Kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca

Zhrnutie:

Témou príspevku je „kontrola dodržiavania liečebného režimu zamestnanca“ so zameraním na zákonné limity, ktorými aktuálna právna úprava vymedzuje postup a kompetencie kontrolných subjektov, ktorými sú zamestnávatelia a poverení zamestnanci Sociálnej poisťovne. Účelom je poukázať na možnosť zneužívania inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnancami – poistencami, a absenciu zákonných možností pri podozrení z jej účelovosti.

POZNÁMKA

V živote každého človeka nastane deň, kedy sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu necítil plne spôsobilý na výkon bežných každodenných úkonov, výkon práce nevynímajúc. V závislosti od spôsobu vykonávania zárobkovej činnosti (pracovný pomer, dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, živnosť atď.) sú práva a povinnosti, ktoré pre fyzickú osobu vyplývajú (nielen) z pracovnoprávnych predpisov, odlišné.

Cieľom článku je priblížiť problematiku kontroly dodržiavania liečebného režimu zamestnanca z pracovnoprávneho hľadiska a predovšetkým z pohľadu zamestnávateľa. Výkon kontroly limitujú legislatíve mantinely upravujúce práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa, ako aj aplikovanie prípadných pracovnoprávnych postihov. Článok sa tiež zameriava na problémy vyplývajúce z aplikačnej praxe, v ktorej sa pomerne často vyskytujú prípady, kedy zamestnávateľ nadobudne podozrenie, že nie zhoršenie zdravotného stavu, ale hrozba pracovnoprávnych sankcií je často príčinou vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti. Akú má v takýchto prípadoch podozrenia zamestnávateľ reálnu možnosť ovplyvniť priebeh nasledovných udalostí? Je pomer práv zamestnanca na jednej strane a jeho povinností na druhej strane dostatočne vyvážený a sú zákonné možnosti jeho kontroly dostatočne efektívne?

Záver

V nadväznosti na aplikačnú prax a v kontexte s vyššie uvedeným je možné v súčasnosti považovať za nesmierne aktuálnu otázku, ako prostredníctvom úpravy príslušných právnych predpisov docieliť, aby výkon kontroly dodržiavania liečebného režimu a výkon kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu zamestnanca neboli len formálnymi úkonmi bez možnosti reálneho uplatnenia náležitých sankcií. Predovšetkým od Sociálnej poisťovne ako kontrolného orgánu sa očakáva, že bude disponovať nielen dostatočným počtom odborných zamestnancov vykonávajúcich vyššie uvedenú kontrolu, ale aj oprávnením v prípadoch zistenia pochybenia či už zo strany zamestnanca, alebo ošetrujúceho lekára nariadiť ukončenie dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorú jej poverený zamestnanec vyhodnotí ako zjavne neopodstatnenú.

Problematike efektívnej kontroly dodržiavania liečebného režimu fyzickej osoby je preto potrebné venovať patričnú pozornosť tak zo strany súkromného sektora, ako aj zo strany štátu. Súčasná právna úprava Slovenskej republiky však navodzuje dojem, že je to práve súkromný sektor, ktorému záleží na väčšej efektivite vynakladania finančných prostriedkov vyplácaných z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

POZNÁMKA

Je prinajmenšom zarážajúce, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne ako kontrolný orgán nedisponuje dostatočnými právomocami, ktoré by prípadné pochybenie zo strany kontrolovaného subjektu mohli napraviť.

Ak teda zákonodarca zaradil medzi kompetencie (a zároveň povinnosti) posudkového lekára Sociálnej poisťovne možnosť a povinnosť kontrolovať odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, ako aj diagnostické a liečebné procesy vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti, mal medzi jeho kompetencie s určitosťou zaradiť aj možnosť rozhodnúť o ukončení dočasnej pracovnej neschopnosti.

Samozrejme, ruka v ruke s prenosom (resp. prerozdelením) kompetencií medzi posudkového lekára Sociálnej poisťovne a ošetrujúceho lekára fyzickej osoby ide aj o prerozdelenie zodpovednosti za zdravotný stav poistenca (zamestnanca). Podľa aktuálneho právneho stavu je posudzovanie zdravotnej spôsobilosti fyzickej osoby výlučne v kompetencii ošetrujúceho lekára. Preto je aj zodpovednosť za zdravotný stav pacienta (zamestnanca) výlučne na pleciach ošetrujúceho lekára.

Posudkový lekár v súčasnosti nemá kompetenciu ukončiť pracovnú neschopnosť fyzickej osoby.

Preto ani jeho návrh na ukončenie pracovnej neschopnosti by v prípade zhoršenia zdravotného stavu zamestnanca nebol v súčasnosti relevantným dôvodom exkulpácie ošetrujúceho lekára, ak by tento rozhodol o ukončení dočasnej PN na základe odporúčania posudkového lekára.

UPOZORNENIE

Sociálna poisťovňa je v súčasnosti prakticky jedinou inštitúciou, na ktorú sa môžu zamestnávatelia obrátiť v prípade vážneho podozrenia na zneužívanie inštitútu dočasnej pracovnej neschopnosti. V tomto prípade by preto právna úprava definujúca kompetencie kontrolných orgánov Českej republiky mohla byť tou správnou inšpiráciou, ako dosiahnuť požadovaný stav.

Autor: JUDr. Radim Kochan