Chyby v zdaňovaní príjmov zo závislej činnosti

Nesprávne odvedený preddavok na daň správcovi dane

Zamestnávateľ je ako platiteľ dane povinný z príjmov zo závislej činnosti, ktoré vypláca zamestnancovi, zraziť preddavok na daň. Tento preddavok je povinný odviesť daňovému úradu včas a v správnej výške a majetkovo zaň zodpovedá. Zamestnávateľ je povinný odviesť zrazené preddavky najneskôr do 5 dní po dni výplaty, poukázaní a pripísaní zdaniteľnej mzdy k dobru zamestnancovi. Zákon o dani z príjmov umožňuje odvod preddavkov zo mzdy aj v inom termíne, musí to byť však na základe žiadosti platiteľa o stanovenie iného termínu odvodu.

Preddavok sa zráža zo zdaniteľnej mzdy. Zdaniteľnou mzdou rozumieme podľa § 35 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP) úhrn príjmov zo závislej činnosti, ktoré sú zúčtované a vyplatené zamestnancovi za kalendárny mesiac alebo zdaňovacie obdobie, znížený o:

• sumy zrazené na poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (za rok 2015) v sume 3 803,33 €, t. j. 316,94 € mesačne) – základ dane na výpočet preddavku na daň za kalendárny mesiac sa zníži o sumu zodpovedajúcu 1/12 nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka [§ 11 ods. 2 písm. a) ZDP].

Na nezdaniteľné časti základu dane podľa § 11 ods. 2 písm. b), ods. 3, 6, 8 a 10 ZDP zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, prihliadne až pri ročnom zúčtovaní za zdaňovacie obdobie.

Vybraný preddavok na daň oneskorene uhradený správcovi dane

Pri neodvedenom alebo oneskorenom odvode preddavku na daň z príjmov zo závislej činnosti postupuje správca dane podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej daňový poriadok), na ktorý sa zákon o dani z príjmov odvoláva. Zákonná úprava vyberania a platenia preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v § 35 ZDP stanovuje výšku aj lehotu na odvedenie vybraného preddavku. Úrok z omeškania sa v tomto prípade vyrubí do dňa platby vrátane alebo do dňa vykonania ročného zúčtovania, ak do tohto dňa preddavok nebol uhradený, najneskôr do lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, na ktoré sa mali platiť preddavky na daň, čo vyplýva z dikcie ustanovenia § 156 ods. 5 daňového poriadku.

Nesprávne zaplatená daň alebo rozdiel dane na základe podaného hlásenia

Zamestnávateľ je povinný pri podaní ročného hlásenia postupovať podľa § 39 ods. 9 písm. b) ZDP. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) daňového poriadku postupuje správca dane aj v prípade hlásenia, a to z toho dôvodu, že podľa ustanovenia § 39 ods. 11 zákona o dani z príjmov na hlásenie sa vzťahujú ustanovenia ZDP a ustanovenia osobitného predpisu, ktorým podľa odkazu je daňový poriadok. Hlásenie sa považuje za daňové priznanie.

Výpočet úroku z omeškania je taxatívne vymedzený v ustanovení § 156 ods. 2 daňového poriadku tak, že musí byť zrejmá výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ZÚS ECB“) a počet dní omeškania s platbou. Na základe týchto údajov správca dane vyrubí úrok z omeškania nasledovným spôsobom:

Dlžná suma x 4-násobok ZÚS ECB : 365 alebo 366 x počet dní omeškania

Dlžnú sumu predstavuje:

• daň alebo rozdiel dane,
• preddavok na daň,
• splátka dane,
• vybraný preddavok na daň podľa ZDP,
• daň vybraná zrážkou podľa ZDP,
• zrazená suma na zabezpečenie dane podľa ZDP,

ktorá nebola zaplatená alebo odvedená v ustanovenej lehote alebo výške podľa osobitného predpisu, alebo v lehote alebo vo výške v rozhodnutí.

ZÚS ECB – pri výpočte úroku z omeškania sa použije ZÚS ECB platná v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená, alebo v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Zákonná úprava úroku z omeškania vychádza z toho, že sadzba ECB je dlhodobo nízka, preto ak 4-násobok ZÚS ECB nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba ...