Obsah
Dátum publikácie:3. 12. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy; Starostlivosť o zamestnancov
Právny stav od:1. 11. 2014
Právny stav do:30. 11. 2016
V ďalšej časti príspevku na príkladoch z podnikateľskej praxe FO a PO si ukážeme, ako majú podnikatelia postupovať pri poskytovaní stravovania zamestnancom.
Stravovanie FO, ktoré vykonávajú prácu na základe dohody
Právny nárok na stravovanie majú len tí zamestnanci, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy. Podľa § 152 ods. 2 ZP má nárok na stravovanie zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Na stravovanie nemá nárok zamestnanec, ktorý pracuje na základe uzavretej dohody (dohoda o vykonaní práce, dohoda o pracovnej činnosti a dohoda o brigádnickej práci študentov), aj keď sa podľa § 11 ZP považuje za zamestnanca.
Poznámka:
Podľa § 11 ods. 1 ZP zamestnancom je FO, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú činnosť. Spôsobilosť FO mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká, podľa § 11 ods. 2 ZP, dňom, keď FO dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď FO skončí povinnú školskú dochádzku.
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami sa nevzťahujú všetky ustanovenia ZP. Toto platí aj pre § 152 ZP, ktorý sa nevzťahuje na FO – dohodárov.
Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok na stravovanie aj fyzickým osobám, ktoré vykonávajú prácu na základe uzavretej dohody, ak:
- sa zamestnávateľ so zamestnancom písomne dohodne na poskytovaní stravovania v konkrétnej dohode alebo ak
- zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 8 ZP rozšíri okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, o FO, ktoré vykonávajú prácu na základe uzavretej dohody.
FO, ktoré pracujú na základe uzavretej dohody, nemajú nárok na príspevok na stravovanie zo SF, lebo sa na tvorbe SF nepodieľajú.
Príklad č. 12:
Podnikateľka Regína zamestnáva 4 brigádnikov, z toho dvoch dôchodcov na dohodu o pracovnej činnosti a počas letných prázdnin aj dvoch študentov na dohodu o brigádnickej práci študentov. Študenti vykonávajú prácu denne dlhšie ako 4 hodiny (pracujú 8 hodín denne), preto sa Regína rozhodla, že im zabezpečí stravovanie (stravný lístok) tak ako ostatným zamestnancom, tzn. vo výške 3 eurá za odpracovaný deň.
Regína môže poskytnúť študentom, ktorí vykonávajú prácu na základe uzavretej dohody o brigádnickej práci študentov, stravovanie (stravné lístky) a uplatniť si časť z hodnoty stravného lístka ako daňový výdavok za podmienky, že ako zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov rozšíri okruh FO, ktorým zabezpečí stravovanie, alebo sa so študentmi písomne dohodne (uvedie to v konkrétnej dohode o brigádnickej práci študentov) na poskytovaní stravovania v súlade so ZP.
Nárok na stravovanie počas čerpania dovolenky a počas PN
Častou otázkou je, či má podnikateľ – zamestnávateľ, povinnosť poskytnúť stravné lístky zamestnancovi aj počas čerpania jeho riadnej dovolenky a či si môže podnikateľ, ak tieto lístky zamestnancovi obstará, hodnotu stravných lístkov zahrnúť do daňových výdavkov.
Zamestnanec má nárok na stravné aj počas čerpania dovolenky a počas PN v prípade, že zamestnávateľ upravil podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie počas prekážok v práci, a to v súlade s § 152 ods. 8 písm. a) ZP. Zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov (prípadne v kolektívnej zmluve), môže zabezpečiť stravovanie aj vtedy, keď zamestnanec čerpá dovolenku, keď je práceneschopný, poprípade pri iných prekážkach v práci alebo inej ospravedlnenej absencii. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov ani odbory môže upraviť podmienky, za ktorých bude zamestnancom poskytovať stravovanie ako je vyššie uvedené, počas prekážok v práci na strane zamestnanca, aj sám.
Príklad č. 13:
Rado podniká ako FO a zamestnáva 2 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. 2014 kúpil pre svojich zamestnancov 38 stravných lístkov (19 x 2) v hodnote 4 eurá, celkom zaplatil 152 eur. Lístky zamestnancom kúpil na mesiac november 2014 a odovzdal im ich 3. 11. 2014. Zamestnanec Peter si musel počas mesiaca november vybrať neplánovane 5 dní dovolenky.
Zamestnávateľ nekrátil Petrovi počet lístkov v ďalšom mesiaci za 5 dní dovolenky a uplatnil si ako daňový výdavok hodnotu stravného lístka vo výške 2,31 eura aj za dni, počas ktorých Peter nepracoval a čerpal dovolenku.
U zamestnávateľa Rada nepôsobia zástupcovia zamestnancov, a preto ak si Rado neupraví podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise podľa § 152 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce, nemôže byť hodnota vo výške 11,55 eura (2,31 x 5) za 5 stravných lístkov jeho daňovým výdavkom. Podnikateľ by mal hodnotu stravných lístkov vo výške 11,55 eura odpočítať z daňových výdavkov.
Príklad č. 14:
Rudolf podniká ako FO a zamestnáva 4 zamestnancov na pracovný pomer. Dňa 3. 11. 2014 kúpil pre svojich zamestnancov 76 kusov stravných lístkov (19 x 4) v celkovej hodnote 304 eur (76 x 4) na mesiac november 2014. Lístky zamestnancom odovzdal 3. 11. 2014.
Zamestnanec Pavol v novembri ochorel a čerpal 10 dní PN. Rudolf nekrátil Pavlovi v ďalšom mesiaci za 10 dní PN počet stravných lístkov a v daňových výdavkoch si uplatnil aj cenu stravného lístka vo výške 2,31 eura za 10 dní PN zamestnanca Pavla. Je takýto postup správny?
Zamestnanec Pavol nemá nárok na stravné lístky počas PN, pretože v dňoch, keď čerpal PN, nebol na pracovisku a nevykonával prácu viac ako 4 hodiny denne, čo je podmienkou pre vznik nároku na stravovanie zamestnancov podľa § 152 ods. 2 ZP.
U zamestnávateľa Rudolfa nepôsobia zástupcovia zamestnancov a nemá upravené podmienky na poskytovanie stravovania pre svojich zamestnancov počas prekážok v práci v internom predpise. Preto nemôže byť uňho hodnota vo výške 23,10 eura (2,31 x 10) za 10 stravných lístkov daňovým výdavkom.
Podnikateľ by mal hodnotu stravných lístkov vo výške 23,10 eura odpočítať z daňových výdavkov.
Stravné za práce v sobotu a nedeľu
Má zamestnanec, ktorý vykonáva prácu v sobotu alebo v nedeľu, nárok na stravovanie? Podľa § 152 ods. 1 ZP je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie. Podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak práca v sobotu alebo v nedeľu nie je výkonom práce nadčas, má zamestnanec nárok na stravovanie v súlade s ustanoveniami ZP. Zamestnávateľ si hodnotu stravného lístka poskytnutého v súlade s § 152 ods. 1 a 2 ZP môže započítať do daňových výdavkov.
Príklad č. 15:
Spoločnosť RIGOS, s. r. o. prevádzkuje predajňu s potravinami, ktorá je otvorená aj v sobotu a nedeľu. Počas soboty 8. 11. 2014 odpracovali zamestnanci v rámci riadneho pracovného času: Patrik odpracoval 3 hodiny a Petra 6 hodín. Obom poskytol zamestnávateľ stravný lístok v hodnote 3 eurá. Zamestnanci sa stravujú v stravovacom zariadení firmy, u ktorej je spoločnosť v podnájme.
Zamestnávateľ môže za daňový výdavok považovať len sumu za jeden stravný lístok. Petra, ktorá odpracovala viac ako 4 hodiny, má nárok na stravné v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 ZP a zamestnávateľ si môže takýto výdavok uplatniť ako výdavok daňový. Patrik, ktorý odpracoval menej ako 4 hodiny za zmenu, nemá podľa § 152 ods. 2 ZP nárok na stravné. Ak sa zamestnávateľ rozhodol, že mu stravné poskytne, bude považovať výdavok za nedaňový výdavok, ktorý uhradí zo zisku.
Stravné alebo stravný lístok poskytuje zamestnávateľ zo zákona za každú zmenu, ktorá trvá viac ako 4 hodiny.
Ak pracovná zmena, je jedno či je odpracovaná v sobotu alebo nedeľu a či s nadčasom alebo bez nadčasu, trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ „môže“ (ale nemusí) poskytnúť zamestnancovi ďalší stravný lístok.
Ak zamestnanec pracuje napríklad od rána v jednej pracovnej zmene aj s nadčasom, zamestnávateľ mu ďalší stravný lístok už nemusí poskytnúť.
Zamestnávateľ môže využiť ustanovenia § 152 ods. 8 ZP, ktoré mu umožňujú po prerokovaní so zástupcami zamestnancov poskytovať stravu zamestnancom aj mimo rámca rozvrhu pracovných zmien za rovnakých podmienok ako ostatným zamestnancom. Ak nepôsobí u zamestnávateľa odborový orgán alebo zamestnanecká rada, môže zamestnávateľ konať samostatne a stanoviť vo vnútornom predpise (v internej smernici) okruh poskytovania stravovania. V takomto prípade by bolo poskytnuté stravovanie zamestnancom daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Finančný príspevok na stravovanie
Zamestnávateľ môže na stravovanie zamestnancom prispievať aj finančným príspevkom, ale len za podmienok, ktoré sú uvedené v § 152 ods. 6 a 7 ZP. Zamestnávateľ nemôže postupovať tak, že ak sa zamestnanci rozhodnú, že „chcú peniaze a nechcú stravné lístky a ani stravovacie poukážky“, namiesto stravy im poskytne peniaze. Zamestnávateľ môže ako náhradu za stravovanie poskytnúť zamestnancom finančný príspevok len vo vybraných prípadoch, ktoré sú vyššie uvedené.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi finančný príspevok, a to najviac do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín, t. j. vo výške 4 eurá. Finančný príspevok, ktorý poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 152 ods. 6 a 7 ZP na stravovanie, je u zamestnávateľa považovaný podľa § 19 ZDP za daňový výdavok. U zamestnanca sú, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov oslobodené príjmy poskytnuté ako hodnota stravy poskytovanej zamestnávateľom zamestnancovi na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov a finančný príspevok na stravovanie, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom. Z uvedeného vyplýva, že finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov fyzických osôb.
Príklad č. 16:
Podnikateľ Rastislav vykonáva spolu so svojimi 3 zamestnancami podnikateľskú činnosť v ťažko dostupných terénoch, kde nemôže zamestnanom zabezpečiť stravovanie (výrub dreva a jeho čiastočné spracovanie). Preto sa rozhodol, že im bude poskytovať finančný príspevok na stravovanie vo výške 4 eurá na jeden odpracovaný deň (na jednu odpracovanú zmenu).
Ak zamestnávateľ prispieva zamestnancom na stravovanie podľa § 152 ods. 6 ZP finančným príspevkom, tak ako to robí aj Rastislav, zamestnanci nedostanú stravné lístky a ani stravovacie poukážky, ale dostanú peniaze.
Pre zamestnancov predstavuje tento príspevok príjem, ktorý podlieha zdaneniu daňou z príjmov FO, lebo finančný príspevok poskytnutý z iného dôvodu, ako sú zdravotné dôvody zamestnanca, podlieha u zamestnanca dani z príjmov FO. Zamestnávateľ zdaní zamestnancom každý mesiac finančný príspevok poskytnutý na stravovanie ako súčasť mzdy.
Príklad č. 17:
Paulína, ktorá je zamestnaná v obchodnej spoločnosti na riadny pracovný pomer, predložila zamestnávateľovi potvrdenie od špecializovaného lekára, že sa nemôže stravovať bežným spôsobom ako ostatní zamestnanci, lebo musí dodržiavať prísnu diétu. Z uvedeného dôvodu spoločnosť poskytuje Paulíne finančný príspevok na stravovanie vo výške 2,20 eura, od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura na jeden obed. Finančný príspevok jej vypláca spolu so mzdou za príslušný mesiac.
Príspevok vo výške 2,20 eura na jedno jedlo, ktorý zamestnávateľ poskytuje Paulíne na základe jej potvrdenia, že sa nemôže zo zdravotných dôvodov stravovať tak ako ostatní zamestnanci, je u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Poskytnutie príspevku spĺňa podmienky ustanovené v ZP:
- podľa § 152 ods. 3 ZP je vo výške 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, t. j. je v sume 2,20 eura a od 1. 11. 2014 v sume 2,31 eura,
- podľa § 152 ods. 6 ZP zamestnankyňa predložila potvrdenie od špecializovaného lekára, že zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.
Finančný príspevok je u zamestnankyne Paulíny, podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, od dane z príjmov FO oslobodený, lebo bol poskytnutý zamestnancovi zo zdravotných dôvodov.
Poskytnutie stravných lístkov (stravovacích poukážok) spätne
V podnikateľskej praxi sa stáva, že zamestnávateľ nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie stravovania, a preto zamestnancom stravovanie nezabezpečí. Keď sa jeho finančná situácia vylepší, chce zamestnancom stratu za neposkytnutie stravovania kompenzovať a nakúpi stravné lístky, ale najčastejšie stravovacie poukážky aj za obdobie, keď zamestnancom neposkytol stravovanie.
Je príspevok zamestnávateľa aj v takýchto prípadoch jeho daňovým výdavkom?
Pri zvažovaní, či je príspevok zamestnávateľa na nákup stravných lístkov alebo stravovacích poukážok spätne daňovým výdavkom, by mal podnikateľ vychádzať z definície daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Poznámka:
Daňovým výdavkom je podľa § 2 písm. i) ZDP výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11.
V tomto prípade nie je splnená podmienka, že príspevok bol preukázateľne vynaložený na stravovanie za odpracovanú zmenu, tzn. výdavok nebol použitý na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Príspevok zamestnávateľa pri nákupe stravných lístkov alebo stravovacích poukážok spätne nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Príklad č. 18:
Spoločnosť RKK, s. r. o. z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov (spoločnosti neboli uhradené dve vysoké pohľadávky, s ktorými počítala) nezabezpečila zamestnancom stravovanie v mesiacoch september a október 2014.
Začiatkom novembra 2014 odberatelia spoločnosti pohľadávky uhradili, a preto sa rozhodla kúpiť zamestnancom stravovacie poukážky aj za september a október 2014. Je nákup týchto stravovacích poukážok daňovým výdavkom spoločnosti?
Stravovacie poukážky, ktoré spoločnosť kúpila zamestnancom v novembri 2014 spätne za september a október 2014, nepoužili zamestnanci na stravovanie za odpracovanú zmenu (zamestnanec sa nemôže spätne stravovať), preto príspevok na stravovanie za uvedené obdobie a sprostredkovateľská odmena nie je daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Poznámka redakcie:
§ 152 Zákonníka práce
Autor: Ing. Jarmila Strählová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies