2. Príjmy, ktoré sa v daňovom priznaní neuvádzajú, resp. nemusia uviesť

Najprv je potrebné poznamenať, že v ZDP nie je obsiahnuté ustanovenie, v ktorom by tieto príjmy boli taxatívnym spôsobom vymenované, resp. komplexným spôsobom uvedené. Len nepriamo to vyplýva z už citovaného znenia § 32 ods. 4 ZDP, v ktorom je upravené, kto nie je povinný podať daňové priznanie. O. i. je to napr. daňovník, ktorý dosiahol len príjmy od dane oslobodené. Pôjde napr. o daňovníka, ktorý poberá dávku v nezamestnanosti a v danom zdaňovacom období (kalendárnom roku) mu žiadny iný príjem neplynul. Pokiaľ však napr. bol časť roka nezamestnaný a potom začal podnikať a dosahovať zdaniteľné príjmy, pričom mu vznikla povinnosť podať daňové priznanie, na základe formulácií obsiahnutých v tlačive daňového priznania a v poučení na jeho vyplnenie, logiky veci, ako aj zaužívanej praxe v podanom daňovom priznaní dávku v nezamestnanosti ako príjem od dane oslobodený bez obáv nemusí a ani nemá kde uviesť (a to napriek zneniu § 49 ods. 9 ZDP, podľa ktorého je potrebné v daňovom priznaní uviesť tiež „prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy“, pričom ide o jedno zo spoločných ustanovení nielen pre právnické osoby, ale aj pre fyzické osoby). Bolo by vhodné spresniť znenie ZDP, lebo ak by sme sa striktne držali existujúcej právnej úpravy, tak daňovník, ktorému vzhľadom na zdaniteľné príjmy vznikla povinnosť podať daňové priznanie, by v ňom mal uviesť aj „prípadné výnimky, oslobodenia, zvýhodnenia, úľavy“.

V prvom rade (v princípe) sa v daňovom priznaní neuvádzajú príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné, teda vôbec nepodliehajú zdaneniu, resp. nie sú zdaniteľné za presne určených podmienok, a ďalej príjmy zdaňované zrážkou dane podľa § 43 ZDP. Isté možnosti zároveň vyplývajú aj z aplikácie niektorých ustanovení ZDP, napr. § 4 ods. 8 (príjem plynúci z bezpodielového spoluvlastníctva man­želov sa môže zdaniť len u jedného z nich alebo sa rozdelí medzi nich), resp. § 10 ods. 1 a 2 ZDP – po rozdelení príjmu v súlade s citovanými ustanoveniami sa môže stať, že niektorým fyzickým osobám vzhľadom na sumu, ktorá na nich pripadne, nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, napr. dôchodcom bez iných zdaniteľných príjmov. Pripomeňme si opäť, že daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby je v zmysle § 32 ods. 1 ZDP povinný podať každý, kto za zdaňovacie obdobie roku 2015 dosiahol zdaniteľné príjmy zahrnované do základu dane, presahujúce sumu 1 901,67 €. Špecificky sa posudzujú (niektoré) príjmy vo vzťahu k zahraničiu.

Príjmy zo závislej činnosti (§ 5 ZDP), napr. z pracovného pomeru, zamestnávateľ zdaňuje počas roka preddavkovo podľa § 35 ZDP a za podmienok určených v § 38 ZDP vykoná zamestnancovi ročné zúčtovanie; pokiaľ však zamestnanec dosahuje aj iné druhy zdaniteľných príjmov (napr. z podnikania, z prenájmu a pod.), ročné zúčtovanie mu nemožno vykonať a tomuto daňovníkovi vzniká povinnosť podať daňové priznanie. Ako už bolo uvedené, daňové priznanie je povinný podať aj daňovník, ktorý dosiahol zdaniteľné príjmy len zo závislej činnosti (napr. z pracovného pomeru) presahujúce sumu 1 901,67 €, ak nastane niektorá zo situácií uvedených v ustanoveniach § 32 ods. 2 a 3 ZDP.

Prehľad príjmov, ktoré sa v daňovom priznaní neuvádzajú alebo nemusia uviesť, resp. v konečnom dôsledku neuvedú:

1. Príjmy, ktoré nie sú zdaniteľné: