X. Výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom (§ 152 ZP)

Obsah:

a) Zmeny v § 152 odsek 1 a 2 Zákonníka práce, účelovo viazaný príspevok na stravovanie

b) Elektronická forma stravovacej poukážky (§ 152 ods. 4 ZP)

c) Poplatok za sprostredkované stravovacie služby (§ 152 ods. 5 ZP)

d) Finančný príspevok zo zákona (§ 152 ods. 6 ZP)

e) Výber medzi stravovacou poukážkou a finančným príspevkom (§ 152 ods. 7 ZP)

Jednou z najzásadnejších zmien (a najviac komunikovaných tém) v novele Zákonníka práce č. 76/2021 Z. z. je otázka zmien v oblasti zabezpečovania stravovania zamestnancom zamestnávateľom. Podstatou zmeny má zjednodušene byť umožnenie zamestnancom vybrať si medzi gastrolístkom (zákonný pojem „stravovacia poukážka“) a finančným príspevkom na stravovanie. Tento výber je možný len tam, kde zamestnávateľ nezabezpečuje podnikové stravovanie.

Ďalšia časť textu je zameraná na rôzne (aj zložitejšie) situácie, ktoré môžu nastať. Zákon predvída, že v praxi môže nastať mnoho situácii (u rôznych zamestnávateľoch sú rôzne podmienky, pričom tie sa menia napr. aj vo väzbe na zmennosť), a teda umožňuje, aby si samotné pravidlá, pokiaľ ide o výber, zamestnávateľ upravil vo vnútornom predpise a zároveň sa umožňuje, aby zamestnávateľ na nový stav nemusel nabehnúť ihneď od 1. 3. 2021, ale najneskôr od 1. 1. 2021.

a) Zmeny v § 152 odsek 1 a 2 Zákonníka práce, účelovo viazaný príspevok na stravovanie

Pokiaľ ide o zmeny v ods. 1 a 2, ide o zladenie filozofie zákona, pretože zamestnávateľ realizuje povinnosť podľa § 152 ZP voči zamestnancom rôznymi formami – zabezpečí im stravovanie alebo si splní alternatívnu povinnosť – poskytne im finančný príspevok (poskytovanie finančného príspevku na stravovanie nie je teda formou zabezpečenia stravovania, ale náhradným plnením vo forme peňazí). Uvedené vyjadruje aj zmena v § 152 ods. 1 ZP, kde v druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len: „finančný príspevok na stravovanie“)“. Ustanovenie § 152 ods. 1 ZP znie: „Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti; túto povinnosť má aj zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Túto povinnosť nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny, a voči zamestnancom, ktorým poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie (ďalej len: „finančný príspevok na stravovanie“). Povinnosť zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí.“ K ods. 1 sa viaže aj jedna ďalšia otázka, a to, prečo zákonodarca použil spo­jenie „účelovo viazaný“ (finančný príspevok na stravovanie).