Daňový bonus (problémové prípady)

Podmienky uplatnenia, priznania a vyplatenia daňového bonusu, daňového zvýhodnenia upravuje § 33 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Nárok na daňový bonus má len daňovník, ktorý okrem iných ustanovených podmienok dosahuje zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy alebo dosahuje zdaniteľné príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy, pričom vykáže z § 6 základ dane (nie stratu).

Daňovník, poberateľ príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, si môže uplatniť daňový bonus pri podaní daňového priznania. Daňovník, poberateľ príjmov zo závislej činnosti (zamestnanec), si môže uplatniť daňový bonus u zamestnávateľa, ktorý je platiteľom dane, aj počas zdaňovacieho obdobia. Ak zamestnanec poberá zdaniteľnú mzdu od viacerých zamestnávateľov súčasne alebo postupne, prihliadne na daňový bonus len jeden z nich. Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi splnenie podmienok na priznanie daňového bonusu.

Pre zdaňovacie obdobie roku 2013 je 6-násobok minimálnej mzdy suma 2 026,20 eura.

V súvislosti s valorizáciou súm životného minima sa daňový bonus podľa § 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na § 52 ods. 48 tohto zákona zvyšuje rovnakým koeficientom a za rovnaké kalendárne mesiace zdaňovacieho obdobia ako suma životného minima. Výška mesačného daňového bonusu poskytovaného na vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom platná do 30. 6. 2013 v sume 21,03 eura sa s účinnosťou od 1. júla 2013 zvyšuje na sumu 21,41 eura. Zvýšená suma mesačného daňového bonusu sa prvýkrát vyplatila za mesiac júl 2013 pri vyplatení mzdy v auguste 2013.

Témou článku sú vybrané okruhy poskytovaných daňových bonusov, ktoré spôsobujú pri aplikácii v praxi najviac ťažkostí, a to problematika:

• spoločná domácnosť a delenie detí medzi daňovníkmi,
• stredoškoláci zárobkovo činní,
• I. stupeň vysokoškolského štúdia,
• II. stupeň vysokoškolského štúdia,
• prerušené vysokoškolské štúdium,
• zahraničné štúdium,
• osobná striedavá starostlivosť obidvoch rozvedených rodičov,
• dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zákonom o dani z príjmov je vymedzená zodpovednosť zamestnávateľa za správne priznaný a vyplatený daňový bonus. Pri spracovaní miezd zamestnancov dochádza k chybnému postupu zamestnávateľa, ak prizná a vyplatí daňový bonus nie v súlade so zákonom o dani z príjmov, následne znáša aj zodpovednosť. Zamestnávatelia nesprávne postupujú pri priznaní a vyplatení daňového bonusu najmä vo vyššie uvedených vybraných okruhoch. Napríklad uplatnenie daňového bonusu u druha a družky a detí žijúcich s nimi v spoločnej domácnosti alebo posúdenie štandardnej dĺžky štúdia u študentov vysokých škôl.

Podľa § 33 zákona o dani z príjmov môže si daňovník za ustanovených podmienok uplatniť nárok na daňový bonus na každé vyživované nezaopatrené dieťa žijúce s ním v domácnosti.

Výklad základných pojmov

Domácnosť – podľa § 115 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. Ak je hospodárenie s finančnými prostriedkami napr. u manželov oddelené, spolužitie nespĺňa existenciu spoločnej domácnosti.

Vyživované dieťa – podľa § 33 ods. 2 zákona o dani z príjmov za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu [zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prídavku na dieťa“)].

Nezaopatrené dieťa – podľa § 3 zákona o prídavku na dieťa je dieťa do skončenia povinnej školskej dochádzky, najdlhšie do dovŕšenia 25 rokov veku, ak

a) sa sústavne pripravuje na povolanie štúdiom alebo

b) sa nemôže sústavne pripravovať na povolanie štúdiom, alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre chorobu alebo úraz.

Nezaopatreným dieťaťom podľa tohto zákona je aj dieťa, ktoré je neschopné sa sústavne pripravovať na povolanie alebo vykonávať zárobkovú činnosť pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, najdlhšie do dovŕšenia plnoletosti.

Nezaopatrené dieťa podľa tohto zákona nie je dieťa:

a) ktorému vznikol nárok na invalidný dôchodok alebo poberá sociálny dôchodok,

b) ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku štúdia alebo

c) ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa.

Problematiku daňového bonusu a sumu, ktorú si môže daňovník za ustanovených podmienok odpočítať z dane ročne za každé vyživované dieťa, vysvetlíme na jednotlivých vybraných prípadoch.

Spoločná domácnosť a delenie detí medzi daňovníkmi

Za vyživované dieťa daňovníka, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov sa považuje nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu. Daňovník si môže uplatniť daňový bonus na každé vyživované dieťa žijúce v domácnosti s daňovníkom (§ 33 ods. 1 zákona o dani z príjmov).

Stredoškoláci zárobkovo činní

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava dieťaťa na povolanie je štúdium na strednej škole, tento zákon neustanovuje obmedzenie v prípade ich zárobkovej činnosti. Ale podľa § 4 ods. 6 písm. a) a § 4 ods. 4 písm. a) zákona o prídavku na dieťa sústavná príprava dieťaťa na povolanie nie je obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, ak je zárobkovo činné (pracovný pomer), s výnimkou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

I. stupeň vysokoškolského štúdia

Zákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 3 písm. b) ustanovuje, že nezaopatrené dieťa nie je dieťa, ktorého štúdium na vysokej škole podľa študijného programu presahuje štandardnú dĺžku štúdia, pri tomto ustanovení je odkaz na § 51 ods. 4 písm. h), § 52 ods. 3, § 53 ods. 2 a 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“).

Štandardná dĺžka štúdia vyjadrená v akademických rokoch je určená pre konkrétny študijný program, na ktorý bol študent rozhodnutím vysokej školy prijatý a zapísaný na štúdium.

Zákon o prídavku na dieťa v § 3 ods. 3 písm. c) ustanovuje, že za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 zákona o vysokých školách, považuje sa však za nezaopatrené dieťa pri získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa aj pri získaní tohto stupňa vzdelania na viacerých vysokých školách.

Môže nastať situácia, že študent, ktorý bol prijatý na štúdium prvého stupňa, bakalárskeho študijného programu na jednej vysokej škole prijme možnosť dokončiť štúdium na druhej vysokej škole. Keďže ide o dokončenie predchádzajúceho štúdia, v tomto prípade sa počíta štandardná dĺžka štúdia študenta od prijatia na pôvodný študijný program.

II. stupeň vysokoškolského štúdia

Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona o prídavku na dieťa za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré už získalo vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa podľa § 53 zákona o vysokých školách.

Prerušené vysokoškolské štúdium

Ak študent pokračuje po prerušení štúdia na tej istej vysokej škole, v tom istom študijnom programe (prvý stupeň, resp. druhý stupeň vysokoškolského štúdia), je možné prerušenie štúdia považovať za štandardnú dĺžku štúdia. O obdobie prerušenia štúdia sa predlžuje po skončení štandardnej dĺžky štúdia doba uplatnenia daňového bonusu, avšak najviac v počte kalendárnych mesiacov a dní, ktoré zodpovedajú počtu kalendárnych mesiacov a dní, kedy bolo štúdium v rámci štandardnej dĺžky prerušené a dieťa sa z tohto dôvodu reálne sústavne nepripravovalo na povolanie štúdiom na vysokej škole.

Zahraničné štúdium

V prípade študentov zahraničných vysokých škôl študujúcich v zahraničí sa štandardná dĺžka štúdia neposudzuje, ide o štúdium podľa zákonov príslušného štátu, nie podľa zákona o vysokých školách účinného na území Slovenskej republiky. Takéto štúdium sa na základe rozhodnutia Ministerstva školstva SR môže považovať za rovnocenné vysokoškolské štúdium, nie je však možné určiť štandardnú dĺžku študijného programu.

Osobná striedavá starostlivosť obidvoch rozvedených rodičov

Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) s účinnosťou od 1. júla 2010 v § 24 ods. 2 ustanovuje, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Tento zákon o rodine zavádza systém striedavej osobnej starostlivosti o dieťa po rozvode rodičov, opakované zverenie maloletého dieťaťa na presne stanovené časové obdobie na základe rozhodnutia súdu.

Podľa § 33 ods. 4 zákona o dani z príjmov, ak dieťa vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 tohto zákona, môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba. Podľa § 33 ods. 5 zákona o dani z príjmov daňovníkovi, ktorý vyživuje dieťa len jeden alebo niekoľko kalendárnych mesiacov v zdaňovacom období, možno znížiť daň alebo preddavky na daň z príjmov podľa § 5 tohto zákona len o sumu daňového bonusu za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené podmienky na jeho uplatnenie.

To znamená, že daňový bonus patrí daňovníkovi za ten istý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého bolo vyživované dieťa s ním v domácnosti. U zamestnávateľa si môže zamestnanec uplatniť vo vyhlásení daňový bonus len za kalendárne mesiace, kedy je dieťa uňho v prvý deň kalendárneho mesiaca (napr. 1. januára, 1. februára, 1. marca atď.) v spoločnej domácnosti. Ak by si daňovníci (rodičia) odovzdávali dieťa v prvý deň kalendárneho mesiaca a nedohodli sa, u ktorého rodiča je v tento deň dieťa v spoločnej domácnosti, prednostné právo má matka.

Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru

Nárok na daňový bonus má zamestnanec, ktorý okrem iných ustanovených podmienok dosahuje ročné zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. To znamená každé príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi napr. na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce. Ak zamestnanec v zdaňovacom období dosiahol zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti aspoň vo výške polovice minimálnej mzdy len v niektorých kalendárnych mesiacoch a zamestnávateľ priznal v týchto kalendárnych mesiacoch daňový bonus, nestráca nárok na už priznaný daňový bonus (§ 33 ods. 7 zákona o dani z príjmov).

Autor: Viera Valicová