1. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. 1 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne v období najviac štyroch mesiacov:

• ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne,
• po dohode:
• so zástupcami zamestnancov alebo
• so zamestnancom,
• na obdobie najviac štyroch mesiacov, v ktorom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ môže v súlade s § 87 ods. 2 Zákonníka práce rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne na obdobie dlhšie ako štyri mesiace, najviac na obdobie 12 mesiacov:

• pre určité organizačné útvary alebo druhy prác,
• ak ide o činnosti, pri ktorých sa v priebehu roka prejavuje rozdielna potreba práce,
• určením:
• v kolektívnej zmluve alebo
• po dohode so zástupcami zamestnancov, pričom dohodu nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa,
• na obdobie najviac 12 mesiacov, v ktorom priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas.

Zamestnávateľ je povinný pracovný čas nerovnomerne rozvrhnúť tak, aby:

• pracovný čas zamestnanca v priebehu 24 hodín nepresiahol 12 hodín (§ 87 ods. 4 ZP),
• zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín (§ 92 ods. 1 ZP), resp. aby boli dodržané podmienky nepretržitého denného odpočinku v súlade s § 92 Zákonníka práce,
• zamestnanec mal raz za týždeň 2 po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok (§ 93 ods. 1 ZP), resp. aby boli dodržané podmienky nepretržitého odpočinku v týždni v súlade s § 93 Zákonníka práce.

Rozvrhnutie pracovného času je ...