Podmienky zamestnávania mladistvých

Obsah:

1. Mladistvý zamestnanec

2. Vznik a skončenie pracovného pomeru mladistvých zamestnancov

3. Pracovný čas, prestávky v práci a dovolenka mladistvých zamestnancov

4. Zákaz práce nadčas, práce v noci a pracovnej pohotovosti mladistvých zamestnancov

5. Práce vhodné a práce zakázané mladistvým zamestnancom

6. Lekárske preventívne prehliadky vo vzťahu k práci

Zhrnutie

Mladiství zamestnanci sú jednou zo skupín zamestnancov, ktorým zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce poskytuje osobitnú ochranu a v § 171 až § 176 špecificky upravuje pracovné podmienky mladistvých zamestnancov, čo pre zamestnávateľa znamená zvýšený rozsah povinností a ochrany práce. Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovania zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov. Povinnosti zamestnávateľa v oblasti ochrany práce a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci okrem Zákonníka práce upravujú aj osobitné predpisy, napr. zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

Pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane zabezpečovania informácií, vzdelávania a organizácie práce a prostriedkov je zamestnávateľ povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie, ktorými podľa § 5 ods. 2 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci sú:

• vylúčenie nebezpečenstva a z neho vyplývajúceho rizika,
• posudzovanie rizika, ktoré nemožno vylúčiť, najmä pri výbere a počas používania pracovných prostriedkov, materiálov, látok a pracovných postupov,
• vykonávanie opatrení na odstránenie nebezpečenstiev v mieste ich vzniku,
• uprednostňovanie kolektívnych ochranných opatrení pred individuálnymi ochrannými opatreniami,
• nahrádzanie prác, pri ktorých je riziko poškodenia zdravia, bezpečnými prácami alebo prácami, pri ktorých je menšie riziko poškodenia zdravia,
• prispôsobovanie práce schopnostiam zamestnanca a technickému pokroku,
• zohľadňovanie ľudských schopností, vlastností a možností najmä pri navrhovaní pracoviska, výbere pracovného prostriedku, pracovných postupov s cieľom vylúčiť alebo zmierniť účinky škodlivých faktorov práce, namáhavej práce a jednotvárnej práce na zdravie zamestnanca,
• plánovanie a vykonávanie politiky prevencie zavádzaním bezpečných pracovných prostriedkov, technológií a metód práce, skvalitňovaním pracovných podmienok s ohľadom na faktory pracovného prostredia a prostredníctvom sociálnych opatrení,
• vydávanie pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

1. Mladistvý zamestnanec

Zamestnancom je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch a v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. Mladistvým zamestnancom je zamestnanec mladší ako 18 rokov. Kto je zákonný zástupca mladistvého zamestnanca, ustanovuje osobitný predpis. S ohľadom na zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine to môžu byť rodičia, jeden z rodičov, poručník alebo opatrovník.

Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý predchádza dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku. Mladistvý zamestnanec nemôže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti. Vyplýva to z § 11 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého zamestnanec môže uzatvoriť dohodu o hmotnej zodpovednosti najskôr v deň, keď dovŕši 18 rokov veku.

Povinná školská dochádzka je desaťročná a trvá najviac do konca školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 245/2008 Z. z. školského zákona žiak skončil plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak ...