v súlade s čl. 23 ZZDZ a § 45 ZDP.

Prístup k celému článku majú len užívatelia s predplateným prístupom. Ročný prístup si môžete objednať v našom e-shope: Cena: 231,00 € s DPH Objednať ročný prístup Výhody predplateného prístupu nájdete v časti Portál Mzdové centrum

Autor: Finančná správa SR