Zrážky zo mzdy (2014)

Zákonník práce upravuje zrážky zo mzdy:

• v ustanoveniach o zabezpečení práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov: § 20 ods. 2, v zmysle ktorého uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom o zrážkach zo mzdy,
• v ustanoveniach o mzde a priemernom zárobku: § 131 a § 132, ktoré ustanovujú jednotlivé druhy a poradie zrážok a samotný proces výkonu jednotlivých druhov zrážok zo mzdy.

Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky:

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorým je poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• preddavkov poistného na zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, pričom povinnosť vykonávania zrážok pre zamestnávateľa vyplýva zo zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej s príslušnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
• preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca v zmysle § 131 ods. 2 Zákonníka práce zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok môže zamestnávateľ vykonať len:

• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí byť uzatvorená písomne. Jej obsahom je súhlas dlžníka, že platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu bude realizovať zrážky v dohodnutej výške a zrazenú mzdu vyplácať veriteľovi. Platiteľ mzdy nie je účastníkom tejto dohody. Je však povinný zrážky realizovať. Realizované zrážky nemôžu byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia.

Za účelom vykonávania zrážok zamestnávateľ nemusí uzatvárať so zamestnancom osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len za základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

• zabezpečovaciu, a to uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
• uhradzovaciu, a to uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody.

Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
• dôvod zrážok zo mzdy,
• určenie výšky zrážok,
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach podľa § 551 Občianskeho zákonníka a dohody o zrážkach podľa § 20 Zákonníka práce je možné vykonať len do výšky, ktorú ustanovuje osobitný predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, t. j. nemôže sa zraziť základná suma a uplatní sa tzv. tretinový systém a zrážka na neprednostnú pohľadávku sa vykoná z prvej tretiny.

Zákonník práce v § 131 ustanovuje aj poradie zrážok. Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí.

Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Poznámka redakcie:
§ 20 ods. 2 Zákonníka práce
§ 131 a § 132 Zákonníka práce

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
• zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,
• zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. Správneho poriadku,
• zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z. a nariadenia č. 216/2013 Z. z.

Pre výkon rozhodnutia sa v praxi používa pojem exekúcia, napr. exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom, správna exekúcia vykonávaná správnym orgánom, daňová exekúcia vykonávaná správcom dane, súdny výkon rozhodnutia vo veci maloletých, súdny výkon rozhodnutia na vymáhanie súdnych pohľadávok.

Podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul. Jedným zo spôsobov vykonania exekúcie je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Fyzická alebo právnická osoba, v prospech ktorej sa realizuje výkon rozhodnutia, je oprávnená osoba. Fyzická osoba, ktorej sa exekúcia týka, je povinná osoba, pri zrážkach zo mzdy je to zamestnanec.

Exekučné zrážky zo mzdy na základe výkonu rozhodnutia realizuje platiteľ mzdy, ktorým je zamestnávateľ.

Predmetom exekúcie zrážkami zo mzdy je mzda povinnej osoby, prípadne iné príjmy tejto osoby vymedzené v osobitných predpisoch.

Mzdou sa rozumie mzda podľa § 118 Zákonníka práce, všetky zložky mzdy stanovené v mzdových predpisoch včítane náhrad mzdy podľa § 121 až § 128 Zákonníka práce.

2.1. Zrážky zo mzdy podľa Občianskeho súdneho poriadku

V Občianskom súdnom poriadku je výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy upravený v ustanoveniach § 276 až § 302.

Podkladom na vykonávanie zrážky zo mzdy je nariadenie výkonu rozhodnutia.

Zamestnávateľ je povinný po doručení uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca.

Odo dňa doručenia uznesenia zamestnanec stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Povinnosť vyplatiť zrazené zrážky oprávnenému alebo súdu vzniká zamestnávateľovi až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, o čom súd zamestnávateľa upovedomí.

Zamestnávateľ prestane vykonávať zrážky zo mzdy, ak je pohľadávka uspokojená.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa v zmysle § 277 Občianskeho súdneho poriadku vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzickej osoby.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere.

Nezapočítavajú sa prídavky na deti a sumy nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, ktorú nie je možné zraziť vo výške ustanovenej nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť:

• na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu,
• na prednostné pohľadávky dve tretiny, pričom prednostné pohľadávky sa uspokojujú z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sú:

• pohľadávky výživného,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
• súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,
• pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávka náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu,  pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

V zmysle § 299 Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy použijú i na výkon rozhodnutia:

• zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z:
• náhrady mzdy,
• náhrady za pracovnú pohotovosť,
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• dávky sociálneho poistenia a dávky sociálneho zabezpečenia,
• a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté deti, tak aj z dávky v hmotnej núdzi a z príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
• zrážkami z odmeny plynúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zrážky je možné vykonať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom. Výpočet základnej sumy, ktorú nemožno zraziť, výpočet výšky zrážky a uplatnenie tretinového princípu je rovnaké ako pri zrážkach zo mzdy pri výkone rozhodnutia v zmysle Exekučného poriadku.

2.2. Exekúcia zrážkami zo mzdy podľa Exekučného poriadku

Exekúcia zrážkami zo mzdy je jedným zo spôsobov vykonania exekúcie. Právna úprava exekúcie zrážkami zo mzdy je upravená v ustanoveniach § 66 až § 92 Exekučného poriadku.

Podkladom na vykonávanie exekučných zrážok zo mzdy je príkaz na začatie exekúcie.

Od doručenia príkazu zamestnanec stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy.

Zrazené sumy ostávajú v depozite až do doručenia exekučného príkazu. Zrazené sumy zamestnávateľ začne vyplácať oprávnenému až po doručení exekučného príkazu. Zamestnávateľ prestane vykonávať zrážky, ak je pohľadávka uspokojená alebo ak mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa v zmysle § 69 Exekučného poriadku vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta:

• preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzickej osoby,
• poistné na zdravotné poistenie,
• poistné na sociálne poistenie,
• príspevok na starobné dôchodkové sporenie,
• poistné na sociálne zabezpečenie.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií.

Nezapočítavajú sa prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

V zmysle § 89 Exekučného poriadku sa exekúcia môže vykonať aj zrážkami z iných príjmov, a to:

• z pracovnej odmeny členov družstiev,
• z príjmov, ktoré nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z:
• odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov sociálneho starobného sporenia.

Zamestnancovi sa z mesačnej mzdy alebo iných príjmov nemôže zraziť základná suma vo výške ustanovenej nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť:

• na vymoženie pohľadávky len jednu tretinu,
• na prednostné pohľadávky dve tretiny, pričom prednostné pohľadávky sa uspokojujú z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku sú:

• pohľadávky výživného,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
• pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevok na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný:

• písomne upovedomiť povinného i oprávneného o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a o predbežných trovách exekúcie, a to zásielkou do vlastných rúk,
• vyzvať povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku,
• zakázať povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii,
• vydať príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, tzv. exekučný príkaz, ktorý musí obsahovať označenie exekútora, exekučného titulu a orgán, ktorý ho vydal, identifikáciu oprávneného a povinného, vymáhaný nárok a spôsob vykonania exekúcie,
• prikázať platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával určené zrážky a zrazené sumy nevyplatil povinnému,
• v prípade, že súd povolí odklad exekúcie, upovedomiť platiteľa mzdy v lehote do 3 dní od doručenia rozhodnutia, po zrušení odkladu vydať platiteľovi mzdy príkaz na pokračovanie exekúcie.

Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je povinný:

• realizovať zrážky zo mzdy odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie až do času:
• kým pohľadávka oprávneného nie je uspokojená,
• kým mu exekútor oznámi, že pohľadávka je uspokojená,
• kým súd exekúciu nezastaví,
• zrážky zo mzdy realizovať v určenom poradí a vo výške:
• podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a Exekučného poriadku,
• alebo vo výške, na ktorej sa oprávnený a povinný dohodli – o čom platiteľa mzdy upovedomí exekútor, ak však dohodnutá výška zrážky v príslušnom období prevýši výšku zrážky podľa nariadenia vlády a Exekučného poriadku, zrážku môže vykonať iba v tomto rozsahu,
• zrazenú sumu zaslať oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi po doručení exekučného príkazu,
• spravovať poradie vymáhaných pohľadávok, a to dňom, keď mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie, ak bol zamestnávateľovi v ten istý deň doručený príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie,
• oznámiť exekútorovi skutočnosť, že zrážky zo mzdy vykonať nemôže:
• z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá trvá dlhšie ako 10 dní,  zároveň oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské dávky, zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• z dôvodu nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku alebo z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku a zároveň oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materský alebo rodičovský príspevok, zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj ukončenie dovolenky a nástup do zamestnania,
• z dôvodu mzdy počas troch mesiacov, z ktorej nie je možné zrážky realizovať,
• v prípade odkladu exekúcie prestať vykonávať zrážky zo mzdy od dátumu doručenia upovedomenia od exekútora do času, kým sa mu nedoručí príkaz na pokračovanie v zrážkach.

Právne účinky príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu zostávajú zachované aj pri zmene platiteľa mzdy. V súvislosti so zmenou platiteľa mzdy zákon ukladá povinnosť:

• povinnému, a to oznámiť súdnemu exekútorovi v lehote jedného týždňa, že ukončil zamestnanie, a v rovnakej lehote, že nastúpil do nového zamestnania,
• pôvodnému platiteľovi mzdy, a to:
• oznámiť súdnemu exekútorovi, že povinný uňho prestal pracovať,
• predložiť exekútorovi vyúčtovanie vykonaných a odvedených zrážok a zoznam pohľadávok, pre ktoré sa vykonávajú zrážky zo mzdy s uvedením ich poradia,
• vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, kde okrem iných náležitostí uvedie aj to, či sa zamestnancovi vykonávali zrážky zo mzdy, v akej výške, v prospech koho a v akom poradí je pohľadávka,
• novému platiteľovi mzdy, a to:
• vyžiadať od zamestnanca potvrdenie o tom, či sa na jeho mzdu vzťahujú zrážky za účelom výkonu rozhodnutia – ako samostatné potvrdenie alebo ako súčasť potvrdenia o zamestnaní od predchádzajúceho zamestnávateľa,
• pokračovať v zrážkach pre vymáhanú pohľadávku, pričom pohľadávka si zachová získané poradie, resp. vykonávať zrážky zo mzdy odo dňa, kedy sa dozvedel o exekúcii od zamestnanca alebo predchádzajúceho zamestnávateľa alebo odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu od exekútora,
• súdnemu exekútorovi, ktorý potom, ako sa dozvie o zmene zamestnávateľa, doručí novému zamestnávateľovi:
• rovnopis príkazu na začatie exekúcie, ktorý bol doručený pôvodnému platiteľovi mzdy,
• rovnopis exekučného príkazu, ktorý bol doručený pôvodnému platiteľovi mzdy,
• príkaz na pokračovanie v zrážkach zo mzdy povinného,
• upozornenie platiteľa mzdy na jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

2.3. Zrážky zo mzdy podľa Správneho poriadku

V Správnom poriadku je výkon rozhodnutia upravený v piatej časti v § 71 – § 80. Ak účastník správneho konania v určenej lehote nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správneho orgánu, správny orgán, ktorým môže byť štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach v oblasti verejnej správy, uskutoční výkon rozhodnutia.

Začatie výkonu rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkom konania. Samotný výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu. Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto dlžníkovi vypláca mzdu, odmenu alebo náhradu za pracovný príjem. Pri výkone rozhodnutia sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy sú v podstate zhodné s postupom pri vykonávaní zrážok pri exekučnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. Exekučného poriadku.

2.4. Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy podľa daňového poriadku

Daňové exekučné konanie upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní vo štvrtej časti. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím správcu dane a úhrada exekučných nákladov. Postup vykonávania daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je upravený v § 99 až § 106.

Daňovej exekúcii podliehajú:

• všetky príjmy za prácu,
• príjmy, ktoré nahrádzajú mzdu, najmä odmeny z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• príjmy z odmeny za prácu členov družstiev,
• príjmy z dávok zo sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy pri daňovej exekúcii je v podstate zhodný s postupom pri vykonávaní zrážok pri exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že voči jeho zamestnancovi ako daňovému dlžníkovi sa začalo daňové exekučné konanie a vydá daňový exekučný príkaz na exekúciu zrážkami zo mzdy. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážky vykonávať.

V prípade, že zrážky vykonávať nemôže, pretože zamestnanec nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej bolo možné zrážku vykonať alebo zamestnanec bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky, alebo nastúpil na materskú alebo rodičovskú dovolenku, je povinný tieto skutočnosti do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca oznámiť správcovi dane. Skončenie pracovného pomeru je povinný oznámiť do 8 dní od skončenia pracovného pomeru.

Poznámka redakcie:
§ 276 až § 302 Občianskeho súdneho poriadku
§ 66 až § 92 Exekučného poriadku
§ 71 až § 80 Správneho poriadku
§ 99 až § 106 Daňového poriadku

Pri výpočte výšky zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia je zamestnávateľ povinný postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.

Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá sa podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime upravuje k 1. júlu bežného kalendárneho roka.

Ak koeficient, na základe ktorého sa úprava životného minima vykonáva, je rovný jednej alebo je nižší ako jedna, suma životného minima sa neupravuje. Z dôvodu negatívneho koeficientu sa k 1. júlu 2014 suma životného minima neupravuje, naďalej platí suma životného minima ustanovená od 1. 7. 2013 vo výške 198,09 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu.

Základná nepostihnuteľná suma, po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol, pozostáva z nasledovných súm:

• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 118,85 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok – 100 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 198,09 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na každú osobu, ktorej poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 99,04 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú z dôchodkových dávok oboch rodičov, započítava sa 50 % životného minima každému z nich osobitne,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 99,04 €,
• základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, t. j.:
• 83,19 € na plnoletú fyzickú osobu,
• 34,66 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
• 34,66 € na manžela/-ku, aj keď má vlastný príjem,

(platí, aj keď povinný je poberateľom dôchodkových dávok)

• suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 297,13 €.

Správny poriadok umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky realizovať aj prikázaním zrážok z vybraných sociálnych dávok a príspevkov páchateľov, ktoré poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa, ktoré sú tiež povinné postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V týchto prípadoch základná nepostihnuteľná suma pozostáva z nasledovných súm:

základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z dávok a príspevkov – 50 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 99,04 €,

základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 €.

Zhrnutie nepostihnuteľných súm pri výkone zrážok v roku 2014:

Na účely zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia sa za vyživovanú osobu považuje osoba, voči ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Za vyživované osoby sa zvyčajne považujú manžel, manželka a deti povinného, môže však ísť aj o prarodičov, vnukov alebo rozvedeného manžela, za podmienky, že povinnému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskytovať výživné.

Manžel a manželka sú považovaní za vyživované osoby, aj keď majú vlastný príjem bez ohľadu na druh a výšku vlastného príjmu. Vyživovacia povinnosť nie je podmienená rovnakým miestom pobytu.

Druh a družka nie sú vyživované osoby. Vyživovacia povinnosť voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Vyživovacia povinnosť k deťom nie je podmienená rovnakým miestom pobytu. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom nezaniká ani rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností (ak súd zverí dieťa do náhradnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká).

Pri osvojení dieťaťa pôvodní rodičia vyživovaciu povinnosť strácajú, vyživovacia povinnosť vzniká osvojiteľovi. Ak je potrebné vykonať zrážku zo mzdy u oboch rodičov, dieťa je považované za vyživovanú osobu u oboch rodičov. Ako vyživovaná osoba sa nezapočítava osoba, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Pre určenie počtu vyživovaných osôb je vhodné, aby platiteľ mzdy požiadal povinného o písomné oznámenie počtu vyživovaných osôb a preukázanie týchto skutočností.

Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy sa vypočítava podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok.

Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, vychádza z tretinového princípu.

Mzda podliehajúca zrážkam, t. j. mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa rozdelí na tretiny. Prvá tretina slúži na uspokojovanie bežných pohľadávok, druhá na uspokojovanie len prednostných pohľadávok a tretia sa pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí zamestnancovi.

Na tretiny sa delí suma maximálne vo výške 150 % zo sumy životného minima, t. j. 297,13 €, pretože nad túto sumu sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia.

Suma, o ktorú zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu 297,13 €, sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy a z tejto sa uspokojujú všetky pohľadávky bez ohľadu na to, či sú prednostné alebo neprednostné.

Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým zamestnávateľom povinného, jednotlivo im určí aj to, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Takýto postup uplatní aj v prípadoch, ak povinný je zamestnancom a zároveň poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.

Vykonávanie zrážok na uspokojovanie viacerých pohľadávok sa realizuje nasledovne:

• jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia, bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky, t. j. zrážky z prvej tretiny sa riadia poradím, až po uspokojení pohľadávky prvej v poradí v plnej výške sa začne uspokojovať pohľadávka druhá v poradí,
• ak sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa bez zreteľa na poradie pohľadávok najskôr pohľadávky výživného (bežné výživné, dlžné výživné) a až potom ostatné prednostné pohľadávky podľa poradia, t. j. pri zrážke z druhej tretiny sa prednostne uspokojujú pohľadávky výživného a až následne ostatné prednostné pohľadávky podľa poradia (ak druhá tretina nepostačuje na uspokojenie celej prednostnej pohľadávky, zvyšok pohľadávky sa uspokojí z prvej tretiny, tu sa už rešpektuje poradie, aké prednostná pohľadávka získala),
• ak má viac pohľadávok rovnaké poradie a nie je možné uspokojiť ich v plnej výške, uspokoja sa pomerne, t. j. v pomere, ktorý zodpovedá výške pohľadávky k výške všetkých pohľadávok.

Ak zamestnávateľ vypláca mesačnú mzdu na dvakrát ako preddavok a vyúčtovanie, môže primerané zrážky vykonať už z preddavku. Ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí zamestnávateľovi po vyplatení časti mesačnej mzdy zamestnancovi, na vykonanú výplatu preddavku sa neprihliada, ale zrážka sa vykoná, ako keby preddavok vyplatený nebol. Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.

Vykonať exekučné zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľuje Exekučný poriadok, je možné len v prípade, ak s tým povinný súhlasí, pričom sa nesmie zraziť základná suma podľa nariadenia vlády. V prípade, že sa oprávnený a povinný dohodnú na nižších zrážkach a obaja to oznámia exekútorovi, exekútor vyzve platiteľa mzdy, aby zrážal dohodnutú sumu. Ak táto suma v niektorom výplatnom období prevýši výšku maximálnej možnej výšky, zrážku je možné vykonať len v tejto výške.

Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľuje Občiansky súdny poriadok, je neprípustné, a to i v prípade, že povinný s vyššími zrážkami súhlasí. Oprávnený a povinný sa môžu dohodnúť na nižších zrážkach, o čom súd platiteľa mzdy upovedomí.

Vykonávať daňové exekučné zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z., je možné len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.

Za správnosť výpočtu výšky zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý musí znášať aj náklady v súvislosti s vykonávaním zrážok. Nesprávne vypočítanou výškou zrážky sa zamestnávateľ vystavuje riziku žaloby zo strany oprávneného, ak sú zrážky nižšie, ako mali byť, alebo zo strany povinného, ak sú zrážky vyššie, ako mali byť.

V prípade nejasností alebo komplikovaného výpočtu môže zamestnávateľ využiť:

• § 78 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého na požiadanie platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného sumu, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zrážať, určí exekútor,
• § 288 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na požiadanie platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného sumu, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zrážať, určí súd uznesením.

Poznámka redakcie:
§ 5 zákona č. 601/2003 Z. z.