2. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Exekúcia je aktom donútenia a zasahuje do práv povinného a veľmi často aj do práv ďalších osôb, preto sú jednotlivé spôsoby exekúcie upravené zákonmi.

Obsah

Dátum publikácie:16. 11. 2013
Autor:Ing. Jolana Strýčková
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Odmena za prácu, mzda, plat
Právny stav od:1. 7. 2013
Právny stav do:31. 12. 2015

Pri výkone rozhodnutia prostredníctvom súdneho výkonu rozhodnutia podľa OSP a podľa EP sa používajú tieto základné pojmy:

Platiteľ mzdy –zamestnávateľ, ktorý prijme zamestnanca alebo už zamestnáva zamestnanca, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

Povinný – zamestnanec, u ktorého je potrebné realizovať zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia v prospech inej fyzickej alebo právnickej osoby.

Oprávnený – fyzická alebo právnická osoba, v prospech ktorej sa výkon rozhodnutia realizuje.

Pri výkone zrážok zo mzdy podľa OSP ide najčastejšie o prípady, keď je potrebné zabezpečiť výkon rozhodnutia o výchove maloletých detí. Zrážky zo mzdy podľa EP sa vykonávajú na základe exekučného príkazu v prípade, keď povinný v súdom určenej lehote nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený podá návrh na vykonanie exekúcie podľa EP.

Exekúcia je aktom donútenia a zasahuje do práv povinného a veľmi často aj do práv ďalších osôb, preto sú jednotlivé spôsoby exekúcie upravené zákonmi. Rozlišuje sa, či ide o exekúciu, v ktorej sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú sumu alebo inú povinnosť než zaplatenie peňažnej sumy. Exekúciu na peňažné plnenie možno uskutočniť prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku a veľmi často zrážkami zo mzdy a iných príjmov.

Zrážkami zo mzdy a iných príjmov je najľahšie dosiahnuť uspokojenie peňažnej pohľadávky oprávneného v prípade, kde ako povinný vystupuje fyzická osoba, ktorá má pravidelný príjem z pracovnej alebo inej činnosti. Platiteľ mzdy nie je účastníkom exekučného konania, ale pri exekúcii zrážkami zo mzdy má podstatnú úlohu. Doručením príkazu na začatie exekúcie mu vzniká povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného a povinnému ich nevyplácať.

Nariadenie vlády ustanovuje odvodzovať základnú sumu, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, od výšky životného minima na jednu plnoletú osobu, od 1. 7. 2013 je to suma 198,09 €/mesiac.

Nariadenie vlády v § 1 ustanovuje:

  1. Základná suma, ktorá sa do 31. 10. 2013 nesmela zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy alebo z iných príjmov v zmysle § 278 ods. 1 OSP a § 70 ods. 1 EP, predstavovala 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávali zrážky. Od 1. 11. 2013 platí, že spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa povinnému nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, ustanovuje novela nariadenia vlády.
  2. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.
  3. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.
  4. 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1 nariadenia.

Suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy povinného sa vypočíta podľa § 279 ods. 1 OSP a podľa § 71 ods. 3 EP.

Podľa § 4 nariadenia vlády sa sumy podľa § 1 a § 3 ods. 1 zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

Od 1. 7. 2013 sú to tieto sumy:

  • 118,85 na osobu povinného (po zaokrúhlení na eurocent nadol);
  • 49,52 na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť (po zaokrúhlení na eurocent nadol). Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa suma 49,52€ na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne;
  • 49,52 na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem. Suma 49,52€ sa nezapočítava ani jednému z manželov, ak sa exekúcia vykonáva v prospech dieťaťa pre dlžné výživné, teda na tú osobu, v ktorej prospech trvá nútený výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy uvedenej v § 1 nariadenia vlády:

118,85 x 0,7 = 83,195 = 83,20 € (po matematickom zaokrúhlení na najbližší eurocent)

49,52x 0,7 = 34,664 = 34,66 (po matematickom zaokrúhlení na najbližší eurocent)

POZNÁMKA

Spôsob zaokrúhľovania sumy výživného pre maloleté dieťa nariadenie vlády neurčuje, preto sa táto suma zaokrúhľuje matematicky.

  • 83,20 na osobu povinného,
  • 34,66 na každú ďalšiu osobu, ku ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť,
  • 34,66 na manžela povinného, aj keď má vlastný príjem.

Od 1. 11. 2013, podľa novely nariadenia vlády, sa za ustanovenie § 2 vkladá § 2a a § 2b. Ide o to, že ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1, pričom toto ustanovenie sa použije, aj ak je povinným osoba podľa § 2a.

Podľa § 2a platí, že:

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, je suma 198,09 (do 31. 10. 2013 to bola suma 118,85 €), teda 100 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, ak ide o poberateľa dôchodkových dávok:

Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa suma 99,04 €, teda 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu (podľa § 1 ods. 2 a ods. 3) platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Suma 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajúzrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospechtrvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak zákon ustanovuje, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať aj zrážkami z dávok alebo príspevkov, ktoré inak nemožno postihnúť exekúciou, tak v § 2b sa ustanovuje, že základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť, je 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Ustanovenia § 1 ods. 1 a 4 a § 2a sa nepoužijú.

Od 1. 11. 2013 sa znenie § 4 nariadenia vlády mení takto: Sumy podľa § 1 až § 2b a § 3 ods. 1 sa zaokrúhľujú na celé eurocenty smerom nadol.

Za § 5 sa vkladá § 5a, podľa ktorého v konaniach začatých pred 1. 11. 2013 sa pre spôsob výpočtu základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, a na určenie sumy podľa § 1 ods. 2 a 3, ktorá sa započítava zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky z dôchodkových dávok, použije novela nariadenia vlády v znení účinnom od 1. 11. 2013.

Výpočet sumy, ktorá podlieha nútenému výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy povinného, vychádza z tretinového systému. Platiteľ mzdy mzdu podliehajúcu zrážkam rozdelí na tretiny:

  • Prvá tretina slúži na uspokojenie bežných pohľadávok.
  • Z druhej tretiny sa uspokojujú iba prednostné pohľadávky.
  • Tretia tretina sa vždy pripočíta k nepostihnuteľnej časti mzdy a vyplatí sa povinnému.

Zrážky zo mzdy bez obmedzenia

Od 1. 7. 2013 tretinový systém končí pri sume 297,13 (150 % zo sumy 198,09 =297,135 = 297,13 € po zaokrúhlení na eurocent nadol). To znamená, že v zmysle § 3 nariadenia vlády platí, že suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je suma 297,13 .

Podľa § 279 OSP a § 71 ods. 1 EP z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli nadol na sumu deliteľnú v eurocentoch troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

Pre prednostné pohľadávky uvedené § 71 ods. 2 EP a § 279 ods. 2 OSP sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného – ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby povinného – ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac.


Poznámka redakcie:
§ 1 z. č. 268/2006 Z. z.

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Jolana Strýčková

Súvisiace odborné články

Súvisiace komentované ustanovenia

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

  • 268/2006 Z. z. Nariadenie o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.