Výdavky na stravovanie zamestnanca

Príklad č. 4:

Podnikateľ Roman, ktorý podniká ako FO, zamestnáva 2 zamestnancov, ktorým kupuje stravné lístky v hodnote 4 eurá.

Roman bude v roku 2014 pri stanovení daňových výdavkov postupovať podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP, podľa ktorého sú daňovými výdavkami príspevky na stravovanie zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených osobitným predpisom, ktorým je § 152 ods. 3 ZP. Podľa uvedeného ustanovenia ZP zamestnávateľ prispieva na stravovanie svojich zamestnancov vo výške najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 – 12 hodín podľa osobitného predpisu, ktorým je ZCN. V roku 2014 je to:

• v období od 1. 1. do 31. 10. 2014 suma 4 eurá, tzn. že zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov započítať sumu až do výšky 2,20 eura (4 x 55 : 100),
• od 1. 11. 2014 suma 4,20 eura, tzn. že zamestnávateľ si môže do daňových výdavkov započítať sumu do výšky 2,31 eura (4,20 x 55 : 100).

Príklad č. 5:

Spoločnosť Rybky, s. r. o. zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie podľa § 152 ods. 2 ZP. Spoločnosť kupuje zamestnancom stravné lístky, cena jedného je 3 eurá. Zamestnávateľ prispieva každému zamestnancovi sumou 2 eurá na jeden stravný lístok. Čo je daňovým výdavkom spoločnosti Rybky, s. r. o. v roku 2014 ?

Podľa § 152 ods. 3 ZP je zamestnávateľ povinný prispievať na jedlo zamestnancovi najmenej v sume 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo bolo do 31. 10. 2014 2,20 eura a od 1. 11. 2014 je 2,31 eura. Zamestnávateľ prispieva zamestnancom vo výške 2 eurá, čo spĺňa ustanovenie § 152 ods. 3 ZP, lebo minimálny príspevok zamestnávateľa je 1,65 eura (3 x 55 : 100). Maximálny príspevok zamestnávateľa je 2,20 eura a od 1. 11. 2014 2,31 eura, tzn. že zamestnávateľ si môže uplatniť do daňových výdavkov, podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 ZDP, celú sumu 2 eurá.

Príklad č. 6:

Podnikateľka Petra zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov v stravovacom zariadení PO.

V roku 2014 kupuje podnikateľka zamestnancom stravné lístky v hodnote 3,80 eura a prispieva im sumou 2,60 eura na jeden stravný lístok. Je suma príspevku vo výške 2,60 eura daňovým výdavkom podnikateľky?

Podľa § 152 ods. 3 ZP má Petra povinnosť prispievať zamestnancovi minimálne v sume 55 % z ceny jedla, maximálne na každé jedlo do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa ZCN, čo je v roku 2014 2,20 eura a od 1. 11. 2014 2,31 eura.

Cena stravného lístka 3,80 eura je cena jedla. V roku 2014 je zákonom stanovená minimálna výška príspevku 2,09 eura (3,80 x 55 : 100) a maximálna výška 2,20 eura (4 x 55 : 100) a od 1. 11. 2014 2,31 eura (4,20 x 55 : 100).

Petra prispieva zamestnancom vo výške 2,60 eura, tzn. že do daňových výdavkov si môže uplatniť len časť príspevku:

• od 1. 1. do 31. 10. 2014 vo výške 2,20 eura a zvyšok, t. j. suma 0,40 eura (2,60 – 2,20), je jej nedaňový výdavok,
• od 1. 11. 2014 vo výške 2,31 eura a suma 0,29 eura (2,60 – 2,31) je jej nedaňový výdavok.

Príklad č. 7:

Spoločnosť RELLO s. r. o. zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov (zamestnáva 10 zamestnancov na hlavný pracovný pomer) prostredníctvom sprostredkovateľskej spoločnosti, u ktorej im kupuje stravovacie poukážky. Zamestnancom poskytuje v súlade s ustanovením § 152 ods. 4 ZP stravovaciu poukážku v hodnote 3,15 eurá na jeden odpracovaný deň (na jednu pracovnú zmenu). Dňa 29. 10. 2014 kúpila spoločnosť 190 kusov stravovacích poukážok pre zamestnancov na mesiac november 2014. Sprostredkovateľská provízia, ktorú podnikateľ zaplatil, bola vo výške 14,96 eura (2,50 % z hodnoty stravovacej poukážky = 598 x 2,50 : 100).

Spoločnosť stanoví výšku daňových výdavkov takto:

• daňovým výdavkom bude sprostredkovateľská odmena vo výške 14,96 eura, lebo spoločnosť zabezpečuje stravovanie svojich zamestnancov prostredníctvom PO, ktorá má oprávnenie na sprostredkovanie stravovacích služieb a suma 14,96 eura je v súlade s § 152 ods. 5 ZP (je menej ako maximum 3 % z hodnoty sumy uvedenej na stravovacej poukážke),
• daňovým výdavkom bude podľa § 152 ods. 3 ZP príspevok zamestnávateľa vo výške 438,90 eura (4,20 x 55 : 100 x 190). Ak by niektorý zo zamestnancov neodpracoval plný počet pracovných dní, napríklad z dôvodu PN alebo čerpania dovolenky, spoločnosť by znížila nákup stravovacích poukážok v ďalšom mesiaci, a tým by aj znížila daňové výdavky o stravné poskytnuté za neodpracované dni.

Príklad č. 8:

Zamestnávateľ RRK, s. r. o. má 5 zamestnancov v riadnom pracovnom pomere, pre ktorých zabezpečuje stravovanie prostredníctvom oprávnenej PO, tzn. formou stravovacích poukážok. V roku 2014 kupovala spoločnosť stravovacie poukážky vo výške 3 eurá na pracovný deň (4 x 75 : 100) a od 1. 11. 2014 v sume 3,15 eura (4,20 x 75 : 100) na pracovný deň. Do 31. 10. 2014 bola suma 2,20 eura u zamestnávateľa daňovým výdavkom. Zvyšok, t. j. suma 0,80 eura (3 – 2,20), hradil zamestnávateľ zamestnancom zo SF, tzn. že zamestnanci na stravovanie nedoplácali. Od 1. 11. 2014 je daňovým výdavkom spoločnosti suma 2,31 eura. Zvyšných 0,84 eura (3,15 – 2,31) stravovacej poukážky hradí zamestnávateľ zamestnancom zo SF a zamestnanci na stravovanie nič nedoplácajú.

Ak zamestnávateľ kúpil 3. 11. 2014 na november 2014 100 kusov stravovacích poukážok a zaplatil 322,87 eura, jeho daňovým výdavkom je:

• sprostredkovateľská odmena 7,87 eura (315 x 2,50 : 100),
• suma 231 eur (4,20 x 55 : 100 x 100).

Príspevok zo SF nie je daňový výdavok, lebo do daňových výdavkov bol uplatnený pri tvorbe SF.