2. Dovolenka za kalendárny rok, časť roka a dodatková dovolenka

Dovolenka za kalendárny rok

Podľa § 100 ZP vzniká zamestnancovi nárok na:

1. dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
2. dovolenku za odpracované dni,
3. dodatkovú dovolenku.

Základnými právnymi podmienkami pre vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok sú:

• nepretržité trvanie pracovného pomeru a
• odpracovanie aspoň 60 dní v príslušnom kalendárnom roku.

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má podľa § 101 ZP nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka.

Za odpracovaný deň sa podľa § 101 ZP považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.

Výkon práce na účely nároku na dovolenku

Ako výkon práce sa podľa § 144a ods. 1 ZP posudzuje aj „tzv. náhradná doba“.

Je to čas:

• keď zamestnanec nepracuje pre prekážky v práci, ak Zákonník práce neustanovuje inak,
• pracovného voľna, ktoré si zamestnanec odpracuje neskôr,
• náhradného voľna za prácu nadčas, za prácu vo sviatok, za čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku alebo náhradného voľna poskytnutého podľa § 96b ZP,
• prekážky v práci z dôvodu nepriaznivých poveternostných vplyvov,
• dovolenky:
• počas ktorej zamestnanec nepracuje preto, že je sviatok, za ktorý mu patrí náhrada mzdy alebo za ktorý sa mu jeho mesačná mzda nekráti,
• ktorú ...