Obsah
Dátum publikácie:3. 12. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy; Starostlivosť o zamestnancov
Právny stav od:1. 11. 2014
Právny stav do:30. 11. 2016
Každý podnikateľ (ďalej aj zamestnávateľ), ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca v pracovnom pomere, ktorý plní zákonom ustanovené podmienky pre vznik nároku na stravné, je povinný zabezpečiť zamestnancovi stravovanie. Zamestnávateľ má v oblasti stravovania zamestnancov dve základné povinnosti, ktoré preňho vyplývajú z ustanovení ZP:
- zabezpečiť svojim zamestnancom stravovanie a
- prispievať zamestnancom na ich stravovanie.
Podmienky pre vznik nároku na stravovanie
Nárok zamestnanca na poskytnutie stravovania vzniká:
- ak pracuje na základe uzavretej pracovnej zmluvy,
- ak v rámci jednej zmeny vykonáva svoju prácu dlhšie ako 4 hodiny,
- bez ohľadu na to, či pracuje na riadny
- alebo kratší pracovný úväzok,
- bez ohľadu na to, či pracuje na jednu alebo viac zmien.
Zabezpečenie stravovania
Podľa § 152 ods. 1 Zákonníka práce má podnikateľ – zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy.
Túto povinnosť zamestnávateľ nemá, ak:
- sú zamestnanci na pracovnej ceste, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako 4 hodiny,
- ide o zamestnancov pri výkone prác vo verejnom záujme v zahraničí.
Poznámka:
U zamestnanca, ktorý je na pracovnej ceste, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej ZCN).
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancov najmä poskytnutím jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny. Za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. Ak pracovná zmena trvá dlhšie ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemusí) zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla (§ 152 ods. 2 ZP).
Spôsoby zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1 ZP.
Na plnenie tejto povinnosti môže využiť zariadenia, v ktorých zabezpečí stravovanie jedným z uvedených spôsobov, a to v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP:
- vo vlastnom stravovacom zariadení,
- v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa,
- prostredníctvom fyzickej osoby (ďalej FO) a právnickej osoby (ďalej PO), ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u FO alebo PO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby.
Napríklad uzavretím zmluvy s FO alebo PO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (v praxi to znamená zakúpenie stravovacích poukážok).
Táto FO alebo PO sprostredkuje stravovanie zamestnancov svojho zmluvného partnera (zamestnávateľa) u FO alebo PO, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby (reštaurácie a iné stravovacie zariadenia).
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie
Podľa § 152 ods. 3 ZP má zamestnávateľ povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN.
Poznámka:
Sumy stravného pri pracovnej ceste upravuje MPSVaR SR príslušným opatrením. Sumy sú stanovené v závislosti od času trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Čas trvania pracovnej cesty je rozdelený na časové pásma. Do konca októbra 2014 bolo platné opatrenie MPSVaR SR č. 248/2012 Z. z. o sumách stravného. Výška stravného bola s platnosťou od 1. 9. 2012 v časovom pásme trvania pracovnej cesty 5 až 12 hodín 4 eurá, tzn. že príspevok zamestnávateľa bol vo výške 2,20 eura (4 x 55 : 100). MPSVaR SR zvýšilo s platnosťou od 29. 10. 2014 a účinnosťou od 31. 10. 2014 opatrením č. 296/2014 Z. z. sumy stravného. Suma stravného pre zamestnanca vyslaného na pracovnú cestu v časovom pásme trvania pracovnej cesty 5 až 12 hodín je 4,20 eura. Uvedenou zmenou sa zvýši príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov na 2,31 eura (4,20 x 55 : 100). Keďže stravné lístky a stravovacie poukážky kupuje zamestnávateľ dopredu, od 1. 11. 2014 môže prispievať zamestnancom sumou 2,31 eura.
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov v roku 2014:
- v období od 1. 1. do 31. 10. 2014:
- príspevok je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,20 eura (4 x 55 : 100).
- v období od 1. 11. 2014:
- príspevok je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,31 eura (4,20 x 55 : 100).
Príklad č. 1:
Spoločnosť REDDY s. r. o. zabezpečuje zamestnancom stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení. Cena jedného stravného lístka, ktorý zamestnanci dostanú vždy na celý mesiac dopredu, je na odpracovaný deň (pracovnú zmenu) 3,20 eura. Koľko musí prispievať zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov?
Zamestnávateľ mal povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov, v súlade s ustanovením § 152 ods. 3 ZP, v období od 1. 1. do 31. 10. 2014:
- minimálne vo výške 1,76 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3,20 x 55 : 100 = 1,76 eura),
- maximálne vo výške 2,20 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, a to podľa ZCN, čo je 4 eurá (4 x 55 : 100 = 2,20 eura).
O výške príspevku, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie, sa rozhoduje zamestnávateľ v rámci uvedeného rozpätia. Suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v rámci hranice od 1,76 eura do 2,20 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Od 1. 11. 2014 je príspevok na stravovanie zamestnanca:
- minimálne vo výške 1,76 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3,20 x 55 : 100 = 1,76 eura),
- maximálne vo výške 2,31 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, a to podľa ZCN, čo je 4,20 eura (4,20 x 55 : 100 ).
Suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie zamestnancov v rozpätí hranice od 1,76 eura do 2,31 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Ak zabezpečuje zamestnávateľ stravovanie zamestnancov prostredníctvom FO alebo PO, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, cenou jedla podľa § 152 ods. 4 ZP sa rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN.
Podľa § 152 ods. 5 ZP výška poplatku za sprostredkovanie stravovacích služieb je maximálne 3 % hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke.
Pre stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok v roku 2014 platí:
- v období od 1. 1. 2014 do 31. 10. 2014:
- príspevok zamestnávateľa je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,20 eura (4 x 55 : 100),
- cena jedla = hodnota stravovacej poukážky,
- minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 3 eurá (4 x 75 : 100).
- v období od 1. 11. 2014:
- príspevok zamestnávateľa je minimálne vo výške 55 % z ceny jedla,
- príspevok zamestnávateľa je maximálne vo výške 55 % zo sumy stravného pri pracovnej ceste v časovom pásme 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 2,31 eura (4,20 x 55 : 100),
- cena jedla = hodnota stravovacej poukážky,
- minimálna hodnota stravovacej poukážky je 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. 3,15 eura (4,20 x 75 : 100).
Príklad č. 2:
Podnikateľ Prokop zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, ktoré zamestnanci dostanú vždy na celý mesiac dopredu. Cena jednej stravovacej poukážky je na odpracovaný deň (pracovnú zmenu) 3 eurá. Koľko musí prispievať zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov?
Zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancom na stravovanie stravovacie poukážky v hodnote 3 eurá na zabezpečenie hlavného teplého jedla, musí na stravovanie zamestnancom prispievať v súlade s ustanovením § 152 ods. 3 ZP, a to v období do 31. 10. 2014:
- minimálne vo výške 1,65 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3 x 55 : 100 = 1,65 eura),
- maximálne vo výške 2,20 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, a to podľa ZCN, čo je 4 eurá (4 x 55 : 100 = 2,20 eura).
O výške príspevku, ktorý zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie, rozhoduje zamestnávateľ. Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov v rámci hranice od 1,65 eura do 2,20 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
S platnosťou od 1. 11. 2014 má zamestnávateľ povinnosť prispievať na stravovanie zamestnancov :
- minimálne vo výške 1,73 eura, čo je 55 % z ceny jedla (3,15 x 55 : 100 = 1,73 eura),
- maximálne vo výške 2,31 eura, čo je 55 % zo sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín (4,20 x 55 : 100).
Suma, ktorou prispieva zamestnávateľ na stravovanie zamestnancov v rozpätí hranice od 1,73 eura do 2,31 eura, je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Príklad č. 3:
Podnikateľka Patrícia zabezpečuje zamestnancom stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok, ktoré zamestnanci dostanú vždy na celý mesiac dopredu. Cena jednej stravovacej poukážky na odpracovaný deň (pracovnú zmenu) je 5 eur. Od novembra 2014 platí nové opatrenie MPSVaR, preto Patrícia nevie, koľko ona ako zamestnávateľ má prispievať na stravovanie zamestnancov. Môže to byť suma vo výške 55 % zo stravovacej poukážky, t. j. suma 2,75 eura?
Patrícia ako zamestnávateľ, ktorý poskytuje zamestnancom stravovacie poukážky v hodnote 5 eur na zabezpečenie hlavného teplého jedla, môže prispievať zamestnancom od 1. 11. 2014 v súlade s ustanovením § 152 ods. 3 ZP sumou 2,31 eura. Táto suma je jej daňovým výdavkom. Ak bude Patrícia prispievať zamestnancom sumou 2,75 eura, čo je 55 % z hodnoty stravovacej poukážky (5 x 55 : 100), jej daňovým výdavkom bude čiastka 2,31 eura a zvyšok príspevku vo výške 0,44 eura (2,75 – 2,31) na jednu stravovaciu poukážku by bol jej nedaňovým výdavkom, ktorý bude platiť zo zisku.
Finančný príspevok na stravovanie
Finančný príspevok ako náhradu za stravovanie môže poskytnúť zamestnávateľ len vo vybraných prípadoch v súlade s ustanovením § 152 ods. 6 a ods. 7 ZP. Na finančný príspevok v rozsahu podľa § 152 ods. 3 ZP má nárok:
- zamestnanec, u ktorého zamestnávateľ nemôže objektívne zabezpečiť klasické stravovanie vzhľadom na charakter práce,
- zamestnanec pri výkone domácej práce alebo telepráce, ak nie je možné zabezpečiť stravovanie podľa § 152 ods. 1, 2 ZP,
- zamestnanec, ktorý na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára nemôže využívať žiaden z poskytovaných spôsobov stravovania.
Ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť u vyššie uvedených zamestnancov stravovanie, majú títo zamestnanci nárok na finančný príspevok, a to najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však vo výške 55 % zo sumy stravného poskytovaného na pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN.
Úprava podmienok v stravovaní zamestnancov
Zamestnávateľ môže po prerokovaní a so súhlasom zástupcov zamestnancov podľa ustanovenia § 152 ods. 8 ZP:
- upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas dovolenky, prekážok v práci alebo počas inej ospravedlnenej neprítomnosti v práci (napríklad, keď je zamestnanec práceneschopný),
- umožniť stravovať sa zamestnancom, ktorí pracujú mimo rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom,
- rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, napríklad na bývalých zamestnancov – dôchodcov a podobne.
Poznámka:
Podľa § 11a ods. 1 ZP zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník. Podľa § 12 ZP, ak sa vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, môže zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, konať samostatne. Tzn., že zamestnávateľ môže rozhodnúť svojím jednostranným právnym úkonom. Individuálne rozhodnutie zamestnávateľa sa vylučuje len v tom prípade, keď zákon vyslovene uvádza, že dohodu alebo súhlas nie je možné nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa.
Poznámka redakcie:
§ 152 Zákonníka práce
Autor: Ing. Jarmila Strählová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies