Miesto výkonu práce – Slovenská republika

Zákonník práce v § 43 ods. 1 ustanovuje, že zamestnávateľ je povinný so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve podstatné náležitosti, ktorými, okrem iných, je aj miesto výkonu práce. Zároveň uvádza, že miestom výkonu práce môže byť obec, časť obce alebo inak určené miesto. Určenie miesta výkonu práce spoločne s druhom vykonávanej práce má význam z hľadiska dispozičného oprávnenia zamestnávateľa a tiež z hľadiska vzniku nároku na cestovné náhrady pri pracovnej ceste zamestnanca.

Miesto výkonu práce určuje, kde sa bude práca vykonávať. Zákonník práce nestanovuje šírku miesta výkonu práce, keďže to môže byť obec, časť obce alebo inak určené miesto, t. j. miestom výkonu práce môže byť napr. okres, kraj, región, Slovenská republika. Vymedzenie miesta výkonu práce môže determinovať aj druh, resp. povaha práce.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi prikázať vykonávať prácu len v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce. S ohľadom na § 57 Zákonníka práce to neplatí pri vyslaní na pracovnú cestu, ktorej znakom je dočasnosť a uskutočnenie mimo miesta výkonu práce (na účely cestovných náhrad mimo pravidelného pracoviska).

Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce napr. sídlo zamestnávateľa, toto miesto výkonu práce sa na účely cestovných náhrad podľa § 2 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách považuje za pravidelné pracovisko. Pri vyslaní na výkon školiteľskej činnosti do konkrétneho mesta v rámci republiky ide o pracovnú cestu s nárokom na náhrady cestovných výdavkov.

Ak má zamestnanec v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce napr. Slovenská republika, pri vyslaní na výkon školiteľskej činnosti do konkrétneho mesta v rámci republiky ide o pracovnú cestu s nárokom na náhrady cestovných výdavkov len vtedy, ak je v súlade s § 2 ods. 3 zákona o cestovných náhradách písomne dohodnuté pravidelné pracovisko, ktorým môže byť sídlo zamestnávateľa alebo aj miesto pobytu zamestnanca.

Poznámka redakcie:
§ 43 ods. 1 Zákonníka práce
§ 2 ods. 3 zákona č. 283/2002 Z. z.

Autor: Ing. Eva Gášpárová