Zvýšenie minimálnej mzdy od 1. januára 2015

Výška minimálnej mzdy a ponuka vlády na úpravu odvodov

V tomto roku sa síce opakovala „klasická“ situácia: nedošlo k dohode sociálnych partnerov o úprave sumy minimálnej mzdy na nasledujúci rok.

V poslednej fáze vyjednávaní sociálnych partnerov o výške sumy, ktorou bolo plenárne zasadnutie Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky ako poradného organu vlády dňa 18. augusta 2014, vstúpil do rokovania tripartity zástupca vlády s nečakanou ponukou pre zástupcov zamestnávateľov:

• suma minimálnej mzdy vzrastie na 380 eur mesačne, pričom
• príjmy do 380 eur budú úplne oslobodené od zdravotných odvodov a
• príjmy v rozsahu 380 eur až 494 eur mesačne budú čiastočne oslobodené od zdravotných odvodov,
• príjmy nad 494 eur budú už podliehať zdravotným odvodom v plnej výške.

Účelom navrhovaného opatrenia v oblasti odvodov bolo eliminovať dosah zvýšenia sumy minimálnej mzdy na výšku ceny práce. V princípe ide o jednoduchý prepočet:

• suma minimálnej mzdy na rok 2014 vo výške 352 eur mesačne zvýšená o odvody zamestnávateľa do poistných fondov vo výške 35,2 % (celková cena práce) predstavuje 475,90 eura mesačne,
• ak by sa z navrhovanej sumy minimálnej mzdy 380 eur mesačne neodvádzali odvody na zdravotné poistenie (za zamestnávateľa 10 % zo sumy vymeriavacieho základu), celkové odvody by predstavovali 25,2 %, takže cena práce zo sumy minimálnej mzdy 380 eur bude predstavovať 475,76 eura mesačne.

Výpadok príjmov zdravotných poisťovní, ktorý bol kvantifikovaný na cca 150 mil. eur ročne, by štát kompenzoval prevodom prostriedkov zo štátneho rozpočtu cez „kanál“, ktorým uhrádza zdravotným poisťovniam odvody na zdravotné poistenie za poistencov štátu.

Stanoviská sociálnych partnerov k ponuke vlády

Aj keď na posúdenie navrhovaného riešenia mali zástupcovia zamestnávateľov i zástupcovia zamestnancov podľa § 7 ods. 5 zákona čas do konca augusta, návrh bol napokon pre zamestnávateľov Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Slovenskej republiky a Republikovej únie zamestnávateľov neprijateľný z dôvodu, že úľava na odvodoch končí pri príjme 494 eur mesačne.

Výrazné zvýšenie sumy minimálnej mzdy totiž vytvára podstatný tlak na rast miezd aj vo vyšších pásmach mzdy z dôvodu, že v zmysle § 120 Zákonníka práce o minimálnych mzdových nárokoch je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi vykonávajúcemu náročnejšie práce zaradené do vyšších stupňov náročnosti mzdu najmenej na úrovni sadzby minimálneho mzdového nároku.

S návrhom zvýšenia sumy minimálnej mzdy súhlasila Konfederácia odborových zväzov a Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré prehodnotili svoje pôvodné zamietavé stanovisko a na rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady Slovenskej republiky dňa 22. septembra 2014, kedy bol predmetom rokovania už návrh nariadenia vlády, súhlasili so zvýšením minimálnej mzdy na rok 2015 na 380 eur pri súčasnom zavedení odvodovej odpočítateľnej položky.

Vláda Slovenskej republiky napriek rozporu s časťou zástupcov zamestnávateľov 15. októbra 2014 schválila návrh nariadenia vlády na ustanovenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 vo výške:

• 380 eur mesačne pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou a
• 2,184 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Priamy vplyv zvýšenia sumy minimálnej mzdy

Zvýšenie sumy minimálnej mzdy oproti roku 2014 predstavuje:

• v absolútnom vyjadrení nárast o 28 eur mesačne,
• v relatívnom vyjadrení nárast o cca 7,95 %,
• v hodinovom vyjadrení 16,1 eurocenta za každú hodinu.

Nová suma minimálnej mzdy predstavuje minimálnu hranicu výšky:

• mzdy zamestnanca, ktorý vykonáva prácu v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, ako aj
• dolnú hranicu výšky odmeny fyzickej osoby, ktorá vykonáva prácu na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Schválený nárast je v absolútnych hodnotách najvyšší od existencie inštitútu minimálnej mzdy a v relatívnom percentuálnom vyjadrení ide o najvyšší rast minimálnej mzdy od roku 2009.

Cieľom tohto kroku je dosiahnuť situáciu, kedy suma minimálnej mzdy bude zamestnancovi garantovať vyšší čistý príjem, než predstavuje hranica rizika chudoby definovaná ako 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu.

Podľa výsledkov štatistického zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností EU SILC zverejneného Štatistickým úradom Slovenskej republiky v júli 2014 hranica rizika chudoby za rok 2013 v prípade jednočlennej domácnosti predstavovala 337 eur mesačne. Po odpočítaní odvodov poistného na sociálne a zdravotné poistenie hradených zamestnancom zo sumy mzdy na úrovni 380 eur mesačne (v súčasnosti spolu 13,4 %) a po znížení základu dane o preddavky na daň z príjmov, t. j. v tzv. čistom vyjadrení, najnižší príjem za prácu predstavuje 326,78 eura mesačne, čím sa výrazne priblíži hranici chudoby.

Záver

Mimoriadne vysoké zvýšenie sumy minimálnej mzdy na rok 2015 má byť podľa doteraz zverejnených mediálnych správ čiastočne kompenzované zavedením odvodovej odpočítateľnej položky do systému zdravotného poistenia.

Tento krok je všeobecne vítaný, avšak je potrebné upozorniť na skryté dôsledky, aj keď ešte nie sú známe kontúry legislatívneho riešenia.

Podľa predpokladov by sa táto úľava na odvodoch nemala týkať príjmov „dohodárov“ a v prípade, ak zamestnanec má uzavretých viac pracovných pomerov, úľava sa nebude posudzovať pri každom z príjmov zvlášť, ale vždy ako súhrn mesačného príjmu. Zamestnanec však nemá povinnosť ohlásiť inému zamestnávateľovi výšku príjmu v ďalšom (ďalších) pracovnom pomere.

Takéto situácie môžu byť peňažne „ošetrené“ pri ročnom zúčtovaní zdravotného poistenia, čo však môže znamenať, že zamestnávateľ alebo všetci zamestnávatelia, u ktorých bol zamestnanec súbežne v pracovnom pomere, budú musieť dodatočne za zamestnanca doplatiť odvody na zdravotné poistenie, na ktoré čerpali úľavu v domnení, že príjem zamestnanca spadá do vymedzeného pásma.

Otázkou je, či bude odvodová odpočítateľná položka stabilnou súčasťou odvodového systému, alebo sa s ňou počíta len pre tento rok. To bude známe až po predložení návrhu legislatívneho riešenia úľavy na odvodoch, ktoré ku dňu schválenia nariadenia vlády ešte nebolo zverejnené.

Bez tohto opatrenia by zvýšenie sumy minimálnej mzdy až o 28 eur mohlo byť likvidačné pre podnikanie najmä na východe republiky.

Čiastočne v úzadí ostáva skutočnosť, že úľava na odvodoch sa týka v zásade iba nekvalifikovanej práce, takže aj stimulácia zamestnávateľov na vytváranie nových pracovných miest uplatnením odvodovej odpočítateľnej položky sa bude týkať len nekvalifikovanej práce, nanajvýš pracovných miest zaradených do 2. stupňa náročnosti podľa § 120 Zákonníka práce.

Nepriamo tým dochádza nielen k nivelizácii v odmeňovaní, ale najmä k dehonestácii kvalifikovanej práce a ohrozeniu zamestnanosti zamestnancov, ktorých pracovné miesta sú zaradené do 3. a vyššieho stupňa náročnosti, kde už zvýšenie sumy minimálnej mzdy o 7,95 % nie je kompenzované znížením odvodov.

Nie je tak možné vylúčiť, že tvorba nových pracovných miest bude na úkor pracovných miest s vyššími nárokmi na kvalifikačnú úroveň zamestnancov. Nezodpovedanou ostáva aj otázka, či pre dlhodobo nezamestnané osoby, ktoré doteraz nemali záujem o ponúkanú prácu, bude zníženie odvodov dostatočne motivujúce, aby takúto prácu predsa len prijali.

Poznámka redakcie:
§ 120 Zákonníka práce

Autor: Ing. Miroslav Mačuha