Postup zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy

1. Právny rámec výkonu zrážok zo mzdy

Zrážky zo mzdy predstavujú zásah do práv zamestnanca. Za ich správny výpočet zodpovedá zamestnávateľ a vykonáva ich v rámci mesačného spracovania miezd v súlade s platnými ustanoveniami týchto zákonov:

• zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“),
• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“),
• zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“),
• zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „ObZ“),
• zákona NR SR č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňového poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“).

Základnou právnou normou, ktorou sa riadi postup pri určení sumy zrážky zo mzdy a iných príjmov, je nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov, ktoré bolo naposledy novelizované zákonom č. 216/2013 Z. z. ku dňu 1. 11. 2013 (ďalej len „nariadenie vlády“).

Zrážku zo mzdy zamestnanca podľa ZSD, OSP a EP môže zamestnávateľ vykonať až potom, keď zabezpečí odvod povinných zrážok zo mzdy zamestnanca podľa § 131 ods. 1 a ods. 2 písm. a) Zákonníka práce tak, že dodrží ustanovenia nariadenia vlády.

Zrážky zo mzdy je možné vykonávať len v rozsahu ustanovenom v nariadení vlády. Podľa právneho predpisu, ktorý určuje podstatu a upravuje výpočet a realizáciu zrážky v praxi, rozlišujeme:

• exekúciu pri výkone rozhodnutia prostredníctvom súdneho výkonu podľa OSP alebo EP a
• daňovú exekúciu podľa ZSD.

Exekúcia je aktom donútenia. Exekúcia na peňažné plnenie sa veľmi často uskutočňuje zrážkami zo mzdy a iných príjmov zamestnanca (ďalej aj „povinný“) v prípade, ak má pravidelný príjem z pracovnej alebo inej činnosti, pretože je ňou možné najľahšie dosiahnuť uspokojenie peňažnej pohľadávky fyzickej alebo právnickej osoby, v prospech ktorej sa výkon rozhodnutia realizuje (ďalej aj „oprávnený“).

Zamestnávateľ povinného (ďalej aj „platiteľ mzdy“) nie je účastníkom exekučného konania, ale pri exekúcii zrážkami zo mzdy má podstatnú úlohu. Doručením príkazu na začatie exekúcie mu vzniká povinnosť vykonávať zrážky zo mzdy povinného a povinnému ich nevyplácať.

Nesprávnym započítaním sumy do nepostihnuteľnej časti mzdy môže dôjsť k nesprávnemu vyčísleniu sumy zrážok zo mzdy, čím sa vystavuje platiteľ mzdy nebezpečenstvu žaloby zo strany oprávneného – ak zrazené sumy mali byť vyššie, prípadne žaloby zo strany povinného – ak platiteľ mzdy neoprávnene zrazil viac.

2. Obsah ustanovení nariadenia vlády

Nariadenie vlády nadväzuje na § 278 ods. 1, § 279 ods. 3 OSP, § 70 ods. 1 a § 71 ods. 3 EP. Ustanovuje odvodzovať základnú sumu, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z jeho mesačnej mzdy, od výšky platného životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu v sume 198,09 €/mesiac.

Poslednou novelizáciou nariadenia vlády ku dňu 1. 11. 2013 sa:

• zvýšila základná suma, ktorú nie je možné poberateľom dôchodkových dávok zraziť, až na 100 % životného minima v záujme toho, aby sa im zlepšila ich sociálna situácia, ak sú v exekučnom konaní. Ide o vyššiu ochranu pre vybranú skupinu fyzických osôb, ktoré už nie sú ekonomicky aktívne a vzhľadom na svoj zdravotný stav a dosiahnutý vek si nemôžu privyrobiť a zlepšiť si tak svoju finančnú situáciu;
• spresnilo zaokrúhľovanie mzdových parametrov, ktoré sa používajú pri výpočte zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia;
• zaviedla možnosť výkonu zrážok z príjmov páchateľov vybraných priestupkov. Dôvodom tejto úpravy, ktorá má za následok zníženie hranice chráneného príjmu páchateľa vybraného priestupku, je jednak zvýšiť účinok postihu, ale súčasne preventívne pôsobiť k predchádzaniu, resp. zamedzeniu páchaniu priestupkov. Ide o priestupky, ktorých účinný postih je v záujme spoločnosti a zdravého vývinu maloletých detí, napríklad:
• priestupky proti verejnému poriadku,
• priestupky proti občianskemu spolunažívaniu,
• priestupky proti majetku a priestupok ohrozenia výchovy a vzdelávania dieťaťa alebo zanedbania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku dieťaťa,
• priestupky na úseku zdravotníctva,
• priestupok úmyselne umožňovať požívať alkoholický nápoj alebo užívať iné návykové látky osobe mladšej ako 18 rokov, ak sa tým ohrozuje jej telesný alebo mravný vývoj.

Nariadenie vlády v § 1 ustanovuje:

1. Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy alebo iných príjmov v zmysle § 278 ods. 1 OSP a § 70 ods. 1 EP, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.
2. Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.
3. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.
4. 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú povinnému podľa § 2 nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % základnej sumy určenej podľa § 1. Toto ustanovenie sa použije, aj ak je povinným osoba podľa § 2a, teda poberateľ dôchodkovej dávky.

Podľa § 2a platí:

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, je suma 198,09 €, teda 100 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, ak ide o poberateľa dôchodkových dávok.

Ide o tieto dôchodkové dávky:

• podľa § 13 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSP“), teda dôchodkové dávky zo starob­ného poistenia (dôchodok starobný, predčasný starobný, vdovský dôchodok, vdovecký a sirotský dôchodok) a dôchodkové dávky z invalidného poistenia, podľa § 267 dôchodok manželky a § 268 sociálny dôchodok,
• dôchodky starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSDS“),
• doplnkový výsluhový dôchodok podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDDS“) alebo
• dávky výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSZPV“).

Ak ide o povinného, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok, započítava sa suma 99,04 €, teda 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu (podľa § ...