3. Platenie poistného za účelom zabezpečenia príjmu v nezamestnanosti

Povinné poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 19 ods. 1 ZSP je povinne poistený v nezamestnanosti zamestnanec, ktorý je povinne nemocensky poistený, ak ZSP neustanovuje inak. Ide o zamestnanca podľa § 4 ods. 1 ZSP, ak má so zamestnávateľom právny vzťah, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 ZSP, okrem:

• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov,
• fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ak je poberateľom starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšila dôchodkový vek, invalidného výsluhového dôchodku,
• žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe,
• odvodovo zvýhodneného zamestnanca, u ktorého sa uplatňuje výnimka pri platení poistného podľa § 4 ods. 1 písm. d) ZSP v prípade, ak zamestnávateľ zamestná dlhodobo nezamestnaného občana a splní všetky zákonné podmienky.

Zárobková činnosť je podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, ak koordinačné nariadenia EÚ alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti [podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 zákona č. 595/2003 Z. z.. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“)], okrem:

• nepeňažného príjmu poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý vyplatil bývalý zamestnávateľ na základe právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti zamestnanca.

Zárobková činnosť je aj činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSP, z ktorej:

• príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia,
• príjem nepodlieha dani z príjmov podľa ZDP, ak sa pri vykonávaní zárobkovej činnosti u osoby uplatňujú v sociálnom poistení predpisy SR podľa koordinačných nariadení EÚ alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi SR.

Vymeriavací základ zamestnanca, z ktorého platí poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnanec a aj jeho zamestnávateľ, tvoria príjmy zo zárobkovej činnosti s výnimkou príjmov, ktoré sa za zárobkovú činnosť podľa ZSP nepovažujú.

Vymeriavací základ zamestnávateľa je zhodný s vymeriavacím základom jeho zamestnanca.

Minimálny vymeriavací základ zamestnanca nie je určený, ale zamestnávateľ je povinný zúčtovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume, ktorá zodpovedá minimálnej mzde za odpracovaný čas v príslušnom kalendárnom mesiaci.

Minimálna mzda je ustanovená zákonom č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov a nariadenia vlády SR č. 321/2013 Z. z. na obdobie od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške:

• 352 eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou,
• 2,023 eura za každú hodinu odpracovanú zamestnancom.

Maximálny vymeriavací základ zamestnanca je v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014 určený podľa § 138 ods. 6 písm. b) ZSP sumou 4 025 eur/mesiac (5 x 805).

Je odvodená z 5-násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok 2012, ktorý 2 roky predchádza príslušnému kalendárnemu roku (vychádza sa z opatrenia MPSVR SR č. 103/2013 Z. z.).

Sadzby poistného a poistné na účely povinného poistenia v nezaestnanosti zamestnanca s pravidelným mesačným príjmom v období od 1. 1. 2014 do 31. 12. 2014

Vysvetlivky:

VZ – vymeriavací základ

PvN – poistenie v nezamestnanosti

Zrušenie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti zamestnancovi od 1. 7. 2014

Podľa § 128 ods. 10 písm. c) ZSP poistné na poistenie v nezamestnanosti platí dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti.

V období od 1. 1. 2012 do 30. 6. 2014 bolo možné dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti iba v kombinácii s dobrovoľným nemocenským a dôchodkovým poistením.

Dobrovoľne poistená v nezamestnanosti mohla byť každá osoba, ktorá dovŕšila 16 rokov, mala na území SR trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt, ak:

• nemala priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• nebola poberateľom invalidného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku a
• bola súčasne dobrovoľne nemocensky a dôchodkovo poistená.

Dňa 1. 7. 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 183/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Tento zákon novelizuje článkom III aj ZSP (ďalej len „novela ZSP“). Podľa § 293de novely ZSP prechodného ustanovenia k úprave účinnej od 1. 7. 2014 platí:

Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe alebo dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti, ktorej toto dobrovoľné poistenie malo trvať po 30. 6. 2014 a ktorá je povinne nemocensky poistená k 1. 1. 2014, dobrovoľné nemocenské poistenie a dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti zaniká od 1. 7. 2014, ak sa v § 293de ods. 2 a 3 novely ZSP neustanovuje inak.

Od 1. 7. 2014 už nebude možný súbeh dobrovoľného nemocenského poistenia, dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti a povinného nemocenského poistenia.

Zamestnancovi, ktorý je povinne nemocensky poistený, zaniká od 1. 7. 2014 dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Zánik sa netýka dobrovoľného dôchodkového poistenia.

Povinnosti zamestnávateľa pri platení poistného

Poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnávateľ (odvádza do príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne) za seba a svojho zamestnanca.

Nárok na dávku v nezamestnanosti zamestnanca nezávisí podľa § 109 ZSP od toho, či jeho zamestnávateľ platil alebo platí poistné na poistenie v nezamestnanosti za zamestnávateľa a zamestnanca. Na vyplácanie dávky v nezamestnanosti zamestnancovi, s ktorým takýto zamestnávateľ skončí pracovný pomer, to nemá vplyv. Dlžné poistné si Sociálna poisťovňa vymáha od zamestnávateľa, ktorý za jeho platenie zodpovedá.

Okrem povinnosti platiť poistné je zamestnávateľ povinný v zmysle § 231 ods. 1 písm. l) ZSP vydávať zamestnancom na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nároku na dávku v nezamestnanosti prostredníctvom žiadosti podľa § 34 ods. 2 ZSZ a prílohy č. 2 písmena A v súlade s § 75 ods. 2 písm. d) Zákonníka práce, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný:

• vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní a
• uviesť v ňom údaje rozhodujúce pre výpočet dávky v nezamestnanosti.

Ak zamestnávateľ potvrdenie o zamestnaní nevydá, je povinný vystaviť doklad, v ktorom uvedie spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu. Platí to aj vtedy, ak spôsob skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu nie je uvedený v potvrdení o zamestnaní.

Ak by zamestnávateľ nesprávne potvrdil skutočnosti súvisiace s nárokom na dávku v nezamestnanosti, nárokom na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho by sa dávka v nezamestnanosti poskytla neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila, zamestnávateľ je povinný podľa § 237 ods. 1 ZSP nahradiť neprávom vyplatené sumy.

Vylúčenie povinnosti platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti

Podľa § 128 ods. 10 písm. a) a b) poistné na poistenie v nezamestnanosti platí zamestnanec a zamestnávateľ, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Platenie poistného v nezamestnanosti sa podľa § 19 ods. 3 ZSP nevzťahuje na:

• zamestnanca podľa osobitného predpisu (napr. podľa zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe, podľa zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore, podľa § 102 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 517/2008 Z. z., § 146 ods. 3 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry),
• obvineného vo väzbe a na odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody,
• fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %,
• fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek.

Zamestnanec a jeho zamestnávateľ neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 138 ods. 1 ZSP napr. z:

• príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa ZDP,
• príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca a
• príjmov, ktoré poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi cez úrad podľa ZSZ (napr. príspevok podľa § 50a ZSZ),
• príjmu, ktorým je vrátené poistné podľa § 5 ods. 1 písm. i) ZDP [za zárobkovú činnosť sa považuje iba príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 a 3 ZDP].

Zamestnávateľ nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti. Zamestnanec neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti počas prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti. Vznik prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako zánik povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti sa posudzuje rovnako ako vznik povinného poistenia v nezamestnanosti. V zmysle § 26 ods. 1 ZSP sa zamestnancovi prerušuje povinné poistenie v nezamestnanosti v období:

• čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy (napr. podľa § 136 ods. 1 Zákonníka práce) alebo čerpania služobného voľna bez nároku na plat alebo služobný príjem okrem ospravedlnenej neprítomnosti zamestnanca v práci z dôvodu jeho účasti na štrajku,
• dlhodobého uvoľnenia z pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo zo služobného pomeru na výkon verejnej funkcie, na výkon odborovej funkcie alebo na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady (napr. podľa § 136 Zákonníka práce), ak sa mu neposkytuje náhrada mzdy,
• neospravedlnenej neprítomnosti v práci,
• výkonu väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody, to platí vo vzťahu k činnosti, z ktorej je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a počas jej vykonávania bol vzatý do výkonu väzby alebo nastúpil výkon trestu odňatia slobody,
• čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166, § 168 ods. 5 a § 169 Zákonníka práce, ak ide o ženu a v období čerpania rodičovskej dovolenky, ak nemá nárok na materské, ak ide o muža.

Zamestnancovi sa podľa § 26 ods. 3 ZSP prerušuje povinné poistenie:

• od 11. dňa potreby osobného a celodenného ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) ZSP alebo potreby osobnej a celodennej starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) ZSP do skončenia potreby tohto ošetrovania alebo tejto starostlivosti [ide o ošetrovanie chorého dieťaťa, chorého manžela, chorej manželky, chorého rodiča, chorého rodiča manžela (manželky) alebo starostlivosti o dieťa do 10 rokov veku do skončenia potreby ošetrovania alebo starostlivosti],
• odo dňa nasledujúceho po uplynutí 52 týždňov trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia.

Poznámka redakcie:
§ 19 ods. 1 ZSP
§ 128 ods. 10 písm. a) až c) ZSP
§ 293de ZSP

Autor: Ing. Jolana Strýčková