Podmienky evidencie na úrade práce a poskytovania dávky v nezamestnanosti po strate zamestnania v SR alebo v inom členskom štáte EÚ

Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie

Občan, ktorý sa uchádza na základe osobného podania písomnej žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade, je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa osobného podania žiadosti, ak ZSZ neustanovuje inak.

Pretože byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie je právom a nie povinnosťou a o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie občan žiada dobrovoľne, úrad občanovi písomne oznámi skutočnosť, že je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie nepodlieha správnemu poriadku a úrad o tom nerozhoduje.

Podľa § 34 ods. 2 zákona o službách zamestnanosti platí, že skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie osvedčuje občan pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (ďalej len „žiadosť“), a to najneskôr do 8 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti, ak tomu nebránia závažné skutočnosti, ktoré je občan povinný preukázať.

Žiadosť občan podá na tlačive, ktorého vzor určuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a uvedie v nej pravdivé údaje.

Zoznam dokladov, ktorými občan osvedčuje skutočnosti rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a sú súčasťou žiadosti, je podľa prílohy č. 2 ZSZ písmena A nasledovný:

• fotokópia potvrdenia o zamestnaní podľa § 75 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), v ktorom bývalý zamestnávateľ uvádza údaje o zamestnaní podľa § 75 ods. 2 Zákonníka práce, alebo fotokópia dokladu o spôsobe skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní alebo ak sa potvrdenie o zamestnaní nevydáva,
• fotokópia dokladu o skončení alebo pozastavení prevádzkovania alebo vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
• čestné vyhlásenie, že občan nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu podľa osobitného predpisu, napr. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) alebo podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“),
• fotokópia dohody alebo zmluvy, na základe ktorej vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 6 ods. 2 ZSZ (pozri kapitolu č. 2),
• potvrdenie o ukončení školy,
• čestné vyhlásenie o skončení osobnej celodennej starostlivosti o blízku osobu,
• doklad o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti,
• potvrdenie o prepustení z väzby a potvrdenie o prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
• právoplatné rozhodnutie o nepriznaní predčasného starobného dôchodku,
• rodný list, ak mladistvý občan nemá spôsobilosť na právne úkony a je zastúpený zákonným zástupcom.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie

Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 dní kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) zákona o službách zamestnanosti odo dňa nasledujúceho po skončení zamestnania.

Uchádzač o zamestnanie je podľa § 34 ods. 2, 5 a 6 ZSZ povinný:

• do 8 kalendárnych dní osvedčiť skutočnosti pri podávaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• do 8 kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu skutočností rozhodných pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, napr.:
• oznámiť úradu, že začal vykonávať zárobkovú činnosť,
• preukázať úradu do 8 kalendárnych dní skutočnosti o výške mzdy alebo odmeny za uplynulý kalendárny mesiac (výšku mzdy alebo odmeny oznámiť do 8 kalendárnych dní, odkedy sa o nej dozvedel),
• aktívne si hľadať zamestnanie,
• aktívne hľadanie zamestnania osobne preukazovať úradu v termíne a na mieste určenom úradom.

Uchádzač o zamestnanie je podľa § 34 ods. 8 ZSZ povinný na účel ponuky vhodného zamestnania alebo ponuky niektorého z aktívnych opatrení na trhu práce byť k dispozícii úradu do 3 pracovných dní odo dňa vyzvania úradom.

Formu vyzvania si uchádzač o zamestnanie dohodne s úradom.

Vyjadrenie zamestnávateľa o prijatí alebo neprijatí uchádzača o zamestnanie do ponúknutého vhodného zamestnania je uchádzač o zamestnanie povinný doručiť úradu v termíne určenom úradom.

Pôsobnosť ústredia a úradov

Okrem riadenia úradov patrí do pôsobnosti Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny aj usmerňovanie činnosti úradov v oblastiach, ktoré súvisia s:

• výkonom zárobkovej činnosti v rámci členských štátov EÚ, vykonávaním sprostredkovania zamestnania uchádzačom o zamestnanie, záujemcom o zamestnanie a občanom SR v členských štátoch EÚ, 
• informáciou o životných a pracovných podmienkach v členských štátoch EÚ,
• nahlasovaním voľných pracovných miest, ktoré by mohli byť obsadené štátnymi príslušníkmi tretej krajiny (sú to štáty mimo členských štátov EÚ).

Podľa § 34 ods. 14 ZSZ úrad nezaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie občana, ktorý:

• plní povinnú školskú dochádzku, a to do konca školského roku, v ktorom dovŕši 16 rokov veku, sústavne sa pripravuje na povolanie, je dočasne práceneschopný, má nárok na materské,
• má priznaný starobný dôchodok alebo má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšil vek potrebný na nárok na starobný dôchodok podľa ZSP,
• bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 36 ods. 1 písm. n) a  ods. 2 ZSZ, a to po obdobie jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie ustanovené v § 36 ods. 3 ZSZ,
• nesplnil povinnosť prevádzkovať samostatnú zárobkovú činnosť podľa § 49 ods. 1 alebo § 57 ods. 1 ZSZ, na ktorú mu bol poskytnutý príspevok podľa § 49 alebo § 57 ZSZ, a to počas obdobia chýbajúceho do splnenia tejto povinnosti; to neplatí, ak občan vrátil pomernú časť poskytnutého príspevku alebo nevyčerpanú časť poskytnutého príspevku [podľa § 34 ods. 14 písm. g) ZSZ],
• nespĺňa podmienky podľa § 6 ods. 1 a 2 ZSZ,
• nepredloží doklady rozhodné pre zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v lehote najneskôr do 8 kalendárnych dní odo dňa podania žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie (podľa § 34 ods. 2 ZSZ).

Podľa § 36 ZSZ úrad vyradí uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom:

• vzniku pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu okrem pracovného pomeru podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZSZ,
• vzniku oprávnenia prevádzkovať alebo vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť nasledujúcim po dni skončenia pozastavenia prevádzkovania alebo pozastavenia vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti,
• nástupu na sústavnú prípravu na povolanie, nástupu na výkon trestu odňatia slobody, vzatia do výkonu väzby,
• priznania starobného dôchodku alebo dňom dovŕšenia veku potrebného na nárok na starobný dôchodok u poberateľa invalidného dôchodku podľa ZSP,
• odchodu do členského štátu EÚ na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou odchodu do členského štátu EÚ za účelom hľadania si zamestnania (podľa § 34 ods. 15 až 18 ZSZ) alebo liečenia v členskom štáte EÚ, odchodu do cudziny na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní s výnimkou liečenia v cudzine a dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti v členskom štáte EÚ alebo v cudzine,
• požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku alebo preukázanej osobnej starostlivosti o blízku osobu, ktorá je odkázaná na osobnú celodennú opateru,
• požiadania o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• vzniku pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo dňom začatia vykonávania zárobkovej činnosti na základe právneho vzťahu podľa Občianskeho a Obchodného zákonníka okrem pracovnoprávneho vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru alebo právneho vzťahu podľa § 6 ods. 2 ZSZ,
• nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o zrušení rozhodnutia orgánu štátnej správy o skončení štátnozamestnaneckého pomeru alebo služobného pomeru,
• zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ak pri podaní žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie uchádzač o zamestnanie uviedol údaje, ktoré boli následne preukázané ako nepravdivé a ktoré viedli k jeho zaradeniu do evidencie uchádzačov o zamestnanie alebo boli zistené nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie žiadosti o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie a na zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• ktorým prestal spĺňať podmienku podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZSZ.

Úrad vyradí podľa § 36 ods. 2 ZSZ uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom zistenia:

• vykonávania práce bez pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu,
• nespolupráce s úradom alebo
• že mu bolo v cudzine udelené povolenie na zamestnanie.

Podľa § 36 ods. 3 ZSZ platí, že v prípade, ak občan požiada o vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie, tak ho úrad znovu zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí 3 mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

V prípade vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodov podľa § 36 ods. 2 ZSZ tak úrad znovu zaradí občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie najskôr po uplynutí 6 mesiacov odo dňa jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Poznámka redakcie:
§ 34 zákona o službách zamestnanosti
§ 36 zákona o službách zamestnanosti

Uchádzač o zamestnanie je podľa § 6 ods. 1 ZSZ občan, ktorý môže pracovať, chce pracovať, hľadá si zamestnanie a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade a ktorý:

• nie je zamestnanec, ak v § 6 ods. 2 písm. a) ZSZ nie je ustanovené inak,
• nie je v pracovnoprávnom vzťahu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru podľa deviatej časti Zákonníka práce alebo nevykonáva zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu, napr. podľa Občianskeho zákonníka alebo podľa Obchodného zákonníka, ak v § 6 ods. 2 ZSZ nie je ustanovené inak,
• neprevádzkuje alebo nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť,
• nevykonáva zárobkovú činnosť v členskom štáte EÚ alebo v cudzine.

Zamestnanie na účely ZSZ je podľa § 6 ods. 3 ZSZ vykonávanie zárobkovej činnosti zamestnancom. Podľa § 6 ods. 2 ZSZ uchádzač o zamestnanie môže:

• vykonávať zárobkovú činnosť na základe pracovnoprávneho vzťahu alebo právneho vzťahu podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka, ak mzda alebo odmena za vykonávanie týchto činností nepresiahne 75 % zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZŽM“) platnej k 1. dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa preukazuje výška mzdy alebo odmeny, alebo
• poskytovať údaje pre štatistiku rodinných účtov, ktorú vykonáva Štatistický úrad SR podľa zákona č. 540/2001 Z. z. o štátnej štatistike v znení neskorších predpisov, na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.

Podľa opatrenia MPSVR SR o úprave súm životného minima č. 186/2013 Z. z. je v období od 1. 7. 2013 do 30. 6. 2014 ustanovená suma životného minima pre plnoletú fyzickú osobu vo výške 198,09 €/mesiac.

Výška brutto mzdy alebo odmeny uchádzača o zamestnanie tak predstavuje sumu najviac 148,57 € (75 % zo 198,09 €).

Od 1. 7. 2014 sa pôvodne mala výška brutto mzdy alebo odmeny zvýšiť, lebo závisí od novoustanovenej sumy životného minima, ktorá sa každý rok zvyšovala k 1. 7. V tomto roku tomu tak nie je. Vzhľadom na to, že bola zaznamenaná deflácia cien a nenaplnili sa podmienky ustanovené v ZŽM tak, aby bola suma životného minima zvýšená, NR SR prijala dňa 24. 6. 2014 zákon č. 184/2014 Z. z., ktorý novelizuje ZŽM. Zámerom tejto novely je modifikácia valorizačného mechanizmu tak, aby sumy životného minima boli garantované aspoň vo výške naposledy vykonanej právnej úpravy.

V súlade s touto novelizačnou zmenou sa preto neuplatní pôvodný valorizačný mechanizmus, takže suma životného minima sa k 1. 7. 2014 nezmení a na účely § 6 ods. 2 ZSZ bude naďalej platiť suma 148,57 € (75 % zo 198,09 €).

Ak uchádzač o zamestnanie vykonávanie zárobkovej činnosti alebo výšku mzdy/odmeny neoznámi úradu do 8 kalendárnych dní, úrad začne voči uchádzačovi o zamestnanie správne konanie vo veci vyradenia uchádzača o zamestnanie z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Poznámka redakcie:
§ 6 zákona o službách zamestnanosti

Povinné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak. Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem:

• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku,
• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
• odvodovo zvýhodneného zamestnanca, u ktorého sa uplatňuje výnimka pri platení poistného podľa § 4 ods. 1 písm. d) ZSP v prípade, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana a splní všetky zákonné podmienky.

Zárobková činnosť je podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)], okrem:

• nepeňažného príjmu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý vyplatil bývalý zamestnávateľ na základe právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti zamestnanca.

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, z ktorej:

• príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak sa pri vykonávaní zárobkovej činnosti u osoby uplatňujú v sociálnom poistení predpisy SR podľa koordinačných nariadení EÚ alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.

Vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého platí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a aj jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca nie je určený, ale zamestnávateľ je povinný zúčtovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume, ktorá zodpovedá minimálnej mzde za odpracovaný čas v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Minimálna mzda je ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške:

• 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca je v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 určený podľa § 138 ods. 6 písm. b) ZSP sumou 4 025 eur/mesiac (5 x 805).

Je odvodená z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok 2012, ktorý 2 roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku (vychádza sa z opatrenia MPSVR SR č. 103/2013 Z. z.).

Sadzby poistného a poistné na účely povinného poistenia v nezaestnanosti zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

Vysvetlivky:

VZ – vymeriavací základ

PvN – poistenie v nezamestnanosti

Zrušenie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi od 1. 7. 2014

Podľa § 128 ods. 10 písm. c) ZSP poistné na poistenie v nezamestnanosti platí dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

V období od 1. 1. 2012 do 30. 6. 2014 bolo možné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti iba v kombinácii s dobrovoľným nemocenským a dôchodkovým poistením.

Dobrovoľne poistená v nezamestnanosti mohla byť každá osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov, mala na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak:

• nemala priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• nebola poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
• bola súčasne dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená.

Dňa 1. 7. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 183/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon novelizuje článkom III aj ZSP (ďalej len „novela ZSP“). Podľa § 293de novely ZSP prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. 7. 2014 platí:

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. 6. 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. 1. 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. 7. 2014, ak sa v § 293de ods. 2 a 3 novely ZSP neustanovuje inak.

Od 1. 7. 2014 už nebude možný súbeh dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a povinného nemocenského poistenia.

Zamestnancovi, ktorý je povinne nemocensky poistený, zaniká od 1. 7. 2014 dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Zánik sa netýka dobrovoľného dôchodkového poistenia.

Povinnosti zamestnávateľa pri platení poistného

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSP od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca. Na vyplácanie dávky v nezamestnanosti zamestnancovi, s ktorým takýto zamestnávateľ skončí pracovný pomer, to nemá vplyv. Dlžné poistné si Sociálna poisťovňa vymáha od zamestnávateľa, ktorý za jeho platenie zodpovedá.

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom žiadosti podľa § 34 ods. 2 ZSZ a prílohy č. 2 písmena A v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný:

• vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a
• uviesť v ňom údaje rozhodujúce pre výpočet dávky v nezamestnanosti.

Ak zamestnávateľ potvrdenie o zamestnaní nevydá, je povinný vystaviť doklad, v ktorom uvedie spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Platí to aj vtedy, ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní.

Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, zamestnávateľ je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 128 ods. 10 písm. a) a b) poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnanec a zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Platenie poistného v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZSP nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, podľa § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnanec a jeho zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 138 ods. 1 ZSP napr. z:

• príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a
• príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez úrad podľa ZSZ (napr. príspevok podľa § 50a ZSZ),
• príjmu, ktorým je vrátené poistné podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP [za zárobkovú činnosť sa považuje iba príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP].

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti počas prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia v nezamestnanosti. V zmysle § 26 ods. 1 ZSP sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti v období:

• čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy (napr. podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce) alebo čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
• dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady (napr. podľa § 136 Zákonníka práce), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
• výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
• čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 Zákonníka práce, ak ide o ženu a v období čerpania rodičovskej dovolenky, ak nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 3 ZSP prerušuje povinné poistenie:

• od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti [ide o ošetrovanie chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča, chorého rodiča manžela (manželky) alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti],
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 1 ZSP
§ 128 ods. 10 písm. a) až c) ZSP
§ 293de ZSP

Základnou podmienkou, ktorá ovplyvňuje vznik a zánik nároku na dávku v nezamestnanosti, je dodržanie maximálnej výšky mzdy alebo odmeny v sume 148,57 € za príslušný kalendárny mesiac podľa § 6 ods. 2 ZSZ v období poberania dávky v nezamestnanosti a súčasného vedenia občana v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade.

Výšku dávky v nezamestnanosti a obdobie jej vyplácania ovplyvňuje najmä:

• počet dní platenia poistného na poistenie v nezamestnanosti počas trvania pracovnoprávneho vzťahu zamestnanca a
• výška vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec – poistenec, platí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehote určenej Sociálnou poisťovňou. Dávka sa poukazuje na účet príjemcu dávky v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.

Na žiadosť príjemcu dávky sa dávka vypláca v hotovosti (poštovou poukážkou). Na písomnú žiadosť poberateľa dávky sa dávka poukazuje na účet manžela (manželky) v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, ak má v čase poberania dávky právo disponovať s finančnými prostriedkami na tomto účte a ak s týmto spôsobom poukazovania dávky manžel (manželka) súhlasí.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“).

DVZ sa podľa § 108 ods. 2 ZSP zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Mesačná suma dávky v nezamestnanosti sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.

DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 ZSP podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa ZSP alebo poistné na výsluhový príspevok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“), dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia.

Rozhodujúce obdobie

Rozhodujúce obdobie na zistenie DVZ je podľa § 108 ZSP obdobie 2 rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie DVZ sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 ZSP alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa ZSZPV.

Podľa § 140 ods. 1 a 2 ZSP zamestnanec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti:

• v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
• od prvého dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti, najdlhšie do 10. dňa potreby tohto ošetrovania alebo potreby tejto starostlivosti.
• v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného,
• v období, počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
• v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.

Maximálna dávka v nezamestnanosti

DVZ na určenie maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 6 ZSP najviac vo výške určenej ako podiel 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu a čísla 365.

Maximálna dávka v nezamestnanosti = 50 % x maximálny DVZ x počet dní v mesiaci

Maximálny DVZ sa v roku 2014 odvodzuje zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu platného aj v roku 2012, aj v roku 2013.

Podľa § 108 ods. 7 ZSP platí:

• od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 sa vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku 2 roky predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Ide o všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2012. Bol ustanovený ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2012 opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z. vo výške 9 660 € (12 x 805);
• od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2014 sa vychádza zo všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Ide o všeobecný vymeriavací základ, ktorý platil v kalendárnom roku 2013. Bol ustanovený ako 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2013 opatrením MPSVR SR č. 109/2014 Z. z. vo výške 9 888 eur (12 x 824).

V období od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 sa pri určení maximálnej sumy dávky použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 eur.

Maximálny DVZ predstavuje sumu 52,9316 € (2 x 9 660/365):

50 % z 52,9316 x 31 = 820,50 €/mesiac

50 % z 52,9316 x 30 = 794,00 €/mesiac

V období od 1. 7. 2014 do 31. 12. 2014 (a až do 30. 6. 2015) sa pri určení maximálnej sumy dávky použije všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 vo výške 9 888 eur.

Maximálny DVZ predstavuje sumu 54,1809 eura (2 x 9 888 / 365):

50 % z 54,1809 x 31 = 839,80395 = 840 €/mesiac

50 % z 54,1809 x 30 = 812,7135 = 812,80 €/mesiac

Minimálna dávka v nezamestnanosti

Podľa § 108 ods. 3 ZSP platí, že ak v rozhodujúcom období nie sú 2 roky, za ktoré možno zistiť DVZ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti, zistí sa z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, DVZ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 ZSP, ktorý je platný ku dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor.

V období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je určený ako 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012. Je to suma 402,50 €/mesiac (50 % z 9 660 / 12).

Od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 je suma minimálneho DVZ v závislosti od počtu dní v mesiaci:

402,50 : 30 dní = 13,4167 €/deň

402,50 : 31 dní = 12,9839 €/deň

Ak v rozhodujúcom období je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, DVZ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia 2 rokov predchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.

To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje na obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený DVZ nesmie byť nižší ako DVZ podľa § 138 ods. 5 ZSP.

Poznámka redakcie:
§ 6 ods. 2 ZSZ
§ 116 ZSP
§ 140 ods. 1 a 2 ZSP

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 ZSP vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky, ak ZSP neustanovuje inak. Za rok poistenia v nezamestnanosti sa podľa § 104 ods. 7 ZSP považuje 365 dní.

To znamená, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Ak poistenec splní všetky podmienky ustanovené v ZSZ a ZSP súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, vzniká mu na ňu nárok odo dňa, v ktorom ho úrad zaradí do evidencie nezamestnaných občanov.

Obdobie poistenia v nezamestnanosti

Do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa § 104 ZSP nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti. Ak bol zamestnanec aj dobrovoľne poistený v nezamestnanosti (najdlhšie len do 30. 6. 2014), započítava sa do obdobia poistenia iba vtedy, ak zaplatil poistné na dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného. Podmienka jeho zaplatenia sa považuje za splnenú, ak suma dlžného podľa § 104 ods. 6  ZSP je v úhrne nižšia ako 5 eur.

Za obdobie poistenia v nezamestnanosti sa považuje:

• doba od vzniku po zánik povinného poistenia v nezamestnanosti. Táto doba sa preukazuje na tlačive „Potvrdenie zamestnávateľa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti“;
• doba zamestnania nadobudnutá v členských štátoch EÚ, ktorá sa preukazuje: formulárom E 301, prenosným dokumentom PD U1 a štruktúrovaným elektronickým dokumentom (SED) v papierovej forme U002 (vydáva ich príslušná inštitúcia členského štátu EÚ);
• doba od vzniku po zánik dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti;
• doba poistenia na výsluhový príspevok počas výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorí boli zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie a nesplnili podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnili podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnili podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Táto doba sa preukazuje tlačivom „Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti“;
• obdobie podľa § 104a ZSP, počas ktorého bolo prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 Zákonníka práce.

Podporné obdobie

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorú prizná príslušná pobočka Sociálnej poisťovne (podľa trvalého pobytu osoby) po splnení všetkých podmienok na jej priznanie odo dňa zaradenia poistenca do evidencie nezamestnaných občanov a zaniká uplynutím 6 mesiacov alebo 4 mesiacov.

Toto obdobie je označované ako podporné obdobie v nezamestnanosti. Ak podmienky nároku nie sú splnené, vydá pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutie, ktorým sa nárok na dávku neprizná. Proti všetkým prvostupňovým rozhodnutiam je prípustný riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Podporné obdobie 6 mesiacov

Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti počas podporného obdobia 6 mesiacov vtedy, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní.

Nárok na dávku v nezamestnanosti má počas podporného obdobia 6 mesiacov aj fyzická osoba, ktorá:

• po skončení výkonu služby policajta alebo profesionálneho vojaka bola zaradená do evidencie nezamestnaných občanov a bola v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie poistená v nezamestnanosti najmenej 2 roky,
• nesplnila podmienky na vznik nároku na výsluhový príspevok a nesplnila podmienku trvania služobného pomeru na vznik nároku na výsluhový dôchodok alebo nesplnila podmienky nároku na invalidný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“).

U týchto osôb je obdobie poistenia na výsluhový príspevok podľa ZSZPV obdobím poistenia v nezamestnanosti podľa ZSP.

Podporné obdobie 4 mesiace

Poistenec má podľa § 105 ZSP podporné obdobie 4 mesiace vtedy, ak podľa § 104 ods. 2 ZSP skončil pracovný pomer na dobu určitú. Ide o poistenca, ktorý:

• po skončení výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu bol zaradený do evidencie nezamestnaných občanov,
• bol poistený v nezamestnanosti z výkonu činnosti zamestnanca v pracovnom pomere na určitú dobu alebo bol dobrovoľne poistený v nezamestnanosti najmenej 2 roky (730 dní) v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov a
• nebol povinne poistený v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca.

Na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti pri podpornom období trvajúcom 4 mesiace nie je postačujúca doba dobrovoľného poistenia v rozsahu najmenej 2 rokov, ale aj určité obdobie povinného poistenia v nezamestnanosti, pretože musí ísť výlučne o poistencov, ktorí boli zaradení do evidencie po skončení pracovného pomeru na dobu určitú.

Zároveň na splnenie podmienky v posledných 4 rokoch pred zaradením do evidencie nemôže byť preukázané poistenie v nezamestnanosti z iného výkonu činnosti zamestnanca, napr. nemôže ísť o poistenie v nezamestnanosti ako zamestnanca v pracovnom pomere na neurčitý čas.

Opätovný nárok na dávku v nezamestnanosti

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 3 ZSP vtedy, ak v období kratšom ako 2 roky bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov. Nárok na výplatu dávky vznikne odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na výplatu dávky zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia.

Poistenec, ktorý bol vyradený z evidencie nezamestnaných občanov počas poberania dávky v nezamestnanosti, má nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky v nezamestnanosti podľa § 105 ods. 4 ZSP za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak obdobie poberania dávky v nezamestnanosti trvalo najmenej 3 mesiace a ak o jej vyplatenie písomne požiada. Jednorazovým vyplatením dávky v nezamestnanosti poistencovi zaniká nárok na výplatu dávky podľa § 105 ods. 3 ZSP.

Prerušenie a zánik nároku na dávku v nezamestnanosti

Poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých má nárok na výplatu:

• nemocenského,
• ošetrovného,
• materského,
• rodičovského príspevku.

Uvedené dávky sa vyplácajú prednostne.

O obdobie, počas ktorého sa vyplácali, sa potom posúva podporné obdobie, počas ktorého sa vypláca dávka v nezamestnanosti.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy:

• dňom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie,
• dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti (6 mesiacov alebo 4 mesiacov),
• dňom smrti fyzickej osoby,
• jednorazovým vyplatením 50 % dávky v nezamestnanosti za zostávajúcu časť podporného obdobia, ak o jej vyplatenie poistenec písomne požiadal,
• uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

Poznámka redakcie:
§ 104 až § 106 zákona o sociálnom poistení

Poistenec je povinný pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta jeho trvalého pobytu preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Poistenec si uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti písomnou žiadosťou na príslušnom úrade práce.

Ak sa poistenec stane príjemcom dávky v nezamestnanosti, vznikajú mu povinnosti podľa § 227 ZSP, napr. má povinnosť do 8 dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na:

• trvanie nároku na dávku,
• zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu,
• písomne oznámiť zmenu mena a priezviska aj zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, ako aj
• zmenu miesta trvalého pobytu.

Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti

Ak bol príjemca dávky v nezamestnanosti písomne vyzvaný príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne, aby preukázal určené skutočnosti, je povinný výzve vyhovieť v lehote do 8 dní odo dňa doručenia výzvy, ak organizačná zložka Sociálnej poisťovne neurčila inú lehotu. Lehota na splnenie oznamovacej povinnosti je zachovaná, ak doklad preukazujúci skutočnosti a písomné oznámenie o skutočnostiach sa v ustanovenej lehote odovzdali na prepravu poštou, odoslali faxom alebo elektronickou poštou. Doklad preukazujúci skutočnosti alebo písomné oznámenie o skutočnostiach odoslané faxom alebo elektronickou poštou, ak nie sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného predpisu alebo urobené v súlade s dohodou podľa § 186 ods. 2 ZSP (doručenie elektronickou formou), treba potvrdiť písomne najneskôr do 3 dní odo dňa ich doručenia Sociálnej poisťovni.

Premlčanie nároku na dávku v nezamestnanosti

Príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak:

• nesplnil povinnosť uloženú v ZSP,
• prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, alebo
• vedome inak spôsobil, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Dávka v nezamestnanosti sa podľa § 116 ZSP vypláca mesačne pozadu v lehotách určených Sociálnou poisťovňou. Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa podľa § 114 ZSP premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrila.

Prechod nároku na dávku

Ak fyzická osoba, ktorá splnila podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, zomrela pred alebo po uplatnení nároku na dávku a nároku na jej výplatu, prechádzajú nároky na sumy splatné ku dňu smrti tejto fyzickej osoby postupne na manžela (manželku), deti a rodičov.

Ak sa dávka priznala pred smrťou fyzickej osoby, ktorá splnila podmienky nároku na dávku a nároku na jej výplatu, vyplatia sa splatné sumy, ktoré sa nevyplatili ku dňu smrti tejto fyzickej osoby, manželovi (manželke), deťom a rodičom.

Nároky prechádzajúce na manžela (manželku), deti a rodičov nie sú predmetom dedičstva. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak niet týchto fyzických osôb.

Ak niet fyzických osôb, ktoré môžu nadobudnúť nárok na dávky, tak sú ostatným príjmom toho základného fondu, z ktorého mali byť vyplatené.

Poznámka redakcie:
§ 116 zákona o sociálnom poistení
§ 227 zákona o sociálnom poistení

Po strate zamestnania v členskom štáte EÚ žiada občan o výplatu dávky v nezamestnanosti v zásade v tom členskom štáte EÚ, v ktorom bol naposledy zamestnaný. Uplatňuje sa však výnimka u cezhraničných pracovníkov. Cezhraničný pracovník je osoba, ktorá:

• vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území iného členského štátu EÚ, do ktorého sa vracala spravidla denne alebo aspoň raz za týždeň,
• vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území iného členského štátu EÚ, ak uvedenú činnosť vykonávala na palube plavidla plávajúceho na mori pod vlajkou členského štátu EÚ iného, ako je štát bydliska, alebo uvedenú činnosť vykonávala súčasne na území 2 alebo viacerých členských štátov EÚ, alebo počas doby výkonu uvedenej činnosti mala táto osoba zachované centrum záujmov v štáte bydliska.

Základnou zásadou koordinačných nariadení EÚ v súvislosti s dávkou v nezamestnanosti je zásada úhrnu dôb poistenia (zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti).

V zmysle tejto zásady sa doby poistenia (v rámci zamestnania a samostatnej zárobkovej činnosti) dosiahnuté na území iného členského štátu EÚ zohľadnia pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti v SR tak, akoby boli dobami poistenia dosiahnutými podľa zákonov SR.

V takomto prípade však musí byť splnená podmienka, že tieto doby poistenia sa považujú za doby poistenia na účely poistenia v nezamestnanosti v členskom štáte EÚ, v ktorom boli nadobudnuté.

Ak sa uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v SR, jednou z podmienok na jej priznanie je preukázanie doby poistenia v trvaní aspoň 2 rokov v predchádzajúcich 3 rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Ak v priebehu predchádzajúcich 3 rokov osoba pracovala v inom členskom štáte EÚ, doby poistenia získané podľa právnych predpisov iného členského štátu EÚ je potrebné preukázať na príslušnom formulári, ktorý vydá príslušná inštitúcia členského štátu EÚ, v ktorom osoba pracovala.

V prípade, ak si občan Slovenskej republiky, ktorý v inom členskom štáte Európskej únie pracoval, formulár nevyžiada, v konaní o nároku na dávku v nezamestnanosti ho vyžiada príslušná pobočka Sociálnej poisťovne.

Ak sa nárok na dávku v nezamestnanosti uplatňuje v inom členskom štáte EÚ a na účely posúdenia nároku na dávku v nezamestnanosti je potrebné započítať doby poistenia v nezamestnanosti získané podľa právnych predpisov platných v SR, písomná žiadosť o potvrdenie dôb poistenia v nezamestnanosti získaných v SR sa podáva pobočke Sociálnej poisťovne príslušnej podľa sídla posledného zamestnávateľa, prípadne Ústrediu Sociálnej poisťovne, ktoré žiadosť postúpi príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne na vybavenie.

Žiadosť je možné zaslať aj elektronicky na e-mailovú adresu podatelna@socpoist.sk.

Export dávky v nezamestnanosti

Nárok na dávku v nezamestnanosti sa podľa koordinačných nariadení EÚ prednostne uplatňuje v štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný (s výnimkou cezhraničných pracovníkov). Neurčuje sa, aby zostal v tomto členskom štáte EÚ až do vyčerpania poslednej časti dávky v nezamestnanosti.

Nárok na vyplácanie zostávajúcich častí dávky si môže preniesť na územie SR, ak využije možnosť exportu dávky v nezamestnanosti, o čo požiada pred odchodom z členského štátu EÚ, v ktorom naposledy pracoval.

Ak by si občan uplatňoval nárok na dávku v nezamestnanosti až po návrate do SR, tak sa prísnejšie skúmajú viaceré podmienky súvisiace s väzbami na SR. Dosiahnutá doba poistenia v nezamestnanosti sa zohľadní iba vtedy, ak občanovi zostali väzby voči SR dostatočne zachované.

Na účely exportu dávky v nezamestnanosti sa používajú okrem doterajších formulárov E 303 (s uvedením príslušných článkov nariadenia 883/2004) aj nové formuláre PD U2 a SED U008.

Údaje o rodinných príslušníkoch nezamestnanej osoby (na ktoré sa podľa právnych predpisov niektorých členských štátov EÚ berie ohľad pri výpočte dávky v nezamestnanosti) sa osvedčujú a potvrdzujú na príslušnom formulári E 302 alebo U006. Ak si občan uplatňuje nárok na dávku v nezamestnanosti v členskom štáte EÚ, ktorý berie pri výpočte výšky dávky v nezamestnanosti ohľad na rodinných príslušníkov, Sociálna poisťovňa vydá na tieto účely príslušný formulár.

Export dávky v nezamestnanosti sa uskutočňuje formou priamych platieb. Ak inštitúcia, ktorá nárok na dávku v nezamestnanosti vyplácala v členskom štáte EU, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný, tak dávku v nezamestnanosti vypláca priamo nezamestnanej osobe do toho štátu, do ktorého je dávka exportovaná.

Na povolenie exportovania dávky v nezamestnanosti nie je právny nárok, koordinačnými predpismi sú určené iba všeobecné pravidlá. S cieľom pomôcť nezamestnaným inštitúcie členských štátov EÚ, ktoré vyplácajú dávky v nezamestnanosti, export dávok povoľujú vtedy, ak bol občan aspoň 4 týždne evidovaný v službách zamestnanosti členského štátu EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný (v mimoriadnych prípadoch môže byť povolený export pred uplynutím tejto doby). Po odchode z členského štátu EÚ sa nezamestnaný musí do určeného termínu, spravidla do 7 dní, zaevidovať na úrade práce v členskom štáte EÚ, v ktorom si chce hľadať prácu a do ktorého sa bude dávka v nezamestnanosti exportovať.

Osoba iná ako cezhraničný pracovník má právo si zvoliť, či si nárok na dávku v nezamestnanosti uplatní v štáte svojho posledného zamestnania, alebo sa vráti na územie štátu bydliska. Osoba iná ako cezhraničný pracovník je taká osoba, ktorá:

• naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území jedného členského štátu EÚ a mala bydlisko na území druhého členského štátu EÚ, pričom nespĺňa definíciu cezhraničného pracovníka, alebo
• naposledy vykonávala činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba na území SR.

Uplatnenie nároku na dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte EÚ ako v štáte posledného zamestnania

Nárok na dávku v nezamestnanosti by mal byť uplatnený v členskom štáte EÚ, v ktorom bol občan naposledy zamestnaný. Žiadať o dávku v nezamestnanosti v inom členskom štáte Európskej únie ako v štáte posledného zamestnania sa podľa koordinačných predpisov považuje skôr za výnimku.

Ak pobočka Sociálnej poisťovne posúdi, že bydlisko občana nezostalo počas výkonu práce v inom členskom štáte EÚ zachované na území SR, doba poistenia v nezamestnanosti získaná v inom členskom štáte EÚ nebude môcť byť v dávkovom konaní zohľadnená, čo má za následok nepriznanie dávky v nezamestnanosti.

Miestom bydliska z pohľadu koordinačných predpisov je krajina, v ktorej nezamestnaná osoba má zachované alebo si vytvorila svoje najdôležitejšie životné záujmy. Bydliskom sa v zmysle Nariadenia č. 883/2004 rozumie centrum záujmov, ktoré sa nemusí vždy zhodovať s trvalým či prechodným pobytom.

Ak sa osoba zaeviduje na príslušnom úrade práce v SR a požiada o dávku v nezamestnanosti, príslušná pobočka Sociálnej poisťovne zisťuje, či mala počas výkonu poslednej zárobkovej činnosti v inom členskom štáte EÚ bydlisko (centrum záujmu) v SR.

Bydlisko osoby v zmysle článku 11 nariadenia 987/2009 sa určuje najmä s prihliadnutím na nasledovné kritériá:

• miesto výkonu zárobkovej činnosti a dĺžka trvania tejto zárobkovej činnosti,
• dĺžka trvania pracovnej zmluvy,
• rodinný stav a rodinné väzby,
• miesto výkonu akejkoľvek nezárobkovej činnosti,
• bytová situácia osoby a stabilita tejto situácie,
• miesto, kde dochádza k zdaňovaniu príjmov osoby.

Zohľadňuje sa aj:

• dĺžka a kontinuita pobytu osoby pred jej odchodom do iného členského štátu EÚ,
• dĺžka a účel jej neprítomnosti,
• povaha práce vykonávanej v inom členskom štáte EÚ,
• zámer osoby, ktorý vyplýva zo všetkých okolností.

Skutočnosť, v ktorom členskom štáte EÚ majú osoby svoje miesto bydliska, sa skúma v každom jednotlivom prípade individuálne vždy v rámci vymedzenom koordinačnými nariadeniami a jurisdikciou Európskeho súdneho dvora. Bydlisko posudzuje vždy príslušná pobočka Sociálnej poisťovne individuálne a v závislosti od všetkých okolností jednotlivého prípadu.