Motivačné systémy zamestnancov (II.)

Charakter, vnútorná motivácia a kreativita. Tieto nadčasové základné vlastnosti potrebné pre vstup zamestnanca do firmy uplatňoval už Tomáš Baťa. Svojím postojom k životu a práci inšpiruje aj v súčasnosti. Práve on ako jeden z prvých si uvedomil, že motivácia zamestnancov spolu so sebadisciplínou je kľúčom k vybudovaniu prosperujúcej a rastúcej firmy.

Dátum publikácie:9. 9. 2021
Autor:Ľudmila Lipovská Lišková
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Osobitné pracovné podmienky; Starostlivosť o zamestnancov; Zamestnanosť
Právny stav od:1. 1. 2021

1. časť: Motivačné systémy zamestnancov I. 

Tomáš Baťa dokázal z malého moravského mestečka Zlín na Morave vybudovať firmu globálnych rozmerov, ktorá svojou invenciou, sebestačnosťou aj sociálnym rozmerom víťazila nad konkurenciu. Poctivou prácou a štedrosťou dosiahol svoj sen.

Podnikanie zorganizoval takým spôsobom, že dokázal:

  • vyplácať vysoké mzdy robotníkom,
  • predávať za nízke ceny zákazníkom a
  • na konci roku dosahovať primeraný zisk.

Mal mimoriadne pevnú vôľu, preto sa nikdy nevzdával, neúspechy a pády ho, naopak, posúvali vpred.

Pri uskutočňovaní svojho podnikateľského sna sa prevažne riadil zdravým rozumom, už vo svojom mladom veku vynikal odvahou, nápaditosťou a zároveň disponoval rozvahou dospelého muža. Povestná bola tiež jeho zásadovosť a skromnosť. Negatívnou vlastnosťou Baťu bol napr. vorkoholizmus. Prevažnú väčšinu svojho času venoval práci, avšak od svojich zamestnancov to nevyžadoval.

Prvý neúspech zažil už ako pätnásťročný, kedy sa pustil do výroby obuvi vo Viedni, pokus zakrátko stroskotal. Nevzdával sa a krátko nato začal s prácou obchodného cestujúceho a získaval objednávky pre otcovu obuvnícku dielňu. V roku 1894 založil spolu so súrodencami obuvnícku firmu v Zlíne. Vtedy len osemnásťročný Tomáš prišiel s geniálnym nápadom, keď dovtedy tradičnú obuvnícku surovinu – kožu – sčasti nahradil plátnom a začal s výrobu tzv. baťoviek, plátennej obuvi s koženou špičkou. Obuv sa na trhu rýchlo presadila, pretože dokázala osloviť široké masy, tzn. aj nemajetných ľudí, pretože výroba takejto obuvi bola výrazne lacnejšie a rýchlejšia (v priebehu týždňa priviezol z Frankfurtu niekoľko jednoduchých strojov, ktoré mu umožnili vyrábať vo veľkom).

V rokoch 1904 a 1913 Tomáš Baťa odcestoval do USA, kde zbieral skúsenosti s pásovou výrobou u úspešných podnikateľov Henryho Forda a Fredericka Taylora (pásovú výrobu zaviedol vo svojich závodoch v roku 1927).

Na začiatku prvej svetovej vojny firma dostala veľkú zákazku pre ra­kús­ko-­uhorskú armádu na výrobu pevnej vojenskej obuvi (tzv. bagandže), keďže v tom čase T. Baťa na takú veľkú zákazku nemal finančnú, materiálovú ani výrobnú kapacitu, založil preto Obuvnické konsorcium zlínské a o zákazku sa podelil s inými firmami. Stovkám mužov pracujúcich v konzorciu sa podarilo vyhnúť povolávacím rozkazom na front.

POZNÁMKA

K dôležitým prednostiam systému firmy patrila komplexnosť vo výrobe aj predaji, ku ktorej sa postupne dopracoval. Firma si časom vyrábala vlastné polotovary a materiály, čím dokázala čeliť tlakom konkurencie, vyrábala s nízkymi nákladmi, a teda lacnejšie a s vyšším ziskom. Kvalitu zabezpečoval dôsledne prepracovaný systém kontroly kvality a firma začala otvárať vlastné predajne s topánkami, ktoré onedlho spestrila aj rôznymi doplnkami. Z malej obuvníckej firmy postupne vytvoril rozsiahly komplex výroby, obchodu, dopravy, služieb a financií.

Už viac ako pred storočím zamestnával 70 000 ľudí a jeho spoločnosť sa rozšírila do viac ako 50 krajín sveta, a to vrátane Indie a Afriky. V rokoch 1923 – 1932 bol T. Baťa zároveň verejne činný (zastával funkciu starostu Zlína). Jeho aktívny život predčasne ukončila tragická letecká nehoda. V tom čase jeho firma zamestnávala vyše tridsaťtisíc zamestnancov a ročne sa v nej vyrábalo až 36 miliónov párov topánok.

Nadčasové inšpirácie a odkaz T. Baťu súčasným podnikateľom

T. Baťa vedel, že aby mohol človek zastávať svoju funkciu v spoločnosti kvalitne a spravodlivo, musí mať za sebou veľa skúseností.Tie vyžadoval hlavne od ľudí, ktorí mali zastávať manažérske a vedúce pozície. Dbal na to, aby sa do vyšších funkcií v rámci spoločnosti nedosadzovali „ľudia zvonku“, ale aby si ich vychovala samotná firma.

Každý pracovník musel dokonale ovládať celý pracovný proces, tzn., že musel vedieť vyrobiť topánku, a preto musel stráviť určité obdobie manuálnou prácu v dielni a až následne mohol kariérne rásť. Považoval za dôležité, aby ľudia, ktorí sú na vedúcej pozícii, poznali, aká je práca v dielni v skutočnosti, aké majú pracovníci pocity, čo im prekáža a čo ich, naopak, povzbudí a motivuje. Pracovníci, ktorí si prešli komplexným procesom, sa vedeli viac vcítiť do jednotlivých pracovných postupov a zároveň zmenili pohľad aj na samotný výrobok. Cit.:„ Ako chcete predávať topánky, ak neviete, ako sa vyrábajú? Ak ich ale vyrobiť viete, nie sú to len nejaké topánky, ktoré ponúkate. Sú to topánky, na ktorých poznáte každý šev.“

NEPREHLIADNITE

„T. Baťa hovorieval, že firmu nepoložia ceny, konkurencia alebo situácia na trhu. Položiť ju môžu len ľudia zvnútra. Tí, ktorí budú robiť polovičnú prácu a ktorí sa vzdajú.“ Práve povinnou prácou v dielni sa mali zamestnanci naučiť pokore, cit.: „Na pozíciu šéfa by nepustili niekoho len na základe skúseností a znalostí. Musel mať aj pokoru. Snažili sa, aby sa do firmy nedostali ľudia, ktorí sa budú nad ostatných vyvyšovať a tým ich demotivovať.“ S pokorou išla ruka v ruke slušnosť a poctivosť.

Jedným zo základných komunikačných nástrojov spoločnosti boli tzv. baťovské desatorá, ktoré zahŕňali rôzne oblasti pracovného aj súkromného života.

POZNÁMKA

Takmer každá pracovná činnosť mala svoje vlastné desatoro, rovnako ako pracovné pozície či funkcie.

Tieto desatorá odrážali myšlienku neustálej práce a rozvoja každého človeka na sebe samom.

1. Budovanie seba samého

Dôležitá zásada u T. Baťu bola vybudovať seba samého prostredníctvom práce. Všeobecne bolo o ňom známe, že mu záležalo na ostatných ľuďoch. Riadil sa zásadou, že ak šéf vyznáva pevné morálne zásady, potom ľahko dokáže motivovať aj svojich podriadených. Prejavovalo sa to aj vo vzťahu, ktorý mal k svojim zamestnancom. Pre T. Baťu nebola žiadna práca dôležitejšia ako iná, žiadna, vo firme si boli všetci rovnocenní, preto o nich vždy hovorieval ako o svojich spolupracovníkoch. Svojim spolupracovníkom vedel dopriať, a to nielen finančne, rovnako mu záležalo aj na ich celkovej fyzickej kondícii aj psychickej pohode.

Príklad č. 1:

Ľudí viedol k celkovej zmene životného štýlu, učil ich, že fyzickú kondíciu a psychickú vyrovnanosť nadobudnú, ak sa naučia rozložiť si deň na 8 hodín práce, 8 hodín oddychu, ktorý zahŕňal aj pravidelný pohyb8 hodín spánku. Učil ich tiež, aby neplytvali časom, Baťa ho veľmi nerád zbytočne strácal.

Aby bolo možné vykonávať „baťovskú službu“ čo najlepšie, museli mať všetci silnú sebadisciplínu. Za dôležitý prvok budovania sebadisciplíny považoval tiež pravidelný pohyb.

2. Prístup k zákazníkom

Firemná kultúra firmy Baťa zahŕňala aj pravidlá pre správny prístup k zákazníkom. Základom predaja bola tzv. baťovská služba, ktorú musel ovládať každý vo firme. Išlo napr. o úsmev na zákazníka, pochválenie šiat, nebrať nakupujúcich ako vec, ale vnímať ich energiu. Baťovská služba bola zároveň výborným nástrojom marketingu. Čím viac zamestnanci vložili do tejto služby, tým viac rástli tržby aj dobré meno firmy.

3. Inšpirácia a samostatnosť

Psychickú sebadisciplínu T. Baťa odporúčal budovať zbavovaním sa negatívnych postojov a ľudí vo svojom okolí, ale tiež hľadaním inšpiratívnych podnetov, nemalý význam tiež malo naučiť sa hovoriť „nie“. Svojich pracovníkov zároveň učil samostatne fungovať, vedieť sa rozhodnúť a povedať svoj názor na vec.

4. Vzdelávanie zamestnancov

T. Baťa vedel, že na vybudovanie úspešnej firmy sa predovšetkým potrebuje obklopiť šikovnými ľuďmi. Podľa neho bolo dôležitejšie skôr vybudovať ľudí, ktorí následne vybudujú podnik. Jeho komunikácia a prístup k robotníkom bol natoľko inovatívny, že sa stal priekopníkom v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Jeho firma ako prvá prišla s myšlienkou vzdelávania svojich ľudí.

5. Pracovná motivácia podľa T. Baťu

Súčasťou tzv. „Baťovho systému riadenia“ a jedným z jeho základných prvkov bola aj účasť zamestnancov na zisku, resp. strate podniku. Na vyšších stupňoch riadenia sa účastníci musia podieľať aj na strate, ktorú vytvorí ich oddelenie. Každý pracovník s účasťou musel vložiť na svoje konto kauciu pre prípad straty.

NEPREHLIADNITE

Opatrenia fungovali ako „prirodzené sito“ na oddelenie schopných zamestnancov. Účasť na zisku upravovala zmluva, ktorú mohla každá zo strán okamžite zrušiť. U najvýkonnejších pracovníkov tvoril tento podiel podstatnú časť ich príjmu. Jeho originálne metódy riadenia výroby a obchodu a taktiež systém motivácie pracovníkov dokázali ovplyvniť viacerých budúcich ekonómov.

6. Stavba domov, sporiteľne, nemocníc, obchodov a školy

V roku 1919 založil sporiteľňu, ktorá mala veľký vplyv na upevnenie vzťahu firmy a zamestnancov, ich úspory sa úročili sadzbou 10 %.

Pre svojich pracovníkov a ich rodiny nechal stavať domy (výstavbu zahájil v roku 1912). Založil tzv. Baťovu školu práce, ktorú absolvovalo vyše 10 000 jeho pracovníkov Nechal tiež postaviť nemocnice, študentské internáty, obchodné domy s cenovo dostupným tovarom, nechýbali ani knižnice.

POZNÁMKA

Tieto kroky mali významný vplyv nielen na motiváciu pracovníkov, ale aj na ich stabilizáciu vo firme. Firma tiež kládla dôraz na výchovu a výcvik mladých ľudí a od začiatku v nich pestovala lojalitu voči firme.

13 pravidiel dôvery

  1. Konajte čestne: Hovorte pravdu, jasne sa vyjadrujte, nezamlčujte žiadne fakty a vyvarujte sa poloprávd.
  2. Rešpektujte druhých: Správajte sa k druhým s rešpektom, aj k tým, ktorých „nepotrebujete“.
  3. Buďte transparentní: Nezamlčujte druhým žiadne dôležité informácie.
  4. Naprávajte svoje chyby: Ospravedlňte sa okamžite, keď ste konali nespravodlivo. Naprávajte svoje chyby vždy, keď to je možné.
  5. Buďte lojálni: O iných hovorte tak, ako keby boli prítomní. Nekritizujte neprítomných – nemôžu sa brániť. Nezverejňujte informácie, ktoré vám boli zverené ako dôverné.
  6. Zabezpečte výsledky: Starajte sa o to, aby ste vždy vedeli preukázať dobré výsledky. Držte sa časového harmonogramu a rozpočtu. Nehľadajte výhovorky, ako nedokončiť to, čo ste začali.
  7. Pracujte stále na sebe: Kontinuálne sa zlepšujte. Zabezpečujte si feedback a zohľadňujte ho vo svojom následnom konaní.
  8. Postavte sa realite tvárou: Nevyhýbajte sa ťažkým situáciám a náročným partnerom.
  9. Buďte otvorení: Vždy otvorene komunikujte svoje očakávania, nespoliehajte sa na to, že sú každému hneď jasné.
  10. Buďte zodpovední: Preberajte zodpovednosť za svoje konanie a vyžadujte to aj od druhých. Nehádžte vinu na iných, keď sa nepodarilo niečo, za čo ste boli zodpovední vy.
  11. Najprv počúvajte, potom reagujte.
  12. Dodržujte dohody: Svedomito zvážte, k čomu sa idete zaviazať, a potom dohodu dodržte.
  13. Preukazujte dôveru druhým: Pripomínajte si, že je dôležité iným dôverovať. Rátajte s možnosťou, že môžete byť občas sklamaní.

(vybrané z článku „Vedenie prostredníctvom dôvery“ na www.ezisk.sk)

7. Sebarealizácia v kolektíve

T. Baťa rovnako vedel, že pracovnou motiváciou ľudí sú nielen peniaze, ale aj sebarealizácia človeka v kolektíve. Vo firme sa uplatňoval iný prístup aj v motivácii plniť normy, ktoré boli nastavené tak, aby ich pracovníci dokázali splniť už okolo obednej prestávky, čomu zodpovedala aj fixná časť mzdy. Zo všetkého, čo urobili navyše, už získavali účasť na zisku. Na pracovníkov sa nevyvíjal žiaden nátlak, práve naopak, takýto prístup ich motivoval byť rýchlejšími a zároveň ich udržiaval v psychickej pohode.

8. Dobrá mzda a obed s rodinou

T. Baťa zastával názor, že ak ľuďom zaplatíte toľko, koľko si naozaj zaslúžia za odpracovanú činnosť, budú pracovať kvalitnejšie a zodpovednejšie. Zaujímavým benefitom v spoločnosti Baťa bola dvojhodinová obedová prestávka, ktorú zvyčajne trávili doma. Strávili tak čas so svojou rodinou.

9. Kvalitné pracovné prostredie, vysoká bezpečnosť práce aj hygiena

V podnikateľskej sfére sa často skloňuje aj sociálny rozmer podnikania T. Baťu. Sociálna starostlivosť o zamestnancov bola v Baťových závodoch vo vtedajšom Československu najlepšia.

Oceňoval vernosť k podniku, bezchybnosť pri práci a osobnú angažovanosť pracovníkov na dosiahnutie efektívnejšej výroby. Podľa T. Baťu je podmienkou dobre odvedenej práce dôležité kvalitné pracovné prostredie, vysoká bezpečnosť práce aj hygiena. Výsledkom uplatňovania jeho princípov bola sedemnásobne vyššia výkonnosť jeho pracovníkov, ako bol vtedajší československý priemer.

Firma Baťa postupne zakladala vo svete mnoho pobočiek a spolu s niektorými fabrikami založila aj celé nové mestá. Na Slovensku máme dve takéto mestá, mesto pod Tatrami – Svit a Baťovany (v súčasnosti Partizánske).

10. Podnikateľský odkaz T. Baťu

Baťove pokrokové myslenie, nezlomná vôľa a celkové životné postoje sú inšpiratívne dodnes. Pre firmu Baťa bolo typické, že značnú pozornosť venovala zavádzaniu nových techník do výroby, inováciám výrobkov a novému mysleniu v práci. Hlavné heslo, napísané veľkými písmenami na továrenskej stene, znelo: „Ľuďom myslenie, strojom drinu.“

Inovácie vo firme tu boli veľmi úzko spojené aj s výskumom a vývojom.

Čím môže súčasných podnikateľov T. Baťa inšpirovať, sú jeho princípy riadenia a pracovné heslá. Tie by mali byť kľúčom k spokojnosti tak na strane podnikateľa, ako aj na strane jeho zamestnancov. Ako ich motivoval k lepšiemu výkonu? To, čo vyžadoval od svojich ľudí, sám uplatňoval a išiel všetkým príkladom.

Spokojnosť spolupracovníkov spájal s úspechom firmy. Vedel, že ak chce dosiahnuť úspech, musí mať spolupracovníkov, ktorých bude práca napĺňať a budú pre ňu doslova žiť. T. Baťa vedel, ako ľudí budovať a ako ich priviesť k osobnostnému rastu, za dôležité považoval aj skutočnosť, aby jeho pracovníci disponovali dostatočnou finančnou gramotnosťou.

Príklad č. 2:

Už pri prijímaní nového pracovníka uvádzal v pracovnej zmluve: „Prijímame Vás do práce s očakávaním, že sa vypracujete na plnohodnotného spolupracovníka, t. j. človeka, ktorý má ctižiadosť a schopnosti nezostať len manuálnym pracovníkom. My u nás neprijímame riaditeľov. Robíme ich z ľudí, ako ste Vy. Ak chcete u nás zostať iba robotníkom, nenastupujte k nám.“

Uznanie však dostal aj človek, ktorý sa vedel na situácii zasmiať, mal zmysel pre humor, bol pohotový a bol sám sebou. Baťa oceňoval kreativitu a zmysel pre humor.

Zakladateľ známej obuvníckej značky chcel zamestnancov zároveň naučiť samostatne fungovať, vedieť sa rozhodnúť a povedať svoj názor na vec. Často tak pracovníkov staval do nekomfortných situácií, pretože chcel vidieť, ako sa zachovajú. V konečnom dôsledku nešlo ani tak o to, aby vymysleli niečo extra. Cieľom bolo vidieť, ako dokážu využiť kreativitu. Tvorivý duch mal totiž pre neho neobvyklú hodnotu. Kreativitu považoval za najcennejšiu vlastnosť človeka.

Príklad č. 3:

Mladého pracovníka výrobného oddelenia sa raz T. Baťa nečakane opýtal: „Prečo sliepka kotkodáka, keď znesie vajíčko?“ Mladý muž mu pohotovo odpovedal: „Kotkodákanie je pre sliepku pravdepodobne propagačným prostriedkom, ktorým upozorňuje svoje okolie na svoj najnovší a najčerstvejší výrobok – vajíčko.“ Túto vtipnú odpoveď Baťa ocenil a pracovníka menoval za jedného z vedúcich propagačného oddelenia.

T. Baťu jeho pracovníci považovali skôr za lídra ako šéfa. Inovatívny prístup T. Baťa uplatňoval aj pri výbere svojich dodávateľov. Jeho prvoradým kritériom výberu nebola iba cena, ale tiež to, v akom prostredí, za aké mzdy a za akých podmienok pracujú zamestnanci tej-ktorej firmy. V mnohých oblastiach firma Baťa predbehla svoju dobu o mnoho desaťročí. Mnohé manažérske prístupy, ktoré T. Baťa používal, sa dnes objavujú v manažérskej literatúre ako novinky a objavy posledných rokov.

Záver

Cit.: „Nevybudoval som podnik. Vybudoval som človeka a ten vybudoval podnik,“ tvrdil podnikateľ T. Baťa, pre ktorého bolo typické, že mu záležalo na ľuďoch. Prejavovalo sa to aj vo vzťahu, ktorý mal k svojim zamestnancom. Základom pre vstup do firmy Baťa bol charakter, vnútorná motivácia a kreativita.

V mnohých oblastiach firma Baťa predbehla svoju dobu o mnoho desaťročí. Dnes je firma Baťa najväčším výrobcom a predajcom obuvi na svete. Ročne predá 300 miliónov párov obuvi.

POZNÁMKA AUTORA:

Pokračovanie v ďalšom čísle

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ľudmila Lipovská Lišková

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.