Obsah
Dátum publikácie:19. 12. 2013
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 12. 2013
Právny stav do:31. 12. 2014
Zhrnutie:
Aby bolo možné založiť pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca na účely náhrady škody v zmysle Zákonníka práce, je nevyhnutné poznať vymedzenie samotného termínu „plnenie pracovných úloh a priama súvislosť s ním“.
Práve zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním sa zakladá zodpovednosť zamestnanca za škodu v zmysle ustanovenia § 179 Zákonníka práce.
Ako má zamestnávateľ v danom prípade postupovať a čo je v danom prípade potrebné neopomenúť, na to sa podrobnejšie zameriame v predmetnom článku.
V zmysle ustanovenia § 220 Zákonníka práce je plnením pracovných úloh zo strany zamestnanca výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, prípadne iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa, ako aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty. Ak zamestnanec utrpel pre plnenie pracovných úloh úraz, je tento posudzovaný ako pracovný úraz.
Na druhej strane považuje zákon pojem „v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh“ za úkony potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Avšak uvedenými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť. No úkonmi v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh je vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť.
Zákonník práce v ust. § 221 bližšie definuje, čo môže účastník pracovnoprávneho vzťahu považovať za cestu do zamestnania a späť. V danom prípade ide o cestu z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť. Cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasne obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Dané ustanovenie má význam nielen z hľadiska právnej kvalifikácie pracovnej cesty a poskytovania cestovných náhrad, ale aj z hľadiska zodpovednostných právnych vzťahov. Plnením pracovných úloh je aj činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty zamestnanca, to má podstatný význam z hľadiska toho, že k škode došlo pri plnení pracovných povinností alebo v priamej súvislosti s týmto plnením.
Pre konkrétnu predstavu v súvislosti s plnením pracovných úloh zo strany zamestnanca možno odkázať na ustanovenie § 81 Zákonníka práce.
Vzhľadom na uvedené okrem povinnosti plniť pokyny zo strany zamestnávateľa má zamestnanec, ktorý je v pracovnom pomere, celý rad ďalších povinností, a to najmä:
- pracovať zodpovedne a riadne,
- byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času,
- dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený,
- v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
- hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
- zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.
POZNÁMKA
Absencia predpokladu založenia pracovnoprávnej zodpovednosti, t. j. absencia plnenia pracovných úloh a priama súvislosť s ním, neumožňuje založiť pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnanca.
Príklad pracovnej zmluvy v súvislosti s úpravou práv a povinností zamestnanca
Článok XY
Práva a povinnosti zamestnanca
- Zamestnanec je povinný prideľovanú prácu vykonávať osobne v pracovnej dobe, svedomito a odborne, a to podľa svojich najlepších schopností a vedomostí, riadiť sa príkazmi a pokynmi svojich nadriadených vzťahujúcimi sa na výkon práce v súlade s právnymi predpismi a vnútornými predpismi zamestnávateľa. Zamestnanec je povinný dodržiavať predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a protipožiarne predpisy.
- Zamestnanec je povinný hospodárne nakladať s prostriedkami jemu zverenými zamestnávateľom a chrániť a opatrovať hmotný aj nehmotný majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím.
- Zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú disciplínu. Prípady porušenia pracovnej disciplíny sú stanovené v Pracovnom poriadku zamestnávateľa, ako aj v ďalších interných normách, pričom charakter porušenia pracovnej disciplíny posúdi zamestnávateľ.
- Zamestnanec sa zaväzuje, že prípadnú ďalšiu zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, bude vykonávať iba na základe predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa v súlade s ustanovením § 83 Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže udelený súhlas písomne odvolať. V písomnom odvolaní súhlasu je zamestnávateľ povinný uviesť dôvody zmeny svojho rozhodnutia. Zamestnanec je potom povinný bez zbytočného odkladu zárobkovú činnosť ukončiť spôsobom vyplývajúcim pre jej skončenie z príslušných právnych predpisov.
- Zamestnanec sa zaväzuje, že bude dodržiavať mlčanlivosť o skutočnostiach, s ktorými sa oboznámi pri výkone prác, a to aj po skončení pracovného pomeru, najmä skutočnostiach tvoriacich obchodné tajomstvo zamestnávateľa. Skutočnosťami tvoriacimi obchodné tajomstvo sa rozumejú akékoľvek skutočnosti obchodnej, výrobnej či technickej povahy súvisiace s podnikom zamestnávateľa, ktoré majú skutočnú, príp. aspoň potenciálnu materiálnu alebo nemateriálnu hodnotu, nie sú v príslušných obchodných kruhoch bežne dostupné a majú zostať z vôle zamestnávateľa utajené a zamestnávateľ toto ich utajenie zodpovedajúcim spôsobom zabezpečuje, ide najmä o podnikateľské zámery zamestnávateľa, obchodné styky a kontakty zamestnávateľa, sieť klientov, spôsob ich získavania, sieť a získavanie spolupracovníkov a spolupracujúcich firiem, spôsob a metódy činnosti zamestnávateľa, mzdové podmienky ostatných zamestnancov spoločnosti, finančné a vnútorné pomery zamestnávateľa.
Aj v prípade uzavretia dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to: dohody o vykonaní práce, dohody o brigádnickej práci študentov, dohody o pracovnej činnosti zodpovedá zamestnanec v zmysle § 225 Zákonníka práce zamestnávateľovi za škodu spôsobenú zavineným porušením povinností pri výkone práce alebo priamej súvislosti s ním rovnako ako zamestnanec v pracovnom pomere.
Na základe týchto dohôd vzniká pracovnoprávny vzťah, ale nie pracovný pomer. Dohody nezakladajú viacero nárokov, čo však nevylučuje, že si účastníci môžu jednotlivé nároky dohodnúť priamo v predmetnej dohode. Forma dohôd musí byť vždy písomná, pričom nedodržanie písomnej formy postihuje Zákonník práce sankciou neplatnosti. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti účastníkom dohody nesmie presiahnuť tretinu skutočnej škody a nesmie byť vyššia ako tretina odmeny dohodnutej za vykonanie tejto práce, okrem prípadov podľa § 182 až § 185 Zákonníka práce, t. j. úpravy zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.
Treba mať na zreteli, že zamestnávateľ zodpovedá zamestnancovi za škodu, ktorú utrpel pri výkone práce podľa uzatvorenej dohody alebo v priamej súvislosti s ním, rovnako ako zamestnancom v pracovnom pomere.
Poznámka redakcie:
§ 220 Zákonníka práce
Autor: JUDr. Slavomíra Gejdošová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies