Dátum publikácie:30. 5. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Sociálna politika, sociálne zabezpečenie a starostlivosť / Nemocenské poistenie
Právny stav od:1. 1. 2014
Právny stav do:30. 8. 2015
Zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZNP“):
– upravuje spôsob zabezpečenia príjmu zamestnanca počas prvých desiatich kalendárnych dní jeho dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „dočasná PN“) a
– vymedzuje podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej PN zamestnanca a spôsob jej poskytovania.
Cieľom tohto príspevku je zodpovedať otázky, ktoré súvisia s aplikáciou ustanovení ZNP v praxi, a to s dôrazom na zmeny účinné od 1. 11. 2013 a 1. 1. 2014.
ZNP bol v roku 2013 novelizovaný zákonom č. 413/2012 Z. z. a zákonom č. 338/2013 Z. z. Zákon č. 413/2012 Z. z. zaviedol od 1. 1. 2013 zmeny, na základe ktorých vzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN podľa ZNP nielen zamestnancovi, ktorý pracuje na základe pracovnej zmluvy, ale aj zamestnancovi, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný na základe dohody o vykonaní práce (ďalej len „DVP“) a dohody o pracovnej činnosti (ďalej len „DPČ“) v takom prípade, ak DVP alebo DPČ zaručuje zamestnancovi nárok na pravidelný príjem.
Zákon č. 338/2013 Z. z. zmenil:
– s účinnosťou od 1. 11. 2013 ustanovenia § 2 a § 8 ZNP, podľa ktorých vzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN aj zamestnancovi s odvodovou úľavou, ktorý bol predtým, než ho zamestnávateľ zamestnal, dlhodobo nezamestnaný a
– s účinnosťou od 1. 1. 2014 ustanovenie § 4 ZNP tak, že zamestnancovi môže byť vyplatený v súbehu s výplatou náhrady príjmu pri dočasnej PN aj iný príjem, ktorý nie je príjmom za vykonanú prácu.
Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN:
– nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb podľa § 5 ods. 7 písm. f) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“),
– nie je vymeriavacím základom na účely platenia poistného na sociálne poistenie podľa § 138 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“),
– nie je vymeriavacím základom na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie podľa § 13 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZP“).
Náhrada príjmu pri dočasnej PN nie je dávkou nemocenského poistenia podľa ZSP, takže nie je súčasťou sociálneho poistenia. Náhradu príjmu pri dočasnej PN poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných prostriedkov podľa ZNP. Zamestnávateľ je oprávnený objem týchto finančných prostriedkov zahrnúť do daňových výdavkov v zmysle § 19 ZDP. Tieto náklady sú u zamestnávateľa uznané ako daňové výdavky podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 ZDP.
1. Zamestnanec a zamestnávateľ na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej PN
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu na území SR alebo mimo územia SR počas obdobia určeného zamestnávateľom, ak medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak. Zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej PN zo svojich finančných prostriedkov iba počas vzťahu, z ktorého je zamestnanec nemocensky poistený. ZNP taxatívne vymedzuje skutočnosti, ktoré vylučujú nárok na náhradu príjmu.
Zamestnanec
Za zamestnanca sa na účely poskytovania náhrady príjmu považuje fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, okrem:
- žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
- fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
- fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe DVP alebo DPČ, ak je poberateľom: starobného a invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek alebo invalidného výsluhového dôchodku.
Ide o fyzickú osobu, ktorá sa považuje za zamestnanca aj na účely nemocenského poistenia podľa § 4 ods. 1 ZSP, s výnimkou:
- fyzickej osoby vo výkone väzby a
- fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody, aj keď je zaradená do práce.
Od 1. 1. 2013 vzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN aj zamestnancovi, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný na základe DVP alebo DPČ s pravidelným príjmom (ďalej len „dohodár“). Je to tak preto, lebo podľa zákona č. 252/2012 Z. z. (novely ZSP účinnej od 1. 1. 2013) sú nielen zamestnanci, ale aj dohodári, u ktorých vzniká nárok na pravidelný mesačný príjem, povinní platiť poistné na nemocenské poistenie.
Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec:
- ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne PN na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie podľa § 12 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
- ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1 ZSP, okrem príjmu, ktorý sa poskytuje z iného dôvodu než za vykonanú prácu, a to za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej PN, ak ZNP neustanovuje inak (teda nemá nárok na mzdu, plat, odmenu za prácu alebo služobný príjem podľa osobitných predpisov).
Od 1. 1. 2014 pri splnení všeobecnej podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej PN podľa ZNP neprekážajú príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu aj v období, v ktorom má zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN. Podmienky sa zosúladili so všeobecnými podmienkami na účely poskytovania nemocenských dávok podľa ZSP.
Príklad č. 1:
Ktoré príjmy môžu zamestnancovi plynúť v súbehu s výplatou náhrady príjmu pri dočasnej PN?
V období, v ktorom zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu príjmu pri dočasnej PN, mu môžu plynúť príjmy, ktoré nie sú príjmami za vykonanú prácu. Napr.:
– plnenia poskytované zo sociálneho fondu,
– odchodné a odstupné,
– rôzne peňažné a nepeňažné benefity poskytované zamestnávateľom zamestnancovi, vyplácané podľa ZDP.
Príklad č. 2:
Zamestnancovi vznikla dočasná PN dňa 27. 2. 2014 a skončila 25. 3. 2014. Od 1. 1. 2014 mu zamestnávateľ poskytuje služobné vozidlo na súkromné účely (plynie mu nepeňažný zdaniteľný príjem). Zamestnávateľ mu vyplatil náhradu príjmu pri dočasnej PN za dni 27. 2. 2014 až 8. 3. 2014. Od 9. 3. 2014 (od 11. dňa jeho dočasnej PN) mu Sociálna poisťovňa vyplácala nemocenskú dávku, nemocenské. Mal zamestnanec nárok na výplatu náhrady príjmu pri dočasnej PN a nemocenského?
I keď sa nepeňažný zdaniteľný príjem zahŕňa do vymeriavacieho základu zamestnanca na účely platenia poistného na sociálne (teda aj na nemocenské poistenie) a zdravotné poistenie, od 1. 1. 2014 tento príjem nemá vplyv na vyplatenie náhrady príjmu pri dočasnej PN a nemocenského. Zamestnancovi vzniká nárok aj na náhradu príjmu pri dočasnej PN, aj na nemocenské v súbehu s týmto príjmom, pretože nejde o príjem za vykonanú prácu.
Príklad č. 3:
Kedy nevzniká zamestnancovi nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN nemá zamestnanec vtedy, ak:
– počas obdobia dočasnej PN má nárok na nemocenské a materské podľa ZSP,
– počas obdobia dočasnej PN má nárok na rodičovský príspevok (s výnimkou, ak súčasne vykonáva činnosť zamestnanca),
– sa stal dočasne PN v dôsledku úmyselného trestného činu, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody,
– ak porušil liečebný režim určený lekárom, a to odo dňa porušenia liečebného režimu,
– ak sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN bez súhlasu lekára, a to odo dňa zistenia tejto skutočnosti.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN nemá zamestnanec aj vtedy, ak dočasná PN vznikla po skončení zamestnania (po období nemocenského poistenia) v ochrannej lehote a ak zamestnanie (obdobie nemocenského poistenia) zaniklo v období dočasnej PN.
Príklad č. 4:
Zamestnancovi skončil pracovný pomer uzatvorený na dobu určitú dňa 28. 2. 2014. Dňa 27. 2. 2014 mu vznikla dočasná PN. Má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Ide o prípad, keď zamestnanie (obdobie nemocenského poistenia) zaniklo v období dočasnej PN. Zamestnanec má v tomto prípade nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN za 2 dni (27. 2. a 28. 2. 2014), počas ktorých trvalo jeho nemocenské poistenie.
Zmena v definícii zamestnanca na účely ZNP od 1. 11. 2013
S účinnosťou od 1. 11. 2013 bola zákonom č. 338/2013 Z. z. zavedená výnimka pri platení poistného na účely sociálneho poistenia podľa ZSP aj na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie podľa ZZP. Ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana a splní všetky zákonné podmienky ustanovené v ZSP a ZZP, tak zamestnávateľ za tohto zamestnanca (ďalej len „odvodovo zvýhodnený zamestnanec“) po dobu 12 kalendárnych mesiacov:
- platí len úrazové poistenie v súlade s § 16 ZSP a garančné poistenie v súlade s § 18 ZSP (za predpokladu, že zamestnávateľ je podľa ZSP garančne poistený a má povinnosť za svojich zamestnancov platiť poistné na garančné poistenie),
- neplatí zdravotné poistenie.
Na zamestnanca sa platenie poistného nevzťahuje podľa ZSP aj podľa ZZP.
Odvodovo zvýhodnenému zamestnancovi vzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN v súlade s novelizovaným ustanovením § 2 ods. 1 písm. b) ZNP, ale nemá nárok na dávku nemocenského poistenia, pretože neplatí poistné na nemocenské poistenie.
Od 1. 11. 2014 sa podľa § 2 ods. 1 ZNP považuje za zamestnanca:
a) zamestnanec podľa § 4 ods. 1 ZSP a
b) fyzická osoba v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá za podmienok ustanovených v § 4 ods. 1 písm. d) ZSP v znení zákona č. 338/2013 Z. z. nie je povinne nemocensky poistená.
Poznámka:
V súvislosti s touto zmenou sa ustanovil spôsob zisťovania denného vymeriavacieho základu pre odvodovo zvýhodneného zamestnanca v § 8 ods. 8 ZNP (pozri príklad č. 14).
Príklad č. 5:
Ktorým zamestnancom nevzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN podľa ZNP, ako aj povinnosť platiť nemocenské poistenie podľa ZSP nevzniká zamestnancovi vtedy, ak:
– vykonáva práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
– vykonáva práce na základe DVP a DPČ s nárokom na nepravidelný príjem,
– vykonáva práce na základe DVP a DPČ a poberá starobný dôchodok, invalidný dôchodok bez ohľadu na percentuálnu mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, výsluhový dôchodok, ak dovŕšil dôchodkový vek, a invalidný výsluhový dôchodok.
Ak je fyzická osoba zamestnancom v pracovnom pomere a súčasne je nemocensky poistená aj na základe DVP alebo DPČ, tak pri splnení podmienok ustanovených v ZNP jej vzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN a na nemocenské dávky z každého nemocenského poistenia.
V zásade platí, že nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN vzniká zamestnancovi, ktorému zamestnávateľ vypláca pravidelný mesačný príjem.
Príklad č. 6:
Aké osoby sa považujú za zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktoré sú nemocensky poistené a vzniká im nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Za zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom, ktorému vzniká nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, sa považuje zamestnanec (s výnimkou fyzickej osoby vo výkone väzby a fyzickej osoby vo výkone trestu odňatia slobody), ktorý má právny vzťah, na základe ktorého má nárok na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, ktorý sa považuje za zárobkovú činnosť, okrem osôb, ktoré nemocenské poistenie podľa ZSP neplatia.
Platiteľom takéhoto príjmu je zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec vykonáva zárobkovú činnosť podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP s výnimkou zárobkovej činnosti uvedenej v § 4 ods. 1 ZSP a § 3 ods.1 písm. a) ZSP.
Rovnako ide o zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3 ZSP.
V takomto prípade ide o činnosť, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia a ak sa na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy SR podľa koordinačných nariadení EÚ alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.
Príklad č. 7:
Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa buď na základe pracovnej zmluvy, alebo na základe DVP alebo DPČ s nárokom na pravidelný mesačný príjem. Z dôvodu dočasnej PN, ktorá vznikla 18. 3. 2014 a bude trvať do 20. 6. 2014, neodpracuje časť mesiaca 3/2014 a 6/2014 a celé mesiace 4 a 5/2014. Považuje sa za zamestnanca s pravidelným príjmom, vznikne mu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Áno. Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN mu vznikne. Takýto zamestnanec sa považuje za zamestnanca s pravidelným príjmom i napriek tomu, že v niektorom mesiaci počas trvania pracovnoprávneho vzťahu nemá zamestnanec príjem (napr. z dôvodu dočasnej PN, neplateného voľna atď.)
Príklad č. 8:
Považuje sa za zamestnanca s pravidelným príjmom, ktorému vznikne nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, aj konateľ s. r. o. s nárokom na pravidelný mesačný príjem z dôvodu výkonu funkcie konateľa s. r. o.?
Áno. Za zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom sa považuje napr. aj:
– konateľ s. r. o. s nárokom na pravidelný mesačný príjem za prácu konateľa s. r. o.,
– osoba, ktorá má pravidelný mesačný príjem na základe príkazných zmlúv,
– členovia dozorných rád a štatutárnych orgánov právnických osôb, ktorí majú nárok na pravidelný mesačný príjem.
Zamestnanec s pravidelným mesačným príjmom má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN, ak bol uznaný za dočasne PN.
Podmienkou nároku je, aby v tomto období nemal príjem za prácu považovaný za vymeriavací základ zamestnanca, teda iba vtedy, ak mesačná odmena je tomuto zamestnancovi z dôvodu dočasnej PN krátená, napr. v zmluve o výkone funkcie, v mandátnej zmluve alebo v príkaznej zmluve je dohodnuté, že odmena sa za obdobie dočasnej PN kráti.
Príklad č. 9:
Zamestnanec pracuje u zamestnávateľa na základe DVP s nárokom na nepravidelný príjem. Dňa 25. 2. 2014 mu vznikla dočasná PN. Vyplatí mu zamestnávateľ náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Nie. Nárok na náhradu príjmu počas dočasnej PN vzniká iba zamestnancovi, ktorý má so zamestnávateľom uzatvorený pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy, alebo dohodárovi na základe DVP alebo DPČ s nárokom na pravidelný príjem.
Zamestnávateľ
Podľa § 3 ZNP zamestnávateľom na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej PN je zamestnávateľ podľa § 7 ZSP. Zamestnávateľom nie je ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody.
Príklad č. 10:
Kto sa považuje za zamestnávateľa na účely poskytovania náhrady príjmu pri dočasnej PN?
Za zamestnávateľa sa na účely ZNP podľa § 7 ZSP považuje:
a) fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a má na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
b) právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a jej sídlo alebo sídlo jej organizačnej zložky je na území SR,
c) pre fyzickú osobu vykonávajúcu zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP
1. fyzická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a má bydlisko v inom členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore ako SR, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR alebo
2. právnická osoba, ktorá je povinná poskytovať zamestnancovi príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP a má sídlo alebo sídlo organizačnej zložky v členskom štáte Európskej únie alebo v štáte, ktorý je zmluvnou stranou dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo na území Švajčiarskej konfederácie alebo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.
Ak zamestnávateľom nie je fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 7 ods. 1 ZSP, funkciu zamestnávateľa plní platiteľ príjmu zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 2 ZDP (teda právnická osoba, ktorá príjmy vypláca).
2. Výška náhrady príjmu
Náhradu príjmu pri dočasnej PN poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni, bez ohľadu na rozvrhnutie pracovného času zamestnanca, a to od 1. dňa dočasnej PN do skončenia dočasnej PN, najdlhšie do uplynutia 10. dňa (vrátane 10. dňa) dočasnej PN.
Od 11. kalendárneho dňa, ak dočasná PN trvá, poskytuje príslušná pobočka Sociálnej poisťovne zamestnancovi nemocenské z prostriedkov nemocenského poistenia podľa ZSP.
Výška náhrady príjmu sa vypočíta z denného vymeriavacieho základu (ďalej len „DVZ“) takto:
- od 1. dňa dočasnej PN do 3. dňa dočasnej PN predstavuje 25 % DVZ zamestnanca,
- od 4. dňa dočasnej PN do 10. dňa dočasnej PN predstavuje 55 % DVZ zamestnanca.
Celková suma náhrady príjmu sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
V kolektívnej zmluve uzatvorenej podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní možno dohodnúť dennú výšku náhrady príjmu vo vyššej percentuálnej sadzbe, najviac vo výške 80 % DVZ.
Zamestnanec má nárok na náhradu príjmu vo výške 1/2 náhrady príjmu od 1. dňa dočasnej PN, ak sa stal dočasne PN v dôsledku stavu, ktorý si privodil sám požitím alkoholu, alebo v dôsledku požitia iných návykových látok, najdlhšie do 10. dňa dočasnej PN.
Príklad č. 11:
Kedy je splatná náhrada príjmu pri dočasnej PN?
Náhrada príjmu pri dočasnej PN sa vypláca vo výplatných termínoch, ktoré sú určené na výplatu mzdy, platu, odmeny za prácu alebo služobného príjmu, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom si zamestnanec uplatnil nárok na náhradu príjmu. Nárok na náhradu príjmu sa premlčí uplynutím 3 rokov odo dňa, za ktorý patrí.
3. Denný vymeriavací základ
Podľa § 8 ods. 5 ZNP sa DVZ zamestnanca na účely výšky náhrady príjmu pri dočasnej PN (rovnako ako na účely nemocenskej dávky) určí ako podiel súčtu vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období (ďalej len „RO“) a počtu dní RO.
DVZ = súčet vymeriavacích základov v RO/počet dní RO
Podľa § 8 ods. 6 ZNP je DVZ zamestnanca, ktorý v RO určenom podľa § 8 ods. 4 ZNP nemá vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, DVZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla dočasná PN.
Príklad č. 12:
Dohodár sa zamestnal u zamestnávateľa na základe DPČ s nárokom na pravidelný príjem od 1. 3. 2014 do 30. 6. 2014 tak, že v každom mesiaci odpracuje 50 hodín, za ktoré mu zamestnávateľ vyplatí odmenu 250 €/mesiac. Od 10. 3. 2014 mu vznikne dočasná PN, ale od 1. 3. 2014 do vzniku dočasnej PN nepracoval. Akú sumu náhrady príjmu pri dočasnej PN mu vyplatí zamestnávateľ?
Podľa § 8 ods. 6 ZNP je DVZ na určenie náhrady príjmu taký DVZ, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie v mesiaci marec 2014, teda 250/31 = 8,0845 €/deň. Zamestnávateľ vypočíta a vyplatí náhradu príjmu pri dočasnej PN v sume:
Za 1. – 3. deň 25 % z 8,0845 = 3 x 2,021125 = 6,063375 €
Za 4. – 10. deň 55 % z 8,0845 = 7 x 4,446475 = 31,125325 €
Celkom: (6,063375 + 31,125325) = 37,1887= 37,19 €
Suma náhrady príjmu pri dočasnej PN v tomto prípade predstavuje sumu 37,19 € (po zaokrúhlení výslednej sumy na eurocenty nahor).
Podľa § 8 ods. 7 ZNP je maximálny vymeriavací základ na určenie výšky náhrady príjmu pri dočasnej PN zamestnanca zosúladený s maximálnym vymeriavacím základom na určenie výšky nemocenských dávok podľa ZSP na úroveň 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu. DVZ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nadol!
Maximálny DVZ
Maximálny DVZ je podľa § 55 ods. 2 ZSP určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Maximálny DVZ = (1,5 x 9660) : 365 = 39,69863 = 39,6986 eura (po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nadol)
Suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 vo výške 9 660 eur bola ustanovená opatrením MPSVR SR č. 103/2013 Z. z.
Predstavuje 12-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 vo výške 805 eur/mesiac zistenej Štatistickým úradom SR (12 x 805 = 9 660).
Pozor!
Tu je rozdiel v zaokrúhľovaní. DVZ na určenie výšky nemocenskej dávky sa podľa ZSP zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor, predstavuje sumu 39,6987 eura, teda je to iná suma ako na účely ZNP.
Príklad č. 13:
Určuje sa suma náhrady príjmu pri dočasnej PN iba z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu i napriek tomu, že maximálny vymeriavací základ zamestnanca na účely platenia poistného na nemocenské poistenie je určený od 1. 1. 2014 v sume 4 025 eur/mesiac?
Áno, pri výpočte sumy náhrady príjmu pri dočasnej PN môže byť DVZ určený iba z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu, nemôže byť vyšší ako 39,6986 eura/deň, a to i napriek tomu, že suma maximálneho vymeriavacieho základu, z ktorého zamestnanec platí poistné na nemocenské poistenie, je podľa ZSP určená ako 5-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok 2012 v sume najviac 4 025 €/mesiac (805 x 5).
DVZ odvodovo zvýhodneného zamestnanca
Od 1. 11. 2013 podľa § 8 ods. 8 ZNP platí, že DVZ odvodovo zvýhodneného zamestnanca (uvedeného v § 2 ods. 1 písm. b) ZNP) je podiel priemerného mesačného zárobku zisteného podľa § 134 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a čísla 30,4167.
DVZ = priemerný mesačný zárobok/30,4167
Príklad č. 14:
Zamestnávateľ zamestnal dlhodobo nezamestnaného občana od 1. 2. 2014, ktorému vznikla dočasná PN 12. 3. 2014. Jeho mesačná mzda je v pracovnej zmluve dohodnutá vo výške 430 €/mesiac. Ako určí zamestnávateľ DVZ, z ktorého bude počítať sumu náhrady príjmu pri dočasnej PN u tohto odvodovo zvýhodneného zamestnanca?
Na zamestnanca sa vzťahuje odvodové zvýhodnenie, nie je nemocensky poistený, ale má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN počas prvých 10 kalendárnych dní. Zamestnávateľ náhradu príjmu vypočíta z priemerného mesačného zárobku podľa § 134 Zákonníka práce. Vzhľadom na to, že v IV. štvrťroku 2013 nepracoval, zamestnávateľ vychádza z pravdepodobného zárobku, ktorý určí podľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce. Ide o zárobok, ktorý by dosiahol, ak by pracoval, teda 430 €/mesiac.
DVZ = 430 : 30,4167 = 14,12697 = 14,1269 (po zaokrúhlení na 4 desatinné miesta nadol).
4. Rozhodujúce obdobie
Podľa § 8 ods. 4 ZNP s účinnosťou od 1. 1. 2013 platí, že RO na určenie DVZ zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej PN trvalo najmenej 90 dní, je RO podľa § 54 ods. 1, 2, 9 a 10 ZSP.
Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. 1. kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, RO na zistenie DVZ je podľa § 54 ods. 1 ZSP kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Ak nemocenské poistenie zamestnanca vzniklo:
- v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, RO na zistenie DVZ je podľa § 54 ods. 2 písm. a) ZSP obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky,
- v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, a obdobie nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, bolo najmenej 90 dní pred dňom, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, RO na zistenie DVZ je podľa § 54 ods. 2 písm. b) ZSP obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Príklad č. 15:
Zamestnancovi vznikol u zamestnávateľa pracovný pomer 15. 10. 2011, od 12. 2. 2014 je dočasne PN. Ako sa určí RO?
RO je v tomto prípade rok 2013, teda rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
Podľa § 8 ods. 4 ZNP ďalej platí, že RO na určenie DVZ zamestnanca, ktorého obdobie nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní, je obdobie od vzniku nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu zániku prerušenia nemocenského poistenia, do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN.
Z rozhodujúceho obdobia sa podľa § 54 ods.10 ZSP vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, a obdobia prerušenia povinného nemocenského poistenia.
Príklad č. 16:
Aké obdobia sa vylučujú z rozhodujúceho obdobia podľa § 54 ods.10 ZSP?
Sú to obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, ktoré ustanovuje § 140 ods. 1 ZSP:
a) v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské,
b) od prvého dňa potreby celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP najdlhšie do 10. dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období.
Podľa § 140 ods. 2 ZSP pre zamestnanca je to aj obdobie:
– počas ktorého je uznaný za dočasne PN alebo
– počas ktorého sa vypláca rehabilitačné alebo rekvalifikačné,
– v období, počas ktorého má ospravedlnenú neprítomnosť v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku.
Podľa § 54 ods. 9 ZSP platí, že pri určení RO na zistenie DVZ a na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca pri zisťovaní 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí nemocenské poistenie, sa nepostupuje podľa § 26 ods. 5 ZSP. Znamená to, že vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa neposudzuje rovnako ako jeho zánik a skončenie prerušenia povinného nemocenského poistenia sa neposudzuje rovnako ako jeho vznik.
Príklad č. 17:
Zamestnancovi vznikol u zamestnávateľa pracovný pomer 12. 12. 2013, od 20. 2. 2014 je dočasne PN. Od 20. 12. 2013 do 23. 12. 2013 mal prerušené sociálne poistenie. Ako sa určí v takomto prípade RO?
Z RO sa vylúčia 4 dni, za ktoré nemá zaplatené poistenie. RO pred vznikom dočasnej PN trvalo menej ako 90 dní. Pre určenie náhrady príjmu pri dočasnej PN je rozhodujúce obdobie od 12. 12. 2013 do 19. 2. 2014, teda nie do 31. 1. 2014 ani do 31. 12. 2013.
Od 1. 1. 2013 sa posudzuje doba trvania nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie (teda nie trvanie nemocenského poistenia aspoň 90 dní bez ohľadu na to, či sa počas doby trvania nemocenského poistenia platilo poistné). Ak zamestnanec v RO nemal žiaden vymeriavací základ, tak denný vymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo v príslušnom mesiaci poistné na nemocenské poistenie.
Príklad č. 18:
Zamestnancovi vznikol pracovný pomer 1. 2. 2014. V ten deň mu vznikla aj dočasná PN a skončila až v marci 2014. Jeho mesačná mzda podľa pracovnej zmluvy predstavuje sumu 500 €/mesiac.
Ako sa určí DVZ na účely náhrady príjmu?
DVZ na účely náhrady príjmu sa určí ako 500 : 28 = 17,85714 = 17,8571€ (zaokrúhľuje sa na 4 desatinné miesta nadol).
Príklad č. 19:
Zamestnancovi vznikol u zamestnávateľa pracovný pomer 1. 10. 2013. Od 1. 12. 2013 do 15. 12. 2013 bol dočasne PN. Od 1. 3. 2014 mu opäť vznikla dočasná PN. Ako sa určí DVZ na účely náhrady príjmu?
Doba nemocenského poistenia trvala od 1. 10. 2013 do 28. 2. 2014, čo je 151 dní. Pretože 15 dní v dňoch od 1. 12. 2013 do 15. 12. 2013 poistné na nemocenské poistenie neplatil, dni sa vylúčia z RO. Poistné na nemocenské poistenie zaplatil iba za 136 dní.
RO pre určenie DVZ na účely náhrady príjmu z dôvodu dočasnej PN, ktorá začala 1. 3. 2014, je obdobie od 1. 10. 2013 do 31. 12. 2013.
Príklad č. 20:
Dohodár pracuje u zamestnávateľa na základe DVP s nárokom na pravidelný príjem od 1. 2. 2014, teda platí poistné na nemocenské poistenie. Dočasná PN mu vznikla 5. 3. 2014.
Ako sa určí RO?
Keďže tento dohodár platí poistné na nemocenské poistenie menej ako 90 dní, jeho RO pre určenie DVZ na účely náhrady príjmu pri dočasnej PN je od 1. 2. 2014 do 4. 3. 2014.
5. Uplatňovanie nároku na náhradu príjmu pri dočasnej PN
Podľa § 233 ods. 2 písm. d) ZSP poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť na 5-dielovom tlačive určenom Sociálnou poisťovňou s názvom Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (ďalej len „Potvrdenie o dočasnej PN“).
Toto tlačivo je podkladom na posudzovanie nároku:
- na nemocenské,
- na náhradu príjmu pri dočasnej PN,
- na posudzovanie povinnosti platenia poistného na sociálne poistenie a zároveň
- na účely ospravedlnenia neprítomnosti v práci v oblasti pracovnoprávnych vzťahov.
Na účely náhrady príjmu pri dočasnej PN je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti ošetrujúci lekár, ktorý rozhoduje o začiatku, trvaní, ako aj o skončení dočasnej PN. Konanie ošetrujúceho lekára vo veci dočasnej PN je plne v jeho kompetencii.
Pozor!
Ak ošetrujúci lekár uzná poistenca za dočasne PN z viacerých nemocenských poistení, potvrdenie vystaví osobitne pre každé z nich.
Príklad č. 21:
Môže ošetrujúci lekár vystaviť tlačivo Potvrdenie o dočasnej PN aj spätne?
Ošetrujúci lekár má možnosť spätne vystaviť tlačivo Potvrdenie o dočasnej PN vtedy, ak má na to opodstatnené dôvody, ktoré uvedie v zdravotnej dokumentácii pacienta, spravidla 3 dni dozadu.
Diel I – Legitimácia dočasne práceneschopného poistenca
Prvý diel potvrdenia vystavuje lekár pri vzniku dočasnej PN zamestnanca. Slúži zamestnancovi ako doklad jeho práceneschopnosti.
Zamestnanec (pacient) je povinný:
- predložiť tento doklad pri každej kontrole u svojho ošetrujúceho lekára,
- predložiť tento doklad na požiadanie v prípade kontroly dodržiavania liečebného režimu.
Po skončení dočasnej PN je tento diel prostredníctvom ošetrujúceho lekára odoslaný do 3 dní útvaru lekárskej posudkovej činnosti pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára.
Diel IIa – Žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej PN
Diel IIa je zamestnanec povinný, po jeho vystavení ošetrujúcim lekárom, bezodkladne predložiť zamestnávateľovi, ak je v čase vzniku dočasnej PN stále jeho zamestnancom. Slúži na podanie žiadosti o vyplatenie náhrady príjmu pri dočasnej PN. Je platný len v tom prípade, ak:
- je potvrdený ošetrujúcim lekárom a
- je podpísaný práceneschopným zamestnancom.
Zamestnávateľ je povinný vyplniť záznamy na tomto diele Potvrdenia o dočasnej PN, v ktorých uvedie:
- výšku DVZ a výpočet sumy náhrady príjmu,
- začiatok a koniec dočasnej PN,
- zníženie sumy náhrady príjmu pri dočasnej PN,
- dátum, odkedy bol porušený liečebný režim,
- dátum, odkedy je zamestnanec schopný práce a kedy v skutočnosti do zamestnania nastúpil po skončení dočasnej PN.
Príklad č. 22:
Aké základné podmienky musí zamestnanec splniť, aby mu zamestnávateľ vyplatil náhradu príjmu pri dočasnej PN?
Zamestnanec je povinný:
– preukázať zamestnávateľovi skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, výšku a zánik nároku na náhradu príjmu,
– v období, v ktorom má nárok na náhradu príjmu, dodržiavať liečebný režim určený lekárom.
Nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN si uplatňuje zamestnanec u zamestnávateľa predložením dielu II.a Potvrdenia o dočasnej PN vystaveného praktickým lekárom zdravotníckeho zariadenia.
Diel II – Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok
Diel II je určený na podanie žiadosti o nemocenskú dávku (nemocenské) a úrazový príplatok. Potvrdenie je platné len v tom prípade, ak:
- je potvrdené ošetrujúcim lekárom,
- je podpísané práceneschopným zamestnancom a súčasne obsahuje záznamy zamestnávateľa
- vrátane jeho pečiatky a podpisu. Ide o tieto záznamy:
1. za aké obdobie mal zamestnanec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej PN (v prípade, ak na ňu nemal nárok z dôvodu porušenia liečebného režimu, tak zamestnávateľ uvedie, odkedy takáto skutočnosť nastala),
2. ak bola náhrada príjmu pri dočasnej PN vyplácaná zo zákonných dôvodov v polovičnej výške,
3. dátum, kedy zamestnanec pred vznikom dočasnej PN pracoval naposledy.
Príklad č. 23:
V ktorých prípadoch dočasnej PN zamestnávateľ spolupracuje so Sociálnou poisťovňou a zasiela jej diel II Potvrdenia o dočasnej PN?
Diel II – Žiadosť o nemocenské a úrazový príplatok je určený pre príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne. Zamestnávateľ ho postúpi do Sociálnej poisťovne iba v prípade, ak dočasná PN zamestnanca trvá viac ako 10 kalendárnych dní, najneskôr do 3 dní po 10. dni trvania dočasnej PN.
Diel III – Hlásenie pre pobočku Sociálnej poisťovne o začiatku dočasnej PN
Tretí diel Potvrdenia o dočasnej PN odosiela ošetrujúci lekár do 3 kalendárnych dní odo dňa vystavenia útvaru lekárskej posudkovej činnosti pobočky Sociálnej poisťovne príslušnej podľa miesta výkonu práce ošetrujúceho lekára.
Diel IV – Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej PN
Štvrtý diel slúži na podanie informácie o ukončení dočasnej PN zamestnanca. Zamestnanec je povinný bezodkladne odovzdať tento diel zamestnávateľovi, ktorý ho následne zašle do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
6. Kontrola dodržiavania liečebného režimu počas prvých 10 dní dočasnej PN zo strany zamestnávateľa
Povinnosť dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom patrí medzi základné povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce.
Náhrada príjmu zamestnancovi nepatrí:
- odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom,
- ako aj odo dňa zistenia skutočnosti, že zamestnanec sa nezdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN bez súhlasu lekára.
Príklad č. 24:
Môže zamestnávateľ vykázať zamestnancovi absenciu v prípade, ak pri kontrole zistí, že počas dočasnej PN sa zamestnanec nezdržiaval na mieste, ktoré uviedol lekárovi ako miesto pobytu počas jeho dočasnej PN?
Neprítomnosť zamestnanca v obydlí zamestnanca alebo na mieste, ktoré určil ako miesto, kde sa zdržiava počas PN, nemôže zamestnávateľ posudzovať ako absenciu (nejde o čas výkonu práce). Ide o porušenie pracovnej disciplíny podľa § 81 písm. d) Zákonníka práce. V takomto prípade zamestnanec porušil liečebný režim, preto mu nevznikne nárok na náhradu príjmu odo dňa, v ktorom sa kontrolou zistí, že zamestnanec nedodržiava liečebný režim.
Príklad č. 25:
Kto je oprávnený zisťovať porušenia liečebného režimu?
Zisťovanie porušenia liečebného režimu patrí do pôsobnosti Sociálnej poisťovne a zamestnávateľa. Môže sa vykonať na podnet:
– posudkového lekára,
– ošetrujúceho lekára,
– zamestnávateľa a
– inej fyzickej alebo právnickej osoby.
Príklad č. 26:
Aké práva má zamestnávateľ, ak vykoná kontrolu, či jeho zamestnanec porušuje liečebný režim?
Kontrolu vykoná osoba, ktorá v zastúpení zamestnávateľa vykonáva kontrolu dodržiavania liečebného režimu dočasne práceneschopného zamestnanca. Má právo podľa § 9 ods. 4 ZNP skontrolovať:
– či sa dočasne práceneschopný zamestnanec zdržiava na mieste určenom počas dočasnej PN v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava, a to len v období prvých 10 dní dočasnej PN,
– iba v dňoch, počas ktorých má zamestnanec nárok na náhradu príjmu.
O výkone kontroly a jej priebehu musí existovať písomný záznam. Pri súdnom spore je potrebné, aby tvrdenie zamestnávateľa bolo podporené napr. výpoveďou svedka prítomného pri výkone kontroly.
Pozor!
Na vstup do bytu alebo domu musí dať zamestnanec súhlas. Ochranu súkromia mu zaručuje Ústava SR, preto ak zamestnanec neumožní vstup do bytu alebo domu zamestnávateľovi (osobe, ktorá v zastúpení zamestnávateľa vykonáva kontrolu), nemôže zamestnávateľ toto konanie zamestnanca považovať za nedodržanie pracovnej disciplíny podľa § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Zamestnávateľ nie je odborne spôsobilý vykonať priamu kontrolu dodržiavania liečebného režimu, pretože to je odborne spôsobilý vykonať iba určený zamestnanec Sociálnej poisťovne v rámci lekárskej posudkovej činnosti nemocenského poistenia. Zamestnávateľ v rámci kontroly zisťuje iba prítomnosť dočasne práceneschopného zamestnanca na určenom mieste. Zamestnávateľ má možnosť podľa § 84 Zákonníka práce vydať pracovný poriadok, v ktorom bližšie konkretizuje, aké skutočnosti rozhodujú o tom, keď konanie zamestnanca bude považovať za menej závažné alebo závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Pozor!
Pracovný poriadok môže zamestnávateľ vydať iba so súhlasom zástupcov zamestnancov, inak je neplatný!
Príklad č. 27:
Zamestnávateľ vykonal kontrolu dodržiavania liečebného režimu svojho zamestnanca dňa 22. 3. 2014.
Kontrolu zrealizoval preto, lebo tento zamestnanec predložil zamestnávateľovi v období od 1. 11. 2013 až 20. 3. 2014 už štvrtýkrát Potvrdenie o dočasnej PN.
V rámci tejto kontroly zamestnávateľ zistil neprítomnosť dočasne práceneschopného zamestnanca na určenom mieste.
Aké sankcie môže zamestnávateľ voči tomuto zamestnancovi uplatniť tak, aby boli v súlade so Zákonníkom práce?
Neprítomnosť dočasne práceneschopného zamestnanca na určenom mieste môže zamestnávateľ posúdiť buď ako:
– menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, alebo
– závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Ak zamestnávateľ v rámci kontroly dodržiavania liečebného režimu zistí neprítomnosť dočasne práceneschopného zamestnanca na určenom mieste, môže postupovať:
– buď podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, teda môže okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom. V takomto prípade musí byť u zamestnávateľa vydaný platný pracovný poriadok, ktorý neprítomnosť dočasne práceneschopného zamestnanca na určenom mieste posudzuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s dôsledkom okamžitého skončenia pracovného pomeru;
– alebo podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce, teda môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodu menej závažného porušenia pracovnej disciplíny. Pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných 6 mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede.
Príklad č. 28:
Zamestnávateľ vykonal dňa 25. 2. 2014 kontrolu, či sa jeho zamestnanec uznaný praktickým lekárom za dočasne PN od 20. 2. 2014 zdržiava na adrese, ktorú uviedol ako miesto, na ktorom sa bude počas dočasnej PN zdržiavať.
Zistil, že dočasne práceneschopný zamestnanec sa v čase kontroly na uvedenej adrese nezdržiaval. Ako má zamestnávateľ túto skutočnosť zaznamenať?
Ak sa dočasne práceneschopný zamestnanec v čase kontroly na uvedenej adrese nezdržiaval, tak zamestnávateľ (osoba, ktorá v zastúpení zamestnávateľa vykonávala kontrolu) zaznamená do zápisu z vykonanej kontroly túto skutočnosť.
Zápis z kontroly podpíše aj svedok (ďalšia osoba, ktorá bola prítomná pri výkone kontroly). Zamestnávateľ je povinný zanechať kontrolovanému dočasne práceneschopnému zamestnancovi na uvedenej adrese oznámenie o čase a dni, kedy bola kontrola vykonaná.
Následne zamestnávateľ poštou v súlade s § 38 Zákonníka práce doručí zamestnancovi písomne výzvu, aby zamestnávateľa informoval o dôvodoch jeho neprítomnosti na uvedenej adrese v čase kontroly.
Ak zamestnanec na písomnú výzvu nereaguje, zamestnávateľ posúdi neprítomnosť zamestnanca na určenom mieste ako porušenie liečebného režimu podľa ZNP a porušenie pracovnej disciplíny buď podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, alebo podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.
Záver
Náhradu príjmu pri dočasnej PN poskytuje zamestnancovi zamestnávateľ zo svojich finančných prostriedkov. Je to čiastočná kompenzácia za stratu príjmu zo závislej činnosti počas prvých, a to najviac 10 kalendárnych dní dočasnej PN zamestnanca. Vyplatená suma náhrady príjmu pri dočasnej PN zvyšuje celkové náklady zamestnávateľa na pracovnú silu. Pri kalkulácii nákladov na zamestnávanie zamestnanca musí zamestnávateľ vyplatenú sumu náhrady príjmu pri dočasnej PN pripočítať k celkovej cene práce, ktorá sa zisťuje podľa § 130 ods. 5 Zákonníka práce.
Autor: Ing. Jolana Strýčková
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies