Zmeny v zákone o doplnkovom dôchodkovom sporení (od 1. 1. 2014)

I. Zmeny v oblasti príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a daňové zvýhodnenie

Zo zákona o DDS boli od 1. januára 2014 vypustené taxatívne vymedzené spôsoby stanovenia výšky príspevku pevnou sumou, násobkom príspevku zamestnanca alebo percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca (tieto spôsoby vymedzoval zákon o DDS v čase od 1. januára 2010 do 31. decembra 2013).

Po vypustení uvedenej úpravy už zamestnávateľ nie je obmedzovaný zákonom o DDS, ale bude môcť svojim zamestnancom poskytovať príspevky v súlade so zvolenou vnútornou firemnou politikou odmeňovania zamestnancov (napr. môže ísť o rôznu výšku príspevku podľa odpracovaných rokov zamestnanca, kombináciu pevnej sumy rovnakej pre každého zamestnanca a percentuálnej výšky časti príspevku v závislosti od vymeriavacieho základu zamestnanca, ďalej o poskytnutie mimoriadneho príspevku po odpracovaní určitého obdobia pre zamestnávateľa a pod.).

Od 1. januára 2014 bolo tiež vypustené ustanovenie o možnom ohraničení výšky príspevku zamestnávateľa (napríklad maximálnou sumou príspevku zamestnávateľa alebo maximálnou percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu zamestnanca). Týmito úpravami sa odstránili niektoré aplikačné problémy, ktoré vznikali pri určení výšky sumy príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie.

Zákon o DDS zaviedol od 1. januára 2014 povinnosť odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie na tzv. účet nepriradených platieb (podobná úprava platí aj v starobnom dôchodkovom sporení podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Účet nepriradených platieb je typom zberného účtu, kde sa sústredia všetky platby, ktoré sú po identifikovaní konkrétneho účastníka prevedené na účet doplnkového dôchodkového fondu, v ktorom účastník sporí. Do okamihu identifikácie sú príspevky na účte nepriradených platieb vlastníctvom toho, kto ich na tento účet zaslal.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná umožniť platenie príspevkov na účet nepriradených platieb najneskôr do 30. júna 2014. Depozitár je preto povinný zriadiť pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť účet nepriradených platieb najneskôr do 30. júna 2014. Do zriadenia účtu nepriradených platieb sa na spôsob platenia a pripisovania príspevkov a na prevod majetku medzi doplnkovými dôchodkovými fondmi vzťahujú ustanovenia zákona o DDS účinného do 31. decembra 2013.

Zo zákona o DDS bola vypustená aj povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky bezhotovostným prevodom, a to z dôvodu, že túto požiadavku nemožno od zamestnávateľa vynútiť. Zároveň sa spresnilo stanovenie vymeriavacieho základu, na základe ktorého zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca vykonávajúceho rizikové práce.

Od 1. januára 2014 sa zaviedol opäť nový druh nezdaniteľnej časti základu dane vo výške preukázateľne zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie a na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu za zdaňovacie obdobie, a to v úhrne najviac vo výške 180 eur ročne (§ 11 ods. 11 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov – ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Účastníci môžu tak ušetriť na dani až 34,20 eura ročne. Pri výpočte úhrnu príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom a zamestnancom, ktorí sú účastníkmi tohto sporenia, sa vychádza zo zásady uvedenej v § 4 ods. 3 zákona o dani z príjmov, podľa ktorej príjmy zo závislej činnosti (§ 5 zákona o dani z príjmov) plynúce daňovníkovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia, za ktoré sa dosiahli, sú súčasťou základu dane za toto zdaňovacie obdobie.

Ak bol účastníkovi – daňovníkovi, vyplatený predčasný výber (pozri § 19 zákona o DDS a bod VIII tohto článku) a v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach si uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane podľa uvedených pravidiel, je povinný zvýšiť základ dane do troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom bola táto suma (predčasný výber) vyplatená, o sumu zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, o ktorú si v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach znížil základ dane.

II. Zmeny v definícii zamestnanca na účely zákona o DDS

Na účely zákona o DDS sa od 1. januára 2014 za zamestnanca považuje aj osoba, ktorá má pravidelný alebo nepravidelný mesačný príjem (na účely rôznych druhov poistenia – nemocenské, dôchodkové, poistenie v nezamestnanosti, úrazové a garančné poistenie) podľa § 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) a je činná na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ide o dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o vykonaní práce a dohodu o brigádnickej práci študentov). Naďalej sa za zamestnancov nepovažujú žiaci strednej školy a študenti vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe.

Uvedeným osobám zákon o DDS neumožňuje účasť na doplnkovom dôchodkovom sporení ako zamestnancom, pretože ich sociálne zabezpečenie je upravené osobitnými predpismi.

III. Zmeny v doplnkovom dôchodkovom sporení zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce

Od 1. januára 2014 zákon o DDS definuje po novom rizikové práce ako práce

• zaradené na základe rozhodnutia orgánu štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do kategórie 3 alebo 4,
• vykonávané zamestnancom, ktorý je umelec vykonávajúci profesiu tanečníka bez ohľadu na štýl a techniku v divadlách a súboroch alebo
• vykonávané zamestnancom, ktorý je hudobný umelec vykonávajúci profesiu hráča na dychový nástroj.

Naďalej platí, že zamestnanec, ktorý vykonáva rizikové práce, je povinný uzatvoriť účastnícku zmluvu. Od 1. januára 2014 sa však predĺžila lehota pre zamestnávateľa takéhoto zamestnanca, ktorý je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní (pred 1. januárom 2014 to bolo do ôsmich dní) odo dňa, v ktorom začal jeho zamestnanec vykonávať rizikové práce. Od požiadavky, aby zamestnávateľ do 8 dní od začatia výkonu rizikových prác uzatvoril zamestnávateľskú zmluvu, sa teda upustilo a táto lehota sa predĺžila na obdobie 30 dní. Dôvodom predĺženia je poskytnúť zamestnávateľovi primeraný časový priestor na splnenie tejto povinnosti.

IV. Zmeny týkajúce sa zákazu diskriminácie

Z § 7 odseku 2 zákona o DDS bolo od 1. januára 2014 vypustené ustanovenie, ktoré umožňovalo určenie rozdielnej výšky dávok, pri ktorom sa prihliadalo na faktory poistno-matematických výpočtov, ktoré sa odlišujú podľa pohlavia. Inými slovami, toto ustanovenie umožňovalo na účely určenia sumy dôchodku používať úmrtnostné tabuľky rozdielne pre mužov a ženy. K vypusteniu tohto ustanovenia, ktoré zakotvovalo výnimku zo zásady rovnakého zaobchádzania, došlo v súvislosti s ustanovením § 20 ods. 3 zákona o DDS. Z tohto vyplýva, že doživotný doplnkový dôchodok a doživotný výsluhový dôchodok vypláca poisťovňa, a to na základe poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poisťovňou a účastníkom. Podľa § 5 zákona č. 365/2004 Z. z. sa zásada rovnakého zaobchádzania uplatňuje aj v oblasti prístupu a poskytovania tovarov a služieb, ktoré sú poskytované verejnosti, pričom do tejto oblasti spadajú aj poistné zmluvy.

V. Zrušenie dávkových plánov

Zo zákona o DDS boli s účinnosťou od 1. januára 2014 vypustené dávkové plány. Táto zmena sa premietla do viacerých ustanovení zákona o DDS. Dávkové plány boli súčasťou účastníckej zmluvy. Podmienky v nich dohodnuté boli záväzné pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť aj účastníka a boli platné počas celého obdobia zmluvného vzťahu, a to bez flexibilnej možnosti reagovať na legislatívne zmeny v systéme doplnkového dôchodkového sporenia. Po viacerých novelizáciách zákona o DDS a následnom vytvorení nových dávkových plánov prispievali k strate prehľadnosti celého systému doplnkového dôchodkového sporenia. Upozorňujeme, že dávkové plány zostávajú naďalej súčasťou účastníckych zmlúv uzavretých pred 1. januárom 2014 (pozri § 87n ods. 1 a 2 zákona o DDS).

Dávkový plán sa zostavoval na princípe definovaných príspevkov, čo zjednodušene povedané znamená, že výška dávok bola závislá predovšetkým od nasporenej sumy. Zmeny a doplnenia dávkového plánu sa stávali súčasťou účastníckej zmluvy len so súhlasom účastníka, pretože fakticky šlo o zmenu účastníckej zmluvy (dávkový plán bol jej prílohou).

Pred 1. januárom 2014 sa podľa zákona o DDS za obdobie doplnkového dôchodkového sporenia v zásade považovalo obdobie, počas ktorého sa platili príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie. Ak účastník prestupoval z jednej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti do inej, tak sa obdobia doplnkového dôchodkového sporenia získané v oboch doplnkových dôchodkových spoločnostiach sčítavali. Toto platí naďalej pre tých účastníkov, ktorí neuzavrú dodatok k účastníckej zmluve, ktorým by zrušili platnosť dávkového plánu. Títo však nebudú môcť využívať daňové zvýhodnenie (pozri bod I tohto článku).

VI. Zmeny v poskytovaní doplnkového starobného dôchodku

Hlavným účelom doplnkového dôchodkového sporenia je zvýšenie životnej úrovne účastníkov v starobe, t. j. vo veku, kedy už spoločnosť nevyžaduje od občana, aby si životné potreby zabezpečoval príjmom zo zárobkovej činnosti. Aby bol tento účel dôsledne splnený, došlo od 1. januára 2014 v zákone o DDS k zásadným zmenám. Bola vypustená požiadavka na minimálne obdobie sporenia ako jedna z podmienok na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku. Vek účastníka potrebný na vznik nároku na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku sa vzhľadom na zrušenie dávkových plánov upravuje priamo zákonom o DDS a viaže sa na nárok na výplatu starobného dôchodku, na priznanie predčasného starobného dôchodku alebo dovŕšenie veku 62 rokov.

Pokiaľ ide o priznanie starobného alebo predčasného starobného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, je dôležitou podmienkou dosiahnutie dôchodkového veku (v prípade predčasného starobného dôchodku ide o dosiahnutie veku najviac o 2 roky nižšieho, ako je dôchodkový vek). Pre mužov je dôchodkový vek v zásade 62 rokov a pre ženy sa dôchodkový vek určuje v závislosti od počtu vychovaných detí. Dôchodkový vek žien sa postupne vyrovnáva s dôchodkovým vekom mužov, a preto sa postupne bude zvyšovať až do 31. decembra 2014 takto:

Od 1. januára 2017 sa bude dôchodkový vek určovať podľa nárastu priemernej strednej dĺžky života v súlade s pravidlami uvedenými v zákone o sociálnom poistení. Predpokladá sa postupné zvyšovanie dôchodkového veku cca o tri mesiace ročne.

V tejto súvislosti upozorňujeme na prechodné ustanovenia § 87n zákona o DDS, podľa ktorých možno zjednodušene povedať, že ak účastník nepodpísal dodatok k účastníckej zmluve podľa zákona o DDS v znení účinnom od 1. januára 2014, platí preňho naďalej dávkový plán, ktorý je prílohou jeho účastníckej zmluvy.

VII. Zmeny v poskytovaní doplnkového výsluhového dôchodku

Zamestnancom, ktorí vykonávajú rizikové práce (pozri bod III tohto článku) a zapoja sa do doplnkového dôchodkového sporenia, vznikne od 1. januára 2014 nárok na výsluhový dôchodok, ak súčasne splnia dve podmienky:

1. získali obdobie doplnkového dôchodkového sporenia, za ktoré platil ich zamestnávateľ príspevky za týchto zamestnancov z dôvodu výkonu rizikových prác najmenej 10 rokov a zároveň
2. dosiahli 55 rokov veku.

Doplnkový výsluhový dôchodok sa môže vyplácať formou doživotného doplnkového výsluhového dôchodku alebo formou dočasného doplnkového výsluhového dôchodku. Dočasný doplnkový výsluhový dôchodok musí doplnková dôchodková spoločnosť od 1. januára 2014 vyplácať najmenej 5 rokov.

Účastník musí podľa zákona o DDS svoj nárok na výplatu doplnkového výsluhového dôchodku uplatniť podaním písomnej žiadosti obsahujúcej zákonom o DDS predpísané náležitosti (pozri § 20 ods. 4 zákona o DDS).

Práve zavedenie povinného výsluhového dôchodku pre zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce v systéme doplnkového dôchodkového poistenia malo napomôcť nahradiť zvýšené dôchodkové nároky zamestnancov, ktoré im vznikali v povinnom základnom dôchodkovom zabezpečení z titulu výkonu prác, ktoré boli zaradené do I. alebo II. pracovnej kategórie pre účely dôchodkového zabezpečenia podľa zákona č. 100/1988 Zb. (ide o právnu úpravu účinnú pred 1. januárom 2004). Väčšina prác zaradených do I. a II. pracovnej kategórie je v súčasnosti zaradená do kategórie 3 alebo 4. Ide o práce v ťažkých pracovných podmienkach, kde sa predpokladá, že po dlhšom čase výkonu takéhoto zamestnania dôjde k preradeniu zamestnanca na inú (spravidla menej honorovanú) prácu, a to buď z dôvodov ohrozenia chorobou z povolania, alebo z dôvodu, že zamestnanec vo vyššom veku nemôže v takomto zamestnaní podať požadovaný pracovný výkon.

Pri určení sumy doplnkového výsluhového dôchodku sa vychádza z toho, že systém doplnkového dôchodkového sporenia je príspevkovo definovaný, a preto sa výška:

• doživotného DVD určí na základe sumy zostatku na osobnom účte účastníka a v závislosti od jeho veku, v ktorom sa mu začne vyplácať tento dôchodok a
• dočasného DVD určí na základe sumy zostatku na osobnom účte účastníka a počtu rokov, počas ktorých sa bude tento dôchodok vyplácať.

Pre informáciu uvádzame, že pred 1. januárom 2014 zamestnancom, ktorí vykonávali práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 a zapojili sa do doplnkového dôchodkového sporenia, vznikol nárok na výsluhový dôchodok, ak získali obdobie doplnkového dôchodkového sporenia z dôvodu výkonu prác, ktoré sú zaradené na základe rozhodnutia príslušného orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4, ktoré si určila každá doplnková dôchodková spoločnosť vo svojom dávkovom pláne. Toto obdobie muselo byť najmenej 5 rokov. Navyše sa vyžadovalo, aby účastník dovŕšil vek, ktorý bol takisto určený v dávkovom pláne príslušnej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a musel byť najmenej 40 rokov.

Aj pre doplnkový výsluhový dôchodok platia prechodné ustanovenia § 87n zákona o DDS, podľa ktorých možno zjednodušene povedať, že ak účastník nepodpísal dodatok k účastníckej zmluve podľa zákona o DDS v znení účinnom od 1. januára 2014, platí preňho naďalej dávkový plán, ktorý je prílohou jeho účastníckej zmluvy.

VIII. Zrušenie odstupného a zavedenie predčasného výberu

V zákone o DDS sa od 1. januára 2014 zaviedol nový druh dávky doplnkového dôchodkového sporenia, ktorou je predčasný výber. Dôvodom zmeny bolo poskytnúť alternatívu k dávke odstupné, ktorá bola zo systému od 1. januára 2014 vypustená. Odstupné bolo dávkou určenou pre tých účastníkov, ktorí sa z rôznych dôvodov rozhodli opustiť systém doplnkového dôchodkového sporenia. Na rozdiel od odstupného, inštitút predčasného výberu umožňuje účastníkovi v systéme naďalej zotrvať tak, že jeho zmluva nezaniká a príspevky zamestnávateľa zostanú na osobnom účte účastníka. Predčasný výber je dávkou, ktorá zohľadňuje fakt, že doplnkové dôchodkové sporenie predstavuje nadstavbu systému dôchodkového poistenia, pričom je založené na báze dobrovoľnosti. Rešpektuje fakt, že účastník by mal mať možnosť vybrať si svoje príspevky. Zákon o DDS však stanovuje pre uplatnenie predčasného výberu určité obmedzenia. Účastník môže uskutočniť predčasný výber najskôr po uplynutí prvých desiatich rokov od uzatvorenia účastníckej zmluvy, a to len raz za desať rokov trvania účastníckej zmluvy.

Súčasne so zavedením nového typu dávky sa vypustilo zo zákona o DDS odstupné. Pre informáciu uvádzame, že pred 1. januárom 2014 si podľa zákona o DDS účastník okrem svojich príspevkov mohol dať vyplatiť formou odstupného aj časť príspevkov zaplatených zamestnávateľom, pretože sankcia podľa zákona o DDS nebola spravidla vo výške presahujúcej zamestnávateľove príspevky. Zákon o DDS od 1. januára 2010 zmenil podmienky pre vyplatenie odstupného. Podľa nich sa účastníkovi vyplatilo odstupné v sume zodpovedajúcej len 80 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu určenému v žiadosti o vyplatenie odstupného (už nebola možná iná úprava v dávkovom pláne doplnkovej dôchodkovej spoločnosti). Podmienkou bolo, že účastník do dňa doručenia žiadosti o vyplatenie odstupného nepožiadal o inú dávku, na ktorú splnil podmienky vyplácania podľa dávkového plánu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Zákon o DDS určoval, že zo zvyšných 20 % úspor

• 15 % sa považovalo za kladný výnos príslušného príspevkového doplnkového dôchodkového fondu (čiže zostávalo v prospech účastníkov, ktorí si sporili v príslušnom fonde) a
• 5 % patrilo doplnkovej dôchodkovej spoločnosti ako nový druh odplaty – odplata za odstupné.

Právna úprava účinná pred 1. januárom 2010 ponechávala výšku odstupného na dávkový plán, pričom stanovovala spodnú hranicu odstupného, ktorú musela doplnková dôchodková spoločnosť účastníkovi vyplatiť, a to na úrovni 80 % z nasporenej sumy.

IX. Zvýšenie bezpečnosti pri investovaní úspor účastníkov

Do zákona o DDS boli doplnené od 1. januára 2014 nové ustanovenia za účelom zabezpečenia povinností riadenia rizík a splnenia požiadaviek na postupy riadenia rizík, ktoré sú upravené v § 55 až § 55d zákona o DDS. Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaviesť funkciu riadenia rizík najmä za účelom priebežného plnenia pravidiel obmedzenia a rozloženia rizika pri investovaní majetku v doplnkových dôchodkových fondoch. Úlohy funkcie riadenia rizík sú upravené obdobným spôsobom ako v zákone č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov a spočívajú najmä

1. vo vykonávaní politiky a postupov riadenia rizík,
2. v poskytovaní odporúčaní predstavenstvu doplnkovej dôchodkovej spoločnosti v prípadoch identifikácie rizikového profilu každého spravovaného doplnkového dôchodkového fondu,
3. v zabezpečení súladu s pravidlami obmedzenia a rozloženia rizika príslušného doplnkového dôchodkového fondu,
4. v predkladaní pravidelných správ predstavenstvu a dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti o dodržiavaní limitov obmedzenia a rozloženia rizika každého spravovaného doplnkového dôchodkového fondu a o ďalších zákonom o DDS určených skutočnostiach.

Zákon o DDS stanovuje, že funkcia riadenia rizík musí byť vykonávaná nezávisle od funkcie riadenia investícií. Zároveň tiež stanovuje okruh informácií z oblasti riadenia rizík, ktoré majú byť pravidelne predkladané predstavenstvu a dozornej rade doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

K vyššej bezpečnosti investovania majú prispieť aj nové pravidlá investovania. V nových ustanoveniach zákon o DDS upravuje pravidlá investovania majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde, pričom investovaním sa rozumie zhodnocovanie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde na princípe obmedzenia a rozloženia rizika podľa zákona o DDS. Od 1. januára 2014 sa zmenilo celé znenie § 53 až § 53e a pridali sa ďalšie ustanovenia § 53f a § 53g. Vo všeobecnosti sa definujú základné princípy, ako má doplnková dôchodková spoločnosť postupovať a správať sa pri investovaní majetku v doplnkovom fonde. Zároveň sa určuje, do akých druhov aktív je možné investovať majetok v doplnkovom dôchodkovou fonde a za akých podmienok. Takisto sa definuje, ako doplnková dôchodková spoločnosť nesmie postupovať pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Ustanovila sa povinnosť postupovať pri investovaní majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde:

• so zásadou obozretného podnikania,
• v najlepšom záujme účastníkov a poberateľov dávok (v prípade konfliktu záujmov vo výhradnom záujme účastníkov a poberateľov dávok),
• tak, aby bol majetok investovaný prevažne do aktív prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu (aktíva, ktoré nie sú obchodované na regulovanom trhu, musia byť na obozretnej úrovni a musia sa pri nich osobitne posúdiť všetky riziká, pričom treba osobitne dbať najmä na to, aby bolo možné vykonať správne ocenenie tohto aktíva a aby bola zachovaná určitá úroveň likvidity spojená s týmto aktívom).

Zaviedli sa nové povinnosti pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť

1. stanoviť si vnútorné limity pre riziká spojené s investovaním,
2. sledovať riziká spojené s investovaním a prípadne prijať kroky pri prekročení stanovených limitov.

Limity uvedené v ustanoveniach § 53b až § 53f zákona o DDS sú hraničné limity, ktoré doplnková dôchodková spoločnosť nesmie prekročiť pri riadení investícií v doplnkových dôchodkových fondoch. Doplnková dôchodková spoločnosť má však možnosť stanoviť si prísnejšie vnútorné limity. Tieto vnútorné limity v prípade jednotlivých emitentov cenných papierov majú byť stanovené na základe individuálneho posúdenia týchto emitentov. Zákon o DDS ukladá, že majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde sa musí rozložiť tak, aby sa vyhlo nadmernej koncentrácii voči jednotlivým aktívam, emitentom alebo skupine osôb, a to priamo alebo nepriamo.

Doplnková dôchodková spoločnosť nesmie vedome a zámerne obchádzať pravidlá a limity na rozloženie rizika, najmä prostredníctvom investovania do podielových listov a obdobných cenných papierov.

Zákon o DDS vyžaduje, aby osoby zodpovedné za riadenie investícií mali primerané znalosti a vedomosti o aktívach, do ktorých investujú majetok v doplnkovom dôchodkovom fonde.

V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2013 zákon o DDS podrobnejšie

• špecifikuje, čo sa rozumie nekrytým predajom,
• definuje predaj nakrátko a
• vymedzuje, čo sa za predaj nakrátko nepovažuje (do predaja nakrátko sa napríklad nezahrnuje uzavretie zmluvy o futures alebo obdobnej derivátovej zmluvy, pri ktorej je dohodnuté predať cenné papiere za dohodnutú cenu k dátumu v budúcnosti bez fyzickej dodávky cenného papiera a uskutoční sa len finančné vyrovnanie oproti aktuálnej trhovej cene predávaného cenného papiera).

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zosúladiť zloženie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde s novými ustanoveniami zákona o DDS účinného od 1. januára 2014, ktoré upravujú investovanie, najneskôr do 31. decembra 2014. Národná banka Slovenska môže na žiadosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti túto lehotu primerane predĺžiť.

X. Zmeny v odplatách pre doplnkovú dôchodkovú spoločnosť

Štruktúra a výška jednotlivých odplát v systéme doplnkového dôchodkového sporenia sa od 1. januára 2014 opäť zmenila (naposledy došlo k zmenám v zákone o DDS v tejto oblasti od 1. januára 2010). Doplnková dôchodková spoločnosť má nárok na tieto odplaty:

1. Odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu – došlo k zmene výšky tejto odplaty, ktorá sa stanovuje rozdielne v závislosti od druhu príslušného doplnkového dôchodkového fondu. Podľa nových pravidiel odplata za správu doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy tohto fondu nesmie od 1. januára 2020 presiahnuť

a) 1,2 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde (pred 1. januárom 2014 to bolo 0,165 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde, t. j. odplata bola v ročnom vyjadrení vyššia – 1,98 %),

b) 0,6 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde (pred 1. januárom 2014 to bolo 0,083 % z priemernej mesačnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde, t. j. odplata bola v ročnom vyjadrení vyššia – 0,996 %).

Z uvedeného vyplýva, že došlo k zníženiu odplát za správu doplnkového dôchodkového fondu, pričom maximálna percentuálna výška odplaty za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy sa stanovila na 1,20 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku v príspevkovom doplnkovom dôchodkovom fonde a maximálna percentuálna výška odplaty za správu výplatného doplnkového dôchodkového fondu za jeden rok správy sa stanovila na 0,60 % z priemernej ročnej čistej hodnoty majetku vo výplatnom doplnkovom dôchodkovom fonde. V tejto súvislosti upozorňujeme na prechodné ustanovenia § 87o zákona o DDS. Podľa nich bude odplata za správu príspevkového doplnkového dôchodkového fondu klesať postupne z 1,80 % v roku 2014 vždy o 0,10 % v každom roku až do dosiahnutia konečného stavu 1,20 % v roku 2020. Odplata za správu výplatného doplnkového dôchodkového fondu bude klesať z 0,90 % v roku 2014 postupne o 0,05 % v každom roku až do dosiahnutia konečného stavu 0,60 % v roku 2020.

2. Odplata za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde – ide o odplatu, ktorá patrí doplnkovej dôchodkovej spoločnosti len v prípade, ak zhodnotí majetok v spravovanom doplnkovom dôchodkovom fonde, a to minimálne nad stanovenú hranicu dosiahnutú po 1. januári 2010. Výška odplaty sa určuje podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 1 zákona o DDS a nárok na túto odplatu nevznikne, ak výsledok výpočtu bude záporný alebo bude rovný nule; odplata sa bude v rokoch 2010 až 2019 postupne zvyšovať (podľa koeficientu určeného v prílohe č. 1 k zákonu o DDS) a od roku 2020 bude už rovnaká.

3. Odplata za prestup účastníka do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti – aj v poskytovaní tejto odplaty došlo k zmene, a to tak, že sa skrátilo obdobie, v ktorom vzniká doplnkovej dôchodkovej spoločnosti nárok na odplatu za prestup, ak účastník prestúpi do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a to z troch rokov na jeden rok. Touto zmenou sa posilnilo konkurenčné prostredie doplnkového dôchodkového sporenia, a teda sa zvýšila jeho atraktivita pre účastníka.

V súvislosti s vypustením dávky odstupné zo zákona o DDS sa od 1. januára 2014 vypúšťa aj súvisiaca odplata za odstupné, ktorá tak stráca opodstatnenie. Pre informáciu uvádzame, že pred 1. januárom 2014 bola výška odplaty za odstupné 5 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu, ku ktorému sa odstupné vypláca (pred 1. januárom 2010 až do 20 % aktuálnej hodnoty osobného účtu účastníka ku dňu požiadania o vyplatenie odstupného).

Od 1. januára 2014 sa zrušila aj osobitná povinnosť oboznamovať záujemcov o doplnkové dôchodkové sporenie s poplatkami a nákladmi, a to z dôvodu nadbytočnosti. Tieto informácie budú obsahom kľúčových informácií, s ktorými musia byť záujemcovia pred uzatvorením účastníckej zmluvy oboznámení (pozri § 66 zákona o DDS a bod XIV tohto článku).

XI. Zmeny v oblasti účastníckych zmlúv

Zákon o DDS upravuje účastnícku zmluvu ako osobitný zmluvný typ, pričom túto zmluvu uzatvára doplnková dôchodková spoločnosť s fyzickou osobou spôsobilou byť účastníkom podľa § 5 zákona o DDS. V záujme väčšej flexibility systému doplnkového dôchodkového sporenia sa od 1. januára 2014 upustilo od toho, aby účastník musel platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (účastnícka zmluva mu to má len umožniť). Zákon o DDS umožňuje zamestnávateľovi, aby si v zamestnávateľskej zmluve dohodol, či platbu svojich príspevkov za zamestnancov podmieni takýmto záväzkom zamestnancov – účastníkov. Záleží teda na vnútornej politike zamestnávateľa, či poskytne túto formu sporenia aj bez finančnej účasti zamestnanca – účastníka. Uvedená zmena posilnila „zamestnávateľský“ charakter doplnkového dôchodkového sporenia. Umožňuje zamestnávateľom poskytovať tento benefit pre svojich zamestnancov celoplošne a môže podporiť vnímanie tejto formy zabezpečenia sa v starobe ako dôchodkového produktu aj zamestnancami.

V účastníckej zmluve naďalej zostáva záväzok doplnkovej dôchodkovej spoločnosti poskytovať účastníkovi dávky (avšak už nie určené v dávkovom pláne – dôvodom je skutočnosť, že dávkové plány sa od 1. januára 2014 zo zákona o DDS vypustili) alebo previesť zostatok na osobnom účte účastníka do životnej poisťovne, ktorú si vybral, ak si zvolil vyplácanie doživotného dôchodku.

Zákon o DDS po novom stanovuje povinné obsahové náležitosti účastníckej zmluvy, a to aj vzhľadom na vypustenie právnej úpravy dávkového plánu, ktorý bol súčasťou účastníckej zmluvy. Zmeny nastali aj v tom, že medzi povinné obsahové náležitosti účastníckej zmluvy od 1. januára 2014 už nepatrí výška príspevku, lehota splatnosti príspevku a spôsob jeho platenia.

V porovnaní s právnou úpravou účinnou do 31. decembra 2013 zákon o DDS zaväzuje doplnkovú dôchodkovú spoločnosť oboznámiť každého záujemcu o doplnkové dôchodkové sporenie aj s kľúčovými informáciami (pozri § 66 a bod XIV tohto článku). Dôvodom tejto zmeny bolo zlepšenie ochrany a informovanosti účastníkov doplnkového dôchodkového sporenia.

Podľa nového znenia § 57 ods. 5 zákona o DDS od 1. januára 2014 účastnícka zmluva zaniká len

a) vyplatením poslednej splátky dočasného doplnkového starobného dôchodku alebo dočasného doplnkového výsluhového dôchodku,

b) vyplatením jednorazového vyrovnania z dôvodu

• vyplácania invalidného dôchodku podľa zákona o sociálnom poistení, na ktorý vznikol nárok po uzatvorení účastníckej zmluvy pre pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % (tzv. úplná invalidita),
• splnenia podmienok na vyplácanie doplnkového starobného dôchodku alebo doplnkového výsluhového dôchodku, ak o ich vyplácanie účastník požiada a ak suma zodpovedajúca aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka je nižšia ako dvojnásobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za predchádzajúci kalendárny rok,
• zrušenia príspevkového doplnkového dôchodkového fondu alebo
• zrušenia doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s likvidáciou, ktorému predchádza zrušenie všetkých doplnkových dôchodkových fondov,

c) prevodom majetku zodpovedajúceho aktuálnej hodnote osobného účtu účastníka do poisťovne, ak účastník požiada o vyplácanie doživotného doplnkového starobného dôchodku alebo doživotného doplnkového výsluhového dôchodku,

d) na základe rozhodnutia súdu alebo

e) zrušením osobného účtu účastníka v deň jeho prestupu do inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (§ 64 ods. 2 zákona o DDS) – v tomto prípade zaniká len účastnícka zmluva, ale nezaniká doplnkové dôchodkové sporenie účastníka, ktorý v ňom naopak pokračuje v inej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

V porovnaní so znením tohto ustanovenia pred 1. januárom 2014 pribudli nasledovné možnosti zániku účastníckej zmluvy

• možnosť odstúpenia od účastníckej zmluvy uzatvorenej na diaľku, upravenej zákonom č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
• možnosť zániku účastníckej zmluvy v prípade existencie „nulových“ účtov z dôvodu odstránenia nadbytočnej administrácie.

Naopak, z dôvodu zrušenia dávky „odstupné“ bola vypustená možnosť zániku účastníckej zmluvy vyplatením odstupného.

Zákon o DDS od 1. januára 2014 tiež nanovo vymedzuje výnimky z dôvodov pre zánik účastníckej zmluvy zamestnancov, ktorí vykonávajú rizikové práce. Nová právna úprava rieši okrem iného aj situáciu, ak zamestnanec požiada o dávku, ktorá sa mu vyplatí, resp. pravidelne vypláca a účastnícka zmluva by mu podľa zákona o DDS zanikla, z čoho by mu na základe zmien pri uzatváraní účastníckych zmlúv zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce zároveň vyplývala povinnosť uzatvoriť si novú zmluvu. Zákon o DDS pre tieto prípady stanovuje, že vyplatením dávky účastnícka zmluva nezaniká účastníkovi počas výkonu rizikových prác a určuje aj ďalšie dôvody, pri ktorých nedochádza k zániku účastníckej zmluvy zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce. Táto úprava bola prijatá z dôvodu zvýšenia orientácie systému na účastníkov a celkového zjednodušenia systému pre nich.

XII. Zmeny v oblasti zamestnávateľských zmlúv

Zákon o DDS zaviedol od 1. januára 2014 povinnosť pre zamestnávateľov uzavrieť zamestnávateľskú zmluvu s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, ktorú si zvolil účastník a s ktorou má uzavretú účastnícku zmluvu. Pri tejto úprave sa vychádzalo z toho, že účastník by mal mať právo ovplyvniť výberom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti na základe vlastného uváženia a osobných preferencií výšku svojich budúcich úspor a výšku nákladov a poplatkov, ktoré bude zdieľať.

Zákon o DDS naďalej upravuje povinnosť zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnancov, ktorí majú uzatvorenú viac ako jednu účastnícku zmluvu, len raz a na účet nepriradených platieb pre účastnícku zmluvu, ktorú si jeho zamestnanec zvolil.

Zákon o DDS ustanovuje podstatné obsahové náležitosti zamestnávateľskej zmluvy a tiež spôsob a rozsah, akým je zamestnávateľ povinný informovať svojich zamestnancov o obsahu zamestnávateľskej zmluvy, ktorú uzavrel s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou.

XIII. Zmeny v oblasti osobných účtov účastníkov a poberateľov dávok

Každému účastníkovi a poberateľovi dávky doplnková dôchodková spoločnosť zriaďuje a vedie jeho osobný účet. Na osobnom účte doplnková dôchodková spoločnosť eviduje počet doplnkových dôchodkových jednotiek účastníka oddelene od osobných účtov ostatných účastníkov a poberateľov dávok. Od 1. januára 2014 platí, že ak účastník sporí vo viacerých doplnkových dôchodkových fondoch, bude mu doplnková dôchodková spoločnosť viesť na jednu účastnícku zmluvu iba jeden osobný účet. Ak je účastník aj poberateľom dávky a bude mať uzatvorenú jednu účastnícku zmluvu, budú mu vedené dva osobné účty, jeden ako osobný účet účastníka a druhý ako osobný účet poberateľa dávky.

Zákon o DDS vymedzuje základné údaje, ktoré musí obsahovať osobný účet a zápisy na osobnom účte, pričom osobitne sa stanovujú obsahové náležitosti zápisov na osobnom účte

• účastníka – pre prehľadnosť evidencie je veľmi dôležitá najmä povinnosť uvádzať dátum pripísania doplnkových dôchodkových jednotiek, výšku aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky ku dňu pripísania príspevku a výšku pripísaného príspevku účastníka aj jeho zamestnávateľa na bežný účet doplnkového dôchodkového fondu vedený u depozitára; od 1. januára 2014 sa spôsob vedenia zápisov na osobnom účte účastníka spresňuje na členenie zápisov osobitne podľa fondov pre prípad, ak účastník súčasne sporí vo viacerých dôchodkových fondoch;
• poberateľa dávky – pre prehľadnosť evidencie je veľmi dôležitá najmä povinnosť uvádzať počet doplnkových dôchodkových jednotiek, ktoré vznikli prevodom majetku účastníka do výplatného doplnkového dôchodkového fondu, počet a dátum odpísania doplnkových dôchodkových jednotiek, ktoré boli použité na vyplatenie každej splátky dávky a výšku aktuálnej hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky v deň vyplatenia každej splátky dávky.

V zápisoch na osobnom účte účastníka musí byť aj naďalej informácia o aktuálnej percentuálnej výške odplaty

• za správu doplnkového dôchodkového fondu a
• za zhodnotenie majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zaslať účastníkovi výpis z osobného dôchodkového účtu raz ročne bezplatne. Zo zákona o DDS bola od 1. januára 2014 vypustená povinnosť zasielať ročný výpis z osobného účtu poberateľovi dávky.

Doplnková dôchodková spoločnosť musí zaslať výpis z osobného dôchodkového účtu so stavom osobného účtu k poslednému dňu kalendárneho roka najneskôr do konca februára nasledujúceho roka. Od 1. januára 2014 zákon o DDS umožňuje účastníkovi dohodnúť sa s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou na forme zasielania výpisu z osobného účtu účastníka, napr. uprednostniť elektronickú formu pred písomnou. Táto úprava vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe.

Zákon o DDS od 1. januára 2014 už neupravuje všetky náležitosti, ktoré má výpis z osobného účtu účastníka obsahovať. Stanovenie jeho obsahu preniesol na opatrenie, ktoré vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Národnou bankou Slovenska a zverejní ho v Zbierke zákonov. Táto zmena umožní podrobnejšiu úpravu náležitostí výpisu z osobného účtu účastníka a zároveň väčšiu flexibilitu jeho obsahu vo vzťahu k legislatívnym zmenám v systéme doplnkového dôchodkového sporenia.

Doplnková dôchodková spoločnosť musí zabezpečiť pre každého účastníka a poberateľa dávky pasívny elektronický prístup k jeho osobnému účtu najneskôr do 31. decembra 2014. Cieľom tejto novej úpravy je zlepšiť prístup účastníka k informáciám o svojom sporení.

Ďalšou zmenou od 1. januára 2014 je vypustenie povinnosti informovať o výške nákladov a poplatkov, pretože tieto informácie budú zverejňované na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti.

Od 1. januára 2014 zákon o DDS upravuje okrem možnosti sporenia vo viacerých fondoch aj možnosť účastníka rozložiť si doteraz nasporený majetok do viacerých príspevkových dôchodkových fondov.

XIV. Nové informačné povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti voči klientom a verejnosti

Pri spravovaní cudzích finančných prostriedkov je veľmi dôležitá informačná povinnosť predovšetkým voči tým, ktorých finančné prostriedky daný subjekt spravuje. V doplnkovom dôchodkovom sporení, podobne ako je to v starobnom dôchodkovom sporení, zákon o DDS podrobne stanovuje jednotlivé povinnosti voči klientom a verejnosti. Od 1. januára 2014 došlo k zásadným zmenám v podávaní informácií pre verejnosť. Pojem „internetová stránka“ sa nahrádza pojmom „webové sídlo“ v súlade so zmenou zákona č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ustanovenia o informačnej povinnosti voči verejnosti upravujú povinnosti doplnkovej dôchodkovej spoločnosti zverejňovať zákonom stanovené údaje na webovom sídle doplnkovej dôchodkovej spoločnosti. Zákon o DDS ďalej upravuje všetky náležitosti, ktoré musí doplnková dôchodková spoločnosť na svojom webovom sídle zverejňovať. Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vznikla povinnosť zverejniť na svojom webovom sídle údaj o čistej hodnote majetku v každom doplnkovom dôchodkovom fonde a údaj o aktuálnej hodnote doplnkovej dôchodkovej jednotky za predchádzajúci pracovný deň. Tým sa nahradila povinnosť zverejňovať tieto informácie najmenej raz za sedem dní v periodickej tlači.

Ako sme už spomenuli, doplnková dôchodková spoločnosť je od 1. januára 2014 povinná zverejňovať informácie predovšetkým na svojom webovom sídle. Ide najmä o tieto informácie

a) aktuálne údaje o akcionároch doplnkovej dôchodkovej spoločnosti s uvedením

• obchodného mena, sídla a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak ide o právnickú osobu,
• mena, priezviska, adresy trvalého pobytu a percentuálneho podielu na hlasovacích právach a na základnom imaní doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ak ide o fyzickú osobu,

b) informácie o osobách, ktorým doplnková dôchodková spoločnosť zverila výkon činnosti podľa § 37 zákona o DDS a v akom rozsahu,

c) aktuálne znenia štatútov doplnkových dôchodkových fondov,

d) kľúčové informácie podľa § 66 zákona o DDS,

e) údaj o čistej hodnote majetku v každom spravovanom doplnkovom dôchodkovom fonde za predchádzajúci pracovný deň,

f) údaj o aktuálnej hodnote doplnkovej dôchodkovej jednotky v každom spravovanom doplnkovom dôchodkovom fonde za predchádzajúci pracovný deň,

g) vývoj hodnoty doplnkovej dôchodkovej jednotky a čistej hodnoty majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde spolu s ich grafickým zobrazením za obdobie od zavedenia doplnkovej dôchodkovej jednotky v doplnkovom dôchodkovom fonde,

h) ročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti spolu s účtovnou závierkou a výrokom audítora,

i) ročnú správu o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch spolu s účtovnou závierkou a výrokom audítora,

j) polročnú správu o hospodárení s vlastným majetkom doplnkovej dôchodkovej spoločnosti a polročnú správu o hospodárení s majetkom v doplnkových dôchodkových fondoch.

Zákon o DDS ukladá doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá je právnym nástupcom po zlúčení s inou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, a doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, na ktorú prešla správa doplnkových dôchodkových fondov, informačnú povinnosť voči účastníkom a poberateľom dávky. V porovnaní s platnou právnou úpravou sa upustilo od požiadavky zverejňovať tieto informácie v periodickej tlači, a to z dôvodu nízkej adresnosti vo vzťahu k účastníkovi a poberateľovi dávky.

Podľa novej právnej úpravy ročná a polročná správa o hospodárení musia obsahovať informácie, ktoré sú nevyhnutné na vytvorenie správneho úsudku o vývoji hospodárenia s majetkom v doplnkovom dôchodkovom fonde a o jeho výsledkoch.

Zo zákona o DDS bola vypustená požiadavka písomne informovať účastníka najmenej raz ročne bezplatne o výške odplát a o výške nákladov a poplatkov. Tie budú obsiahnuté v kľúčových informáciách povinne zverejňovaných na webovom sídle.

Zákon o DDS od 1. januára 2014 zaviedol inštitút zverejňovania kľúčových informácií pre príspevkové doplnkové dôchodkové fondy, ktorými sa nahradil informačný prospekt. V praxi sa informačný prospekt ukázal ako nevyhovujúci z hľadiska jeho rozsahu a pre nezrozumiteľnosť jazyka z pohľadu adresáta. Hlavným cieľom kľúčových informácií bude informovať o rizikách, nákladoch a očakávaných výsledkoch pri investovaní do príspevkových doplnkových dôchodkových fondov.

Došlo tiež k zosúladeniu použitej terminológie so zákonom č. 203/2011 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov, ktorého ustanovenia týkajúce sa inštitútu kľúčových informácií sa opierajú o Nariadenie Komisie č. 583/2010, kde sú stanovené niektoré technické požiadavky. Ide napr. o rozsah dokumentu obsahujúceho kľúčové informácie, ktorý nesmie presiahnuť 2 strany formátu A4, pričom písmo musí byť v čitateľnej veľkosti, čo je dôležitá požiadavka z hľadiska ochrany spotrebiteľa.

Zákon o DDS ukladá, v záujme ochrany a informovanosti účastníka, povinnosť aktualizovať kľúčové informácie najmenej raz ročne a ustanovuje informačné povinnosti vo vzťahu k Národnej banke Slovenska.

Všetky náležitosti kľúčových informácií ako obsah, formu, štruktúru a pod. ustanoví Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR po dohode s Národnou bankou Slovenska v opatrení, ktoré zverejní v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Doplnková dôchodková spoločnosť je povinná zostaviť kľúčové informácie najneskôr do 31. decembra 2014. Do tohto času je povinná plniť povinnosti súvisiace s informačným prospektom podľa zákona o DDS účinného do 31. decembra 2013.

Autor: JUDr. Igor Hvojník