Rekondičný pobyt a nepeňažné plnenie

Otázka sa týka dĺžky rekondičného pobytu v prípade, ak zamestnávateľ poskytne rekondičný pobyt nad rámec zákona o BOZP v dĺžke dvoch týždňov (7 dní zo zákona + 7 dní nad rámec zákona) a posúdenia nepeňažného príjmu (7 dní nad rámec zákona) u zamestnanca z pohľadu zdanenia a odvodového zaťaženia a u zamestnávateľa z pohľadu daňovo uznateľného nákladu.

Novela zákona č. 470/2011 Z. z. o BOZP (§ 11 ods. 15) s účinnosťou od 1. 1. 2012 zmenila minimálnu dĺžku rekondičného pobytu najmenej na sedem dní (do 31. 12. 2011 bola dĺžka rekondičného pobytu najmenej dva týždne).

V zmysle § 11 zákona o BOZP poskytuje spoločnosť rekondičný pobyt zamestnancom, ktorí vykonávajú vybrané povolania zaradené orgánom štátnej správy verejného zdravotníctva do tretej alebo štvrtej kategórie.

Spoločnosť uzatvorila pracovný postup PPO „Rekondičné pobyty“ pre metodické  usmernenie pri zabezpečovaní rekondičných pobytov.

Žiadosť o posúdenie:

1. nepeňažného plnenia poskytnutého rekondičného pobytu nad rámec zákona v dĺžke (+ 7 dní) z pohľadu:

zamestnanca – nepeňažné plnenie v dĺžke 7 dní nad rámec zákona je, resp. nie je predmetom zdanenia a odvodového zaťaženia,

zamestnávateľa – výdavky na rekondičný pobyt nad rámec zákona sú, resp. nie sú daňovo uznateľné výdavky,

2. ako sa bude posudzovať nepeňažné plnenie za rekondičný pobyt nad rámec  zákona, ktoré je upravené vo vnútornom predpise zamestnávateľa (napr. v PPO  bude uvedené poskytnutie rekondičného pobytu v dĺžke dvoch týždňov)?