Rekondičné pobyty a rehabilitácia v súvislosti s prácou

Rekondičný pobyt a rehabilitácia v súvislosti s prácou majú byť účinnou prevenciou možného poškodenia zdravia zamestnancov, ak vykonávajú prácu v zdraviu škodlivých pracovných podmienkach, ako aj kompenzáciou zdraviu škodlivých pracovných podmienok pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce.

Rizikové práce sú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou. Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5 % z celkového počtu cca 2,2 mil. ekonomicky činných osôb v Slovenskej republike.

Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie:

Kategória 1 – minimálne, resp. žiadne zdravotné riziko

Kategória 2 – únosná miera zdravotného rizika

Kategória 3 – významná miera zdravotného rizika (rizikové práce)

Kategória 4 – vysoká miera zdravotného rizika (rizikové práce)

Orgány verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti ochrany zdravia pri práci sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, osobitnú pozornosť, a to z dôvodu, že zdravie týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené. Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napr. vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci, zvýšený zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou vrátane zabezpečenia cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov. Úrad verejného zdravotníctva SR vedie centrálny register rizikových prác z údajov o vyhlásených rizikových prácach, ktoré mu poskytujú jednotlivé regionálne úrady verejného zdravotníctva z ich regionálnych registrov rizikových prác.

Rizikové práce určujú na návrh zamestnávateľa regionálne úrady verejného zdravotníctva. Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné preventívne opatrenia, zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov. Dôležitý je zdravotný dohľad na príslušnom pracovisku, ktorý zabezpečí zamestnávateľ prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby, vrátane výkonu cielených lekárskych preventívnych prehliadok u zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce so stanovenou náplňou a v určenej frekvencii.

Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vrátane povinností zamestnávateľa v tejto oblasti je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 355/2007 Z. z.“) takto:

Do kategórie 3 sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu a na zníženie rizika je potrebné vykonať organizačné opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov. Do kategórie 3 sa zaraďujú aj práce, pri ktorých je expozícia zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia znížená technickými opatreniami na úroveň ustanoveného limitu, ale vzájomná kombinácia a pôsobenie faktorov práce a pracovného prostredia môže poškodiť zdravie, alebo práce, pri ktorých nie sú ustanovené limity, ale expozícia faktorom práce a pracovného prostredia môže u zamestnanca spôsobiť poškodenie zdravia.

Do kategórie 4 sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je možné znížiť technickými alebo organizačnými opatreniami expozíciu zamestnanca faktorom práce a pracovného prostredia na úroveň ustanovených limitov, expozícia faktorom práce a pracovného prostredia prekračuje limity, zisťujú sa zdravotné zmeny zamestnancov vo vzťahu k pôsobiacim faktorom a je potrebné vykonať technické opatrenia a iné špecifické ochranné opatrenia vrátane použitia osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Do kategórie 4 sa zaraďujú aj práce, ktoré podľa miery expozície jednotlivým faktorom práce a pracovného prostredia patria do kategórie 3, ale vzájomná kombinácia faktorov práce a pracovného prostredia zvyšuje riziko poškodenia zdravia.

Podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 448/2007 Z. z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií.

Povinnosťou zamestnávateľa, ktorého zamestnanci vykonávajú rizikové práce, je poskytovať rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou

Poskytovanie rekondičných pobytov alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou zamestnancom upravuje v § 11 zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 124/2006 Z. z.“).

Povinnosťou zamestnávateľa je zabezpečiť pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou a uhrádzať v celom rozsahu s tým súvisiace náklady. Zamestnanci, ktorí vykonávajú rizikové práce, sú exponovaní zdraviu škodlivým faktorom práce alebo pracovného prostredia, a to jednému faktoru alebo kombinácii niekoľkých faktorov. Sú to najmä pevné aerosóly (prach), hluk, vibrácie, chemické faktory, karcinogénne a mutagénne faktory, ionizujúce žiarenie, zvýšený tlak vzduchu, fyzická záťaž vrátane dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia, psychická pracovná záťaž a záťaž teplom alebo chladom.

Zamestnávateľ môže zabezpečovať rekondičné pobyty alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou aj zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 2, pri ktorých je miera zdravotného rizika nižšia ako u rizikových prác, ak je splnená podmienka účelnosti z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia, nie je to však jeho povinnosť.

Do kategórie 2 sa zaraďujú práce, pri ktorých faktory práce a pracovného prostredia neprekračujú limity ustanovené osobitnými predpismi a nie je predpoklad poškodenia zdravia zamestnanca, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia.

Nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia zahŕňa neočakávanú alebo nepredpokladanú reakciu organizmu, a to vo forme príznaku alebo odlišného znaku vrátane zmenených laboratórnych hodnôt alebo zmenených funkčných schopností organizmu v súvislosti s expozíciou danému faktoru práce a pracovného prostredia.

Faktory pracovného prostredia, pri expozícii ktorých sa rekondičný pobyt alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou zamestnancovi neposkytujú

Pri expozícii zamestnancov niektorým z faktorov pracovného prostredia nemá rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou z hľadiska účinnej prevencie profesionálnych poškodení zdravia týmito faktormi žiadny význam. Takýmito faktormi sú chemické faktory spôsobujúce vznik profesionálnej kožnej alergie (napr. dvojchroman draselný, formaldehyd, epoxidová živica, síran nikelnatý, lanolín, etylakrylát, kobalt a jeho zlúčeniny, ortuť, terpentín), biologické faktory (baktérie, vírusy, huby – plesne, parazity) a neionizujúce žiarenie (elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a lasery). Zamestnancom, ktorí sú pri výkone rizikovej práce exponovaní uvedeným faktorom pracovného prostredia, sa rekondičný pobyt ani rehabilitácia v súvislosti s prácou neposkytujú.

Zákon č. 154/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/2006 Z. z. (nadobudol účinnosť 1. júla 2013), priniesol v oblasti poskytovania rekondičných pobytov alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou niekoľko zmien.

Medzi faktory pracovného prostredia, pri expozícii ktorých zamestnávateľ poskytuje zamestnancom rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou, bol doplnený hluk. Dôvodom boli najmä jeho mimosluchové účinky na organizmus.

Okrem negatívnych účinkov na sluch pri dlhotrvajúcom pôsobení nadmerného hluku má hluk aj závažné mimosluchové účinky, a to najmä na vegetatívny nervový systém. Je dokázané, že nadmerný hluk pôsobí ako stresujúci faktor, spôsobuje zvýšenie tepovej frekvencie a následne aj krvného tlaku; pri dlhodobej expozícii hluku sa tak zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnych chorôb.

Zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikovú prácu s expozíciou nadmernému hluku, je zamestnávateľ povinný poskytnúť rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou.

Podmienky účasti zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou

Ďalšie legislatívne zmeny sa týkali podmienok účasti zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou.

Zamestnanec je povinný sa zúčastniť na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou, ak nepretržite vykonáva prácu zaradenú do kategórie 3 počas piatich rokov alebo prácu zaradenú do kategórie 4 počas štyroch rokov.

Na ďalšom rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou je zamestnanec povinný sa zúčastniť následne raz za 3 roky. Podmienkou je odpracovanie stanoveného počtu najmenej 600 pracovných zmien vo vybranom povolaní, ktorým je konkrétna riziková práca. Ak však bol zamestnanec exponovaný pri práci dokázaným chemickým karcinogénom (napr. azbestu, benzénu, vinylchloridu), podmienkou je odpracovanie najmenej 400 pracovných zmien počas troch rokov.

Pri práci pod zemou pri ťažbe nerastov a pri razení tunelov a štôlní musí zamestnanec odpracovať na získanie nároku na rekondičný pobyt alebo na rehabilitáciu v súvislosti s prácou najmenej 275 pracovných zmien.

Zamestnancovi sa rekondičný pobyt poskytuje jednorazovo a má trvať najmenej 7 dní. Vhodné je, ak rekondičný pobyt nadväzuje na čerpanie dovolenky z dôvodu, že prerušenie vystavenia zamestnanca zdraviu škodlivým faktorom v pracovnom prostredí trvá dlhší čas.

Rehabilitácia v súvislosti s prácou

Alternatívou k rekondičnému pobytu zavedenou do zákona č. 124/2006 Z. z. od 1. mája 2010, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas vykonávania rizikovej práce, je rehabilitácia v súvislosti s prácou. Rehabilitácia v súvislosti s prácou sa má poskytovať zamestnancovi priebežne počas dvoch rokov v rámci pracovnej zmeny, a to najmenej počas 80 pracovných hodín. Zamestnávateľ má možnosť vybrať pre svojich zamestnancov v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby a so zástupcom zamestnancov vhodný spôsob prevencie podľa vykonávanej práce a konkrétnych podmienok na pracovisku.

Zamestnávateľ vypracuje v spolupráci s lekárom pracovnej zdravotnej služby zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce a zúčastnia sa rekondičného pobytu alebo budú absolvovať rehabilitáciu v súvislosti s prácou.

Lekár pracovnej zdravotnej služby pripraví obsah rekondičného pobytu alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou, s ktorým zamestnávateľ oboznámi zamestnancov.

Požiadavky na zabezpečenie rekondičného pobytu

Zamestnávateľ určí zamestnancovi deň nástupu na rekondičný pobyt, ako aj miesto jeho konania. Okrem toho určí zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytne mu cestovné náhrady. Rekondičný pobyt musí spĺňať aj určité špecifické podmienky, ktoré vyplývajú z jeho „pobytovej“ formy.

Zariadenie, v ktorom sa bude rekondičný pobyt uskutočňovať, musí spĺňať požiadavky na vnútorné prostredie budov upravené v osobitných predpisoch, a to požiadavky na tepelno-vlhkostnú mikroklímu, vetranie, vykurovanie a osvetlenie (upravené v § 20 a § 21 zákona č. 355/2007 Z. z. a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 259/2008 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia).

Veľmi dôležité je aj dodržiavanie požiadaviek pri zabezpečovaní spoločného stravovania zamestnancov, ktoré sú určené osobitnými predpismi (upravené v § 26 zákona č. 355/2007 Z. z. a vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 533/2007 Z. z. o podrobnostiach o požiadavkách na zariadenia spoločného stravovania).

Na rehabilitáciu v súvislosti s prácou sa tieto podmienky nevzťahujú vzhľadom na to, že nie je potrebné počas jej trvania poskytovať zamestnancom ubytovanie ani celodenné stravovanie.

Je vhodné, ak sa rekondičný pobyt uskutoční v klimatickej oblasti, ktorej prostredie nie je znečistené priemyselnými škodlivinami, výfukovými plynmi ani inými zdraviu škodlivými faktormi.

Rekondičný pobyt a rehabilitáciu v súvislosti s prácou odborne vedie zdravotnícky pracovník, ktorý vypracuje konkrétny program rekondičného pobytu alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou zameraný na zmiernenie negatívneho pôsobenia konkrétnych zdraviu škodlivých faktorov v pracovnom prostredí zamestnanca.

V tejto oblasti sú erudovaní najmä odborníci v oblasti fyzioterapie, lekári so špecializáciou fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia, ale aj odborníci so špecializáciou v odbore preventívne pracovné lekárstvo a toxikológia, hygiena výživy, výchova k zdraviu, verejné zdravotníctvo a psychológia.

Účasť zamestnanca na rekondičnom pobyte alebo na rehabilitácii v súvislosti s prácou vylučujú príznaky jeho akútneho alebo prenosného (infekčného) ochorenia.

Zameranie rekondičného pobytu a rehabilitácie v súvislosti s prácou

Rekondičný pobyt má zabezpečiť individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca, ktorý má byť cielene zameraný najmä na zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície a celkovej odolnosti, ale aj na získanie správnych stravovacích návykov a v prípade potreby aj na obmedzenie fajčenia, najmä u zamestnancov exponovaných karcinogénnym a mutagénnym faktorom alebo pevným aerosólom. V neposlednom rade má slúžiť aj na zvyšovanie zdravotného uvedomenia a osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci. Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo používanie sauny. Rekondičný pobyt má umožniť zamestnancom v primeranej miere aj športovať a aktívne využívať pobyt v prírode.

Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, ale aj vodoliečebné a teploliečebné procedúry, masáže alebo plávanie. Majú slúžiť na odstránenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií zamestnancov rôznym faktorom práce a pracovného prostredia.

Rehabilitácia v súvislosti s prácou je vhodná napr. ako účinná prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a ochorení z vibrácií, ktoré sú v ostatných rokoch najčastejšie sa vyskytujúcimi profesionálnymi ochoreniami v Slovenskej republike. V roku 2013 bolo hlásených 301 chorôb z povolania, z tohto počtu bolo 46,8 % ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a 19,3 % ochorení z vibrácií. Uvedené profesionálne ochorenia, pri ktorých sú poškodené najmä nervy, cievy, kĺby a kosti horných končatín, spolu tvorili až 66,1 % zo všetkých profesionálnych ochorení v Slovenskej republike v roku 2013.

Rámcové programy rekondičných pobytov

Problematiku rekondičných pobytov a rehabilitácie v súvislosti s prácou podrobnejšie upravuje vykonávací predpis k zákonu č. 124/2006 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu.

Príloha vyhlášky obsahuje rámcové programy rekondičných pobytov rozdelené do skupín podľa faktorov, ktoré vyžadujú rovnaké zameranie rekondičného pobytu.

Rámcový program pre zamestnancov exponovaných pevným aerosólom, chemickým faktorom alebo karcinogénnym a mutagénnym faktorom obsahuje najmä kondičné cvičenia, cvičenia v prírode spojené s nácvikom správneho dýchania, inhalácie s použitím prírodných liečivých vôd a vodoliečebné procedúry.

Rámcový program pre zamestnancov exponovaných vibráciám, jednostrannému, nadmernému a dlhodobému zaťaženiu, zvýšenému tlaku vzduchu, nadmernej fyzickej záťaži alebo nevyhovujúcim mikroklimatickým podmienkam obsahuje hlavne kondičné cvičenia zamerané na posilňovanie svalov a zaradená je aj odborná inštruktáž zameraná na šetrenie kĺbov a chrbtice pri práci. Využívajú sa najmä vodoliečebné a teploliečebné procedúry, fyzioterapeutické techniky, masáže a plávanie.

Rámcový program pre zamestnancov exponovaných hluku, psychickej pracovnej záťaži alebo ionizujúcemu žiareniu obsahuje najmä cvičenia a procedúry s relaxačným charakterom, vodoliečebné procedúry a plávanie. Súčasťou je tréning na zvládanie stresu.

Obsahom všetkých rámcových programov je aj pobyt v prírode zameraný na otužovanie, turistika a vhodný druh športu, ale aj odborné inštruktáže zamerané na racionálnu výživu a obmedzenie fajčenia.

Podľa vzorových rámcových programov vypracuje odborný zdravotnícky pracovník, ktorý odborne vedie a usmerňuje rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu v súvislosti s prácou, konkrétny program s ohľadom na expozíciu zamestnancov konkrétnym faktorom práce a pracovného prostredia.

Odborným poradcom zamestnávateľa v otázkach rekondičných pobytov alebo rehabilitácie v súvislosti s prácou týkajúcich sa ochrany zdravia zamestnancov je pracovná zdravotná služba, ktorá sa aktívne zúčastňuje na zabezpečovaní rekondičných pobytov.

Poznámka redakcie:
§ 20 a § 21 zákona č. 355/2007 Z. z.
§ 26 zákona č. 355/2007 Z. z.
§ 31 zákona č. 355/2007 Z. z.
§ 11 zákon č. 124/2006 Z. z.

Autor: MUDr. Ľudmila Ondrejková, MPH