Prekážky v práci na strane zamestnanca – kedy máte nárok na platené voľno?

Z rozhovoru sa dozviete:

• aké prekážky v práci na strane zamestnanca poznáme
• ako dlho môže zamestnanec čerpať osobnú prekážku
• či je možné čerpať prekážku len pár hodín – napr. počas návštevy lekára
• či môže zamestnanec čerpať prekážku, ak sprevádza dieťa prvý deň v škole
• či má zamestnanec nárok na voľno v piatok, ak má (vlastnú) svadbu v sobotu
• ako sú prekážky v práci platené, od čoho to závisí a ako sa to suma vypočíta
• ako sa počíta nárok, ak zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas

Ponúkame vám aj prepis rozhovoru:

Aké prekážky v práci zo strany zamestnanca poznáme?

V Zákonníku práce máme viaceré prekážky v práci na strane zamestnanca, ide napríklad o dôležité osobné prekážky v práci alebo o prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, či o ďalšie prekážky. Zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti, materskej, otcovskej, rodičovskej dovolenky, OČR a mnohých ďalších. Začnem podľa mňa tou najpoužívanejšou.

A to je ktorá?

Takou tou krátkodobou najpoužívanejšou je podľa mňa prekážka v práci na vyšetrenie alebo ošetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie či už pri náhlom ochorení, úraze alebo na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie, alebo liečenie.

Na aký dlhý čas sa táto prekážka môže poskytnúť?

Pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku, ak teda vyšetrenie alebo ošetrenie, či sprevádzanie rodinného príslušníka nebolo možné vykonať mimo pracovného času.

To znamená, že sedem dní má nárok zamestnanec na seba na vyšetrenie a ošetrenie a sedem dní na sprevádzanie rodinného príslušníka

Má zamestnanec nárok na nejakú časť mzdy za prekážku v práci?

Toto pracovné voľno sa poskytuje s náhradou mzdy, čiže sa mu poskytne náhrada mzdy v sume: priemerný hodinový zárobok zamestnanca krát počet hodín danej prekážky.

Takže nemusí byť toto pracovné voľno na celú pracovnú zmenu?

Nie nemusí, ako som už hovorila, ide o pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, to znamená, že zamestnanec sa po vyšetrení alebo ošetrení vráti do práce a pokračuje v práci alebo pracuje a potom ide na vyšetrenie, samozrejme, ak uvedené vyšetrenie alebo ošetrenie nebolo celodenné.

Aké ďalšie dôležité osobné prekážky v práci na strane zamestnanca môže zamestnanec mať?

Ide napríklad o pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas na preventívne lekárske prehliadky súvisiace s tehotenstvom či narodenie dieťaťa. Zákazníci sa nás veľakrát pýtajú, koľko pracovného voľna môže mať zamestnanec pri narodení dieťaťa. Tu však v zmysle § 141 majú nárok iba na nevyhnutne potrebný čas na prevoz matky dieťaťa do zdravotníckeho zariadenia a späť.

Nemajú otcovia nárok na dva týždne?

Áno majú, ale nie v zmysle tohto paragrafu 141, ktorý určuje dôležité osobné prekážky. Od 1. 11. 2022 majú nárok na dva týždne otcovskej dovolenky, avšak podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce, a to iba v období do šiestich týždňov od narodenia dieťaťa. Ide o to, aby otcovia pomohli ženám v tých prvých dňoch, aby matky nemuseli ostať s dieťaťom samy, ale aby si spoločne s oteckami užívali tie prvé okamihy od narodeného dieťaťa. Avšak túto otcovskú dovolenku neplatí zamestnávateľ. Zamestnanec musí požiadať Sociálnu poisťovňu o otcovské, vlastne ide o dávku materské.

Sociálna poisťovňa potom automaticky každému oteckovi prizná toto dvojtýždňové materské?

Automaticky nie, iba ak mu na dávku materské vznikne nárok a ten vznikne v prípade, ak bol zamestnanec v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého žiada o materské, 270 dní nemocensky poistený a aktuálne je nemocensky poistený. Materská, otcovská a rodičovská dovolenka je tiež jednou z prekážok v práci, avšak tieto sú už takého dlhodobejšieho charakteru.

Blíži sa začiatok školského roka. Majú rodičia, ktorých dieťa ide prvý raz do školy a oni ho sprevádzajú, nárok na nejakú takúto prekážku v práci?

Toto sa nás tiež zákazníci často pýtajú, ale žiaľ, nie. Zákonník nestanovuje takúto prekážku v práci. Na sprevádzanie dieťaťa v prvý školský deň si môžu iba nejaké iné voľno alebo dovolenku u zamestnávateľa vybaviť. Ale aj to je cesta.

Máme v Zákonníku práce ešte nejaké iné krátkodobejšie prekážky?

Ešte má zamestnanec, ktorý má zdravotne postihnuté dieťa, okrem tých sedem plus sedem dní nárok aj na desať dní na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do špeciálnej školy alebo zariadenia sociálnej starostlivosti.

Hovorili ste o tom, že prekážka nemusí trvať celý deň, ako sa potom posudzuje, resp. ako sa potom počíta tých 7 dní, keď zamestnanec nebol celý deň na ošetrení?

Tých 7 dní sa prepočíta na hodiny. Uvedieme si to na príklade: zamestnanec, ktorý má týždenný pracovný čas 40 hodín, pracuje 8 hodín denne 5 dní v týždni, má nárok na 7 dní na ošetrenie x 8 hodín denne = 56 hodín. V stredu bol na ošetrení, ktoré trvalo 3 hodiny. Keďže v Zákonníku práce je uvedené, že prekážka sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, tak z nároku 56 hodín mu zamestnávateľ odpočíta 3 hodiny, ktoré mu zaplatí náhradou mzdy a zostane mu 53 hodín.

Ako sa bude počítať nárok, ak zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas?

V prípade, že zamestnanec má napríklad týždenný pracovný čas 30 hodín a pracuje 3 dni v týždni, tak má nárok na 7 dní x 6 hodín = 42 hodín (30 hodín/5 dní, ako keby pracoval 5 dni v týždni). Čiže zamestnanec má nárok na 42 hodín a náhrada mzdy sa mu zaplatí iba na ten deň, keď mal rozvrhnutú pracovnú zmenu a z dôvodu prekážky nepracoval.

Takto sa predpokladám počíta aj čas pri sprevádzaní rodinného príslušníka...

Áno, tak isto je to aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia. Čo by som však chcela spomenúť – tieto prekážky pri pružnom pracovnom čase sa uznávajú iba za čas, kedy zasiahli do základného pracovného času.

Okrem prekážok týkajúcich sa zdravia existujú aj ďalšie, viete nám povedať, o ktoré ide?

Áno, tých prekážok v práci na strane zamestnanca je oveľa viac. Ide napríklad o účasť na vlastnej svadbe. Mnohí sa pýtate, že keď má zamestnanec svadbu v sobotu, ale jeho pracovný čas je od pondelka do piatka, či môže mať pracovné voľno na svadbu v piatok pred svadbou.

A môže mať?

Nie, nemôže, pretože Zákonník práce hovorí o účasti na vlastnej svadbe a tú nemá v piatok, ale v sobotu.

Takou smutnejšou je prekážka na účasť na pohrebe a obstaraní pohrebu rodinného príslušníka. Tu sa počet dní rozlišuje podľa toho, o akého rodinného príslušníka ide. Zamestnanec môže mať poskytnuté pracovné voľno na jeden deň na účasť na pohrebe a ďalší deň na obstaranie pohrebu. Pri úmrtí manžela a dieťaťa sú to dva dni plus jeden deň na pohreb.

Ešte v súvislosti s prekážkou na ošetrenie a vyšetrenie či sprevádzanie, ako je to v prípade, že pracovný pomer skončí v priebehu kalendárneho roka? Aj v tom prípade má zamestnanec nárok na 7 + 7 dní?

Áno, aj v tom prípade, čiže ak zamestnanec napríklad skončí pracovný pomer 31. 8. 2023, tak si môže vyčerpať celých 7 plus 7 dní, prekážka sa nekráti. Môže sa krátiť iba v prípade, ak pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka. Zamestnávateľ potom poskytne voľno v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Napríklad zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru 1. 9. 2023, čo je v poslednej tretine roka, a preto mu zamestnávateľ môže krátiť tieto prekážky a poskytnúť mu iba 7/3 = 2,33 – zaokrúhlene na celé dni nahor sú to 3 dni.

Čo by mali zamestnanci a zamestnávatelia ešte vedieť o prekážkach v práci na strane zamestnanca?

Dôležité je, že zamestnanec musí zamestnávateľovi prekážku na jeho strane preukázať, čiže predložiť potvrdený doklad o existencií prekážky. Je toho ešte oveľa viac, ako sme si hovorili v dnešnom podcaste, ale určite užitočné informácie nájdete aj na stránke Mzdového centra.

Okrem tohto podcastu môžete na stránke Mzdového centra nájsť všetky podcasty v časti Mzdová TV.