Vzdelávanie zamestnancov

Celoživotné vzdelávanie vymedzuje zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z., ktorý rozumie celoživotným vzdelávaním všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti.

Školským vzdelávaním je výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o vysokých školách“).

Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania (ďalej len „vzdelávacia inštitúcia“), ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie a umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu, alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Druhmi ďalšieho vzdelávania sú:

a) ďalšie odborné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k doplneniu, obnoveniu, rozšíreniu alebo prehĺbeniu kvalifikácie potrebnej na výkon odbornej činnosti,

b) rekvalifikačné vzdelávanie v akreditovanom vzdelávacom programe, ktorý vedie k získaniu čiastočnej kvalifikácie alebo k získaniu úplnej kvalifikácie – odbornej spôsobilosti pre jednu alebo viac pracovných činností v inom povolaní ako v tom, pre ktoré fyzická osoba získala kvalifikáciu prostredníctvom školského vzdelávania,

c) kontinuálne vzdelávanie vo vzdelávacích programoch, ktorým si účastník ďalšieho vzdelávania doplňuje, rozširuje, prehlbuje alebo obnovuje kvalifikáciu ako predpoklad na výkon odbornej činnosti v súlade s osobitnými predpismi,

d) záujmové vzdelávanie, občianske vzdelávanie, vzdelávanie seniorov a iné vzdelávanie, ktorým účastník ďalšieho vzdelávania uspokojuje svoje záujmy, zapája sa do života občianskej spoločnosti a všeobecne rozvíja svoju osobnosť.

Vzdelávacími inštitúciami podľa tohto zákona sú:

a) gymnáziá, stredné odborné školy, konzervatóriá, školy pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, základné umelecké školy, jazykové školy (ďalej len „školy“) a vysoké školy, ktoré okrem školského vzdelávania uskutočňujú aj vzdelávacie programy,

b) právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním,

c) fyzické osoby – podnikatelia, ktorých predmetom činnosti je vzdelávanie a činnosti priamo súvisiace so vzdelávaním.

Z pôsobnosti zákona č. 568/2009 Z. z. je vyňaté nadobúdanie, hodnotenie a overovanie odbornej kvalifikácie na účely výkonu niektorých povolaní (napr. zdravotníci, advokáti, štátni zamestnanci), na prípravu na výkon odborných činností (napr. vodiči, pracovníci vykonávajúci sociálne služby, bezpečnostní technici), ako aj vzdelávanie vykonávané na základe zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „školský zákon“) a zákona o vysokých školách.

Pre zamestnancov v štátnej službe upravuje vzdelávanie zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre pedagogických pracovníkov zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre zdravotníckych pracovníkov zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pre advokátov zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, pre veterinárov zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov atď.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o dani z príjmov“) upravuje oblasť vzdelávania zamestnancov v dvoch základných ustanoveniach:

• v § 5 ods. 7 písm. a) z pohľadu zamestnanca a
• v § 19 ods. 2 písm. c) bode 3 z pohľadu zamestnávateľa.

Pri praktickej aplikácii týchto ustanovení dochádza k problémom spôsobeným najmä používaním rozdielnych pojmov v zákone o dani z príjmov a v iných právnych predpisoch. Táto nezrovnalosť tiež spôsobuje, že posudzovanie tých istých výdavkov u zamestnávateľa a zamestnanca nie je rovnaké.

Podľa § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená suma vynaložená zamestnávateľom na doškoľovanie zamestnanca, ktoré súvisí s činnosťou alebo s podnikaním zamestnávateľa. Toto oslobodenie sa nevzťahuje na sumy vyplácané zamestnancovi ako náhrada za ušlý zdaniteľný príjem.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 3 zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami aj výdavky vynaložené na vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov.

Okrem uvedených ustanovení je v zákone o dani z príjmov upravená:

• výchova a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach v § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 (k uvedenej problematike samostatný bod 5),
• úhrada zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie v § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov na zdaňovacie obdobia rokov 2008 až 2010 a povinnosť úpravy základu dane pre nesplnenie podmienok podľa § 52j ods. 4 zákona (k uvedenej problematike samostatný bod 4).

Poznámka redakcie:
§ 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov
§ 19 ods. 2 písm. c) bode 3 zákona o dani z príjmov

Povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov v oblasti vzdelávania zamestnancov upravuje Zákonník práce (ďalej aj „ZP“) najmä v § 140 a v § 153 až § 155. Podľa § 153 Zákonníka práce sa zamestnávateľ stará o prehlbovanie kvalifikácie zamestnancov alebo o jej zvyšovanie. Uvedené pojmy však nie sú v Zákonníku práce bližšie definované. Len v § 154 ods. 3 ZP sa uvádza, že prehlbovanie kvalifikácie je aj jej udržiavanie a obnovovanie a v § 140 ods. 2 ZP je uvedené, že zvýšenie kvalifikácie je aj jej získanie alebo rozšírenie.

Určenie kvalifikačných nárokov na jednotlivé pracovné miesta je vecou rozhodnutia každého zamestnávateľa, samotný ZP kvalifikačné predpoklady neustanovuje. Zamestnávateľ môže v pracovnom poriadku určiť na vykonávanie niektorých pracovných činností kvalifikačné požiadavky (zameranie alebo odbor vzdelania, absolvovanie odborného kurzu, ktorý súvisí s vykonávaním pracovnej činnosti, alebo ďalšie kvalifikačné požiadavky). ZP ustanovuje, kedy je zamestnávateľ povinný zabezpečiť a uhradiť náklady na vzdelávanie zamestnanca (§ 154 ZP) a kedy mu ZP ustanovuje len zákonnú možnosť na zabezpečenie a uhradenie nákladov na vzdelávanie (§ 140 ZP).

Podľa § 154 ods. 1 ZP zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi, ktorý vstupuje do pracovného pomeru bez kvalifikácie, získanie kvalifikácie zaškolením alebo zaučením.

Podľa § 154 ods. 2 ZP je zamestnávateľ povinný rekvalifikovať zamestnanca, ktorý prechádza na nové pracovisko alebo na nový druh práce, alebo na spôsob práce, ak je to nevyhnutné najmä pri zmenách v organizácii práce alebo pri iných racionalizačných opatreniach.

Z § 154 ods. 3 ZP vyplýva zamestnancovi povinnosť sústavne si prehlbovať kvalifikáciu na výkon práce dohodnutej v pracovnej zmluve. Zamestnávateľ je oprávnený uložiť zamestnancovi zúčastniť sa na ďalšom vzdelávaní s cieľom prehĺbiť si kvalifikáciu. Účasť na vzdelávaní je výkonom práce, za ktorý patrí zamestnancovi mzda.

Zvyšovaním kvalifikácie je podľa § 140 Zákonníka práce účasť na ďalšom vzdelávaní, v ktorom má zamestnanec získať predpoklady ustanovené právnym predpisom alebo splniť požiadavky nevyhnutné na riadny výkon práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Účasť na ďalšom vzdelávaní je prekážkou v práci na strane zamestnanca.

Zamestnávateľ môže v súlade s § 140 ods. 2 ZP poskytovať zamestnancovi pracovné voľno a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku, najmä ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi v súlade s § 140 ods. 3 ZP pracovné voľno s náhradou mzdy v sume priemerného zárobku zamestnanca najmenej

• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
• dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
• päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
• 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
• desať dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Ak sa zamestnanec zúčastní opravnej skúšky, za pracovné voľno poskytnuté na vykonanie opravnej skúšky mu nepatrí náhrada mzdy (§ 140 ods. 5 ZP).

Na rozdiel od prehlbovania kvalifikácie nemôže zamestnávateľ nariadiť zamestnancovi zvýšiť si kvalifikáciu. Starostlivosť zamestnávateľa o zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov nie je právnou povinnosťou zamestnávateľa. Ak si zamestnanec z vlastnej iniciatívy chce zvýšiť kvalifikáciu, je na rozhodnutí zamestnávateľa, či to zamestnancovi umožní. Ak zamestnávateľ vysloví súhlas so zvýšením kvalifikácie zamestnanca, musí zamestnancovi poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 140 ods. 2 ZP v rozsahu uvedenom v odseku 3 tohto paragrafu. Zákonník práce vychádza z toho, že zamestnávateľ bude súhlasiť so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca najmä vtedy, ak je predpokladané zvýšenie kvalifikácie v súlade s potrebou zamestnávateľa.

Pretože súhlas zamestnávateľa so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca je spojený s vynaložením výdavkov zo strany zamestnávateľa, je v záujme zamestnávateľa, aby mu tieto náklady boli zo strany zamestnanca kompenzované odpracovaním určitého počtu rokov u zamestnávateľa, resp. úhradou nákladov vynaložených na zvýšenie jeho kvalifikácie. Zákonník práce v § 155 umožňuje zamestnávateľovi uzatvoriť so zamestnancom dohodu, ktorá je právnou formou stabilizácie zamestnanca. Touto dohodou sa na jednej strane zamestnávateľ zaväzuje umožniť zamestnancovi zvýšenie kvalifikácie poskytovaním pracovného voľna, náhrady mzdy a úhrady ďalších nákladov spojených so štúdiom. Na druhej strane sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa určitý čas v pracovnom pomere. Ak zamestnanec tento stabilizačný záväzok nesplní, vznikne mu povinnosť uhradiť náklady spojené so štúdiom, a to aj vtedy, keď zamestnanec skončí pracovný pomer pred skončením štúdia. Ak však zamestnanec stabilizačný záväzok splní, majetkovo-právny záväzok spočívajúci v povinnosti úhrady nákladov mu nevznikne.

Zákonník práce predpisuje písomnú formu dohody, inak je neplatná. Poskytnutie pracovného voľna s náhradou mzdy a úhrada ďalších nákladov spojených so štúdiom sa odvíja až od uzavretia dohody o zvyšovaní kvalifikácie. V § 155 ods. 2 Zákonníka práce sú taxatívne uvedené náležitosti dohody, ktorá musí obsahovať:

a) druh kvalifikácie a spôsob jej zvýšenia;

b) študijný odbor a označenie školy;

c) dobu, po ktorú sa zamestnanec zaväzuje zotrvať u zamestnávateľa v pracovnom pomere;

Celková dohodnutá doba zotrvania v pracovnom pomere však nesmie prekročiť päť rokov. Aj keď sa zamestnanec zaviazal zotrvať v pracovnom pomere určitú dobu, môžu nastať situácie, keď zamestnanec nepracuje a získanú kvalifikáciu preto nevyužíva v prospech zamestnávateľa. Zákonník práce stanovuje doby, ktoré sa nezapočítavajú do splnenia stabilizačného záväzku zamestnanca.

Podľa § 155 ods. 4 Zákonníka práce sa do doby zotrvania v pracovnom pomere nezapočítava čas

• výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
• materskej a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ZP,
• neprítomnosti v práci z dôvodu výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a väzby, ak došlo k právoplatnému odsúdeniu.

d) druhy nákladov a ich celkovú sumu, ktorú bude zamestnanec povinný uhradiť zamestnávateľovi, ak nesplní svoj záväzok zotrvať uňho v pracovnom pomere počas dohodnutej doby.

Ak zamestnanec splní svoj záväzok iba sčasti, povinnosť nahradiť náklady sa pomerne zníži.

Povinnosť zamestnanca uhradiť náklady nevzniká, najmä ak

• zamestnávateľ v priebehu zvyšovania kvalifikácie zastavil poskytovanie pracovného voľna a náhrady mzdy, pretože sa zamestnanec bez svojho zavinenia stal dlhodobo nespôsobilý na výkon práce, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu;
• pracovný pomer sa skončil výpoveďou danou zamestnávateľom z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) alebo dohodou z tých istých dôvodov; V uvedených ustanoveniach je upravená výpoveď daná zamestnancovi zamestnávateľom, ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje alebo premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce a ďalej ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.
• zamestnanec nemôže vykonávať podľa lekárskeho posudku prácu, pre ktorú si zvyšoval kvalifikáciu, prípadne stratil dlhodobo spôsobilosť vykonávať ďalej doterajšiu prácu z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. c) ZP;
• zamestnávateľ nevyužíval v posledných 12 mesiacoch počas najmenej šiestich mesiacov kvalifikáciu, ktorú si zamestnanec zvýšil;
• zamestnávateľ porušil ustanovenia ZP vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu a toto porušenie bolo zistené príslušným inšpektorátom práce a právoplatne o ňom rozhodol súd.

Na rozdiel od zvyšovania kvalifikácie v prípade prehlbovania kvalifikácie na prácu dohodnutú v pracovnej zmluve sa dohoda neuzatvára. Len ak predpokladané náklady zamestnávateľa na prehĺbenie kvalifikácie zamestnanca dosahujú aspoň 1 700 eur, dohoda sa môže uzatvoriť. Dohoda o prehĺbení kvalifikácie musí mať písomnú formu, inak je neplatná a musí obsahovať rovnaké náležitosti ako dohoda o zvýšení kvalifikácie. Aj keď podľa § 154 ods. 3 Zákonníka práce je zamestnávateľ oprávnený nariadiť zamestnancovi prehlbovanie kvalifikácie, v uvedených prípadoch zamestnávateľ nemôže uložiť zamestnancovi povinnosť prehlbovať si kvalifikáciu a zamestnanec môže odmietnuť zúčastniť sa na prehlbovaní kvalifikácie.

Zamestnávateľ môže upraviť nároky študujúcich zamestnancov výhodnejšie nad zákonom určený minimálny rozsah, a to buď ich dohodnutím v súlade s § 231 Zákonníka práce v kolektívnej zmluve, alebo v súlade s § 43 ods. 4 Zákonníka práce v pracovnej zmluve.

Podľa § 43 ods. 4 Zákonníka práce si môže zamestnávateľ so zamestnancom dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie hmotné výhody.

Podľa § 231 Zákonníka práce kolektívna zmluva upravuje okrem iného pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania výhodnejšie, ako to upravuje tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to tento zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Nároky, ktoré vznikli z kolektívnej zmluvy jednotlivým zamestnancom, sa uplatňujú a uspokojujú ako ostatné nároky zamestnancov z pracovného pomeru. Pracovná zmluva je neplatná v tej časti, v ktorej upravuje nároky zamestnanca v menšom rozsahu než kolektívna zmluva.

V súlade s uvedenými ustanoveniami Zákonníka práce si účastníci pracovného pomeru ako hmotné výhody pre zamestnanca môžu dohodnúť úhradu ďalších výdavkov v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie (napr. príspevok na nákup učebníc, úhradu školného, cestovného, ďalšie pracovné voľno). Po vzájomnej dohode alebo v kolektívnej zmluve je možné rozšíriť dôvody, kedy nevzniká povinnosť zamestnanca na úhradu nákladov pri nesplnení jeho stabilizačného záväzku.

Pokiaľ zamestnávateľ so zamestnancom neuzavrie dohodu o zvýšení kvalifikácie, zamestnanec musí znášať všetky náklady spojené so štúdiom sám. Zamestnávateľ mu môže poskytnúť pracovné voľno bez náhrady mzdy v súlade s § 141 ods. 3 ZP na účasť na vyučovaní a na vykonanie skúšok. V praxi je na tento účel často čerpaná dovolenka.

3.1 Zdanenie prijatých plnení u zamestnanca

V nadväznosti na vzdelávanie upravené v Zákonníku práce sa oslobodenie od dane z príjmov zo závislej činnosti v súlade s § 5 ods. 7 písm. a) zákona o dani z príjmov vzťahuje naprehlbovanie kvalifikácie vykonávané v súlade s § 154 ods. 3 Zákonníka práce a podľa osobitných predpisov pre jednotlivé povolania alebo funkcie.

Podmienkou uplatnenia oslobodenia príjmov zamestnanca od dane v súvislosti s doškoľovaním je, aby zamestnanec takto získané poznatky a vedomosti využíval na pracovisku a bol funkčne zaradený tak, že ich pri svojej práci využíva.

Ďalšou podmienkou je aj priama previazanosť medzi predmetom činnosti zamestnávateľa alebo jeho podnikaním a pracovným zaradením zamestnanca, ktorému zamestnávateľ výdavky na doškoľovanie uhrádza.

Pokiaľ sa počas účasti na aktivitách spojených s doškoľovaním poskytuje mzda, funkčný plat a pod., tento príjem nie je oslobodený u zamestnanca od dane, ale ide o zdaniteľný príjem. Ak sa vzdelávacie aktivity uskutočňujú mimo miesta pravidelného pracoviska, má zamestnanec nárok na cestovné náhrady podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o cestovných náhradách“), ktoré sa posudzujú podľa § 5 ods. 5 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. nie sú predmetom dane za podmienok v tomto ustanovení uvedených.

Pokiaľ ide o poskytovanie pracovného voľna s náhradou mzdy a úhradu ďalších výdavkov v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie v súlade s § 140 a § 155 Zákonníka práce, považuje sa úhrada výdavkov za zdaniteľný príjem zamestnanca, pretože v týchto prípadoch nejde o doškoľovanie zamestnanca, ale o zvýšenie kvalifikácie.

3.2 Poskytnuté plnenia ako daňový výdavok u zamestnávateľa

Pokiaľ je zamestnávateľ subjekt, ktorého príjmy podliehajú dani z príjmov, možno uňho uznať za daňové výdavky len také výdavky spojené so vzdelávaním zamestnanca, ktoré súvisia s jeho činnosťou a pracovným zaradením. Daňovými výdavkami budú všetky výdavky, ktorých povinnosť vynaloženia vyplýva z príslušných ustanovení Zákonníka práce a ktorými sú:

• mzda zamestnanca – je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov;
• úhrada poplatkov za školenia, kurzy a pod. – je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov;
• náhrada cestovných výdavkov – je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov.

Náklady zamestnávateľa vynaložené v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie zamestnanca podľa § 140 a § 155 Zákonníka práce možno uplatniť ako daňové výdavky len v prípade vzdelávania, ktoré súvisí s predmetom činnosti zamestnávateľa a s pracovným zaradením zamestnanca. Podmienkou je, aby zamestnanec využíval získanú kvalifikáciu u zamestnávateľa. Zamestnávateľ musí tiež preukázať, že zvýšenie kvalifikácie je potrebné na výkon jeho činnosti. Uvedené požiadavky vyplývajú z charakteristiky daňového výdavku uvedenej v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov (daňovým výdavkom je výdavok, resp. náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 alebo 14). Na základe uvedeného ako daňový výdavok možno uznať:

• mzdu zamestnanca – je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona o dani z príjmov (s výnimkou prípadu podľa § 140 ods. 5 Zákonníka práce),
• náhradu cestovných výdavkov – je daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov,
• školné a ďalšie výdavky súvisiace so vzdelávaním – sú daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 3 zákona o dani z príjmov.

Podľa § 39 tohto zákona zahŕňa špecializačné štúdium na výkon špecializovaných pracovných činností certifikačnú prípravu na výkon certifikovaných pracovných činností a sústavné vzdelávanie. Ďalším vzdelávaním v zdravotníctve je zvyšovanie odbornej spôsobilosti získaním diplomu o špecializácii a získaním certifikátu alebo prehlbovanie odbornej spôsobilosti získaním osvedčenia o príprave na výkon práce v zdravotníctve a sústavným vzdelávaním.

Ďalšie vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov sa financuje z rôznych zdrojov, okrem iných aj z prostriedkov zamestnávateľa a z úhrad zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú účastníkmi ďalšieho vzdelávania. Výška úhrad pracovníkov je uvedená vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva SR č. 31/2006 Z. z. o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka na ďalšie vzdelávanie (ďalej „vyhláška č. 31/2006 Z. z.“).

Osobitne upravuje Zákonník práce poskytovanie pracovného voľna na sústavné vzdelávanie zamestnancov, ktorí vykonávajú zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu. V priebehu kalendárneho roka zamestnávateľ poskytne takémuto zamestnancovi podľa § 140 ods. 4 ZP pracovné voľno päť dní a náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Od roku 2008 sa v zákone o dani z príjmov umožnilo pri výpočte čiastkového základu dane v § 5 (príjmy zo závislej činnosti) znížiť si príjmy po odpočítaní poistného aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie v súlade s § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov. Táto možnosť sa vzťahovala na zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky. Odpočítať bolo možné úhrady na ďalšie vzdelávanie zaplatené vzdelávacej ustanovizni, ktorá uskutočňuje študijný program akreditovaný Ministerstvom zdravotníctva SR.

Postup podľa § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov sa mohol uplatniť len pri úhradách za špecializačné štúdium zdravotníckych pracovníkov a len v prípade, ak za túto formu vzdelávania zdravotnícky pracovník uhradí zo svojich prostriedkov vzdelávacej ustanovizni. Odpočítať bolo možné úhrady preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, a to do výšky ustanovenej podľa § 39a ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. a v § 1 ods. 1 a 4 vyhlášky č. 31/2006 Z. z.

Vypustením druhej vety z § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov od 1. januára 2011 pri výpočte základu dane zdravotníckych pracovníkov za rok 2011 a nasledujúce roky nie je možné znížiť si príjmy zo závislej činnosti o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie. Naposledy sa táto výhoda uplatnila pri ročnom zúčtovaní preddavkov alebo pri podávaní daňového priznania za rok 2010.

Podľa § 5 ods. 9 zákona o dani z príjmov do 31. decembra platilo, ak zamestnanec nedodrží podmienky ďalšieho vzdelávania zdravotníckeho pracovníka ustanovené zákonom č. 578/2004 Z. z., je povinný zvýšiť základ dane z príjmov zo závislej činnosti o uplatnené úhrady, a to v zdaňovacom období, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Podľa § 52j ods. 4 zákona ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010. Táto úprava sa robí jednorazovo a môže ju vykonať aj zamestnávateľ v rámci ročného zúčtovania preddavkov. Uvedenému sú od zdaňovacieho obdobia roku 2011 prispôsobené aj tlačivá daňových priznaní fyzickej osoby typ A aj typ B, v ktorých sú vyčlenené samostatné riadky na vykonanie tejto úpravy.

V tomto zákone je upravené aj finančné zabezpečenie a hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a odborných učilíšť.

Podľa § 43 školského zákonaje neoddeliteľnou súčasťou odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách praktické vyučovanie. Pracovisko praktického vyučovania môže zriadiť aj právnická osoba alebo fyzická osoba, ktoré sú povinné utvárať podmienky na jeho výkon a plniť povinnosti ustanovené zákonom č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o BOZP“). Riaditeľ školy uzatvára s osobami, u ktorých sa bude uskutočňovať praktické vyučovanie žiakov, dohodu podľa § 43 ods. 12 školského zákona.

Zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravoval na povolanie, je povinný podľa § 53 Zákonníka práce po úspešnom vykonaní záverečnej skúšky alebo maturitnej skúšky, alebo po skončení štúdia uzatvoriť so žiakom učilišťa pracovnú zmluvu a umožniť mu ďalší odborný rast. Túto povinnosť môže odmietnuť len z dôvodov uvedených v odseku 1 tohto ustanovenia. Pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením prípravy na povolanie, ale najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ môže so žiakom učilišťa uzavrieť stabilizačnú dohodu o zotrvaní v pracovnom pomere po určitý čas po vykonaní skúšok alebo skončení prípravy, najviac na 3 roky, a to písomne. Od 1. septembra 2011 sa do Zákonníka práce doplnila alternatíva v podobe záväzku uhradiť zamestnávateľovi primerané náklady, ktoré zamestnávateľ vynaložil na prípravu žiaka na povolanie v učebnom odbore alebo študijnom odbore, namiesto odpracovania, resp. zotrvania v pracovnom pomere 3 roky. Povinnosť úhrady nevzniká z dôvodov uvedených v § 53 ods. 4 ZP.

Pri nedodržaní tohto záväzku vzniká zamestnávateľovi, ku ktorému vznikol zamestnancovi pracovnoprávny alebo obdobný pracovný vzťah v čase, po ktorý sa zaviazal zotrvať v pracovnom pomere u zamestnávateľa, pre ktorého sa pripravoval na povolanie, povinnosť úhrady primeraných nákladov za celý čas výchovy v učilišti, resp. úhrady pomernej časti zodpovedajúcej nesplnenému času záväzku. Takáto povinnosť zamestnávateľovi vzniká bez ohľadu na to, či využíva alebo nevyužíva kvalifikáciu zamestnanca. Úhradová povinnosť nevzniká len v prípade existencie dôvodov taxatívne uvedených v § 53 ods. 6 Zákonníka práce. Od 1. januára 2013 sa Zákonník práce v ustanovení § 43 ods. 3 doplnil tak, že sa vylúčila možnosť, aby sa zamestnanec zbavil splnenia záväzku bez jeho odpracovania. Ustanovila sa povinnosť zamestnanca zotrvať v pracovnom pomere u nového zamestnávateľa alebo uhradiť mu pomernú časť nákladov, ak záväzok tejto úhrady prešiel na nového zamestnávateľa.

Podľa § 19 ods. 2 písm. c) bodu 4 zákona o dani z príjmov sú uznanými daňovými výdavkami zamestnávateľa výdavky na výchovu a vzdelávanie žiakov v stredných odborných školách a žiakov v odborných učilištiach, s ktorými má zamestnávateľ uzavretú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, na finančné zabezpečenie žiakov a hmotné zabezpečenie žiakov, na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov.

5.1 Finančné zabezpečenie

Podľa § 12 ods. 2 a ods. 3 zákona o odbornej príprave a vzdelávaní finančným zabezpečením je motivačné štipendium a odmena za produktívnu prácu. Motivačné štipendium sa môže poskytnúť žiakovi strednej odbornej školy mesačne v období školského vyučovania najviac do výšky 65 % sumy životného minima určeného v § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minima a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o životnom minime“) a príslušnými opatreniami o úprave súm životného minima. Pri určovaní výšky štipendia sa prihliada najmä na dosiahnutý prospech a pravidelnú účasť na výchove a vzdelávaní. Štipendium sa uhrádza z prostriedkov fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie. V prípade prípravy na výkon povolania a odborných činností, ktoré sú výkonom práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov, sa poskytuje aj z prostriedkov iných fyzických alebo právnických osôb.

Žiakovi patrí odmena za produktívnu prácu, ktorú vykonáva v rámci praktického vyučovania v súlade so školským vzdelávacím programom. Produktívnou prácou sa rozumie zhotovovanie výrobkov alebo poskytovanie služieb, ktoré sú v súlade s predmetom činnosti fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak vykonáva túto prácu. Za produktívnu prácu sa nepovažujú cvičné práce vykonávané žiakom počas praktického vyučovania. Odmena sa poskytuje za každú hodinu vykonanej produktívnej práce, a to vo výške 50 % až 100 % zo sumy hodinovej minimálnej mzdy v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde v znení neskorších predpisov. Pri určovaní jej výšky sa zohľadňuje aj kvalita práce a správanie žiaka. Odmena za produktívnu prácu sa uhrádza z prostriedkov fyzickej osoby alebo právnickej osoby, pre ktorú žiak túto prácu vykonáva.

5.2 Hmotné zabezpečenie

Hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl je riešené v § 13 zákona o odbornom vzdelávaní a príprave. Podľa tohto ustanovenia sa týmto žiakom môže poskytnúť hmotné zabezpečenie, ktoré slúži na úhradu nákladov spojených s jeho odborným vzdelávaním a prípravou, pričom hmotným zabezpečením treba rozumieť stravovanie a ubytovanie [§ 13 ods. 2 písm. a) zákona], cestovné [§ 13 ods. 2 písm. b) zákona], poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov [§ 13 ods. 3 zákona] a náklady na posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka [§ 13 ods. 4 zákona].

Podľa školského zákona, na ktorého ustanovenia sa zákon o odbornom vzdelávaní a výchove odvoláva (§ 140 ods. 8 a 10, § 141 ods. 4 a 6 školského zákona), sa stravovanie poskytuje žiakom za čiastočnú úhradu nákladov, ktoré uhrádza zákonný zástupca vo výške nákladov na nákup potravín podľa vekových kategórií stravníkov v nadväznosti na odporúčané výživové dávky.

Fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú sa žiak pripravuje na povolanie, môže žiakovi zo svojich prostriedkov uhradiť náklady spojené so stravovaním vo výške podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Podľa tohto ustanovenia sa prispieva na stravovanie v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac vo výške stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. V súčasnej dobe je výška stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín 4 eurá, zamestnávateľ sa môže podieľať na úhrade nákladov spojených so stravovaním žiaka sumou 2,20 eura na jedno jedlo.

Povinnosť zamestnávateľa bezplatne poskytovať zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky vyplýva z § 6 ods. 2 písm. b) zákona o BOZP. Povinnosťou zamestnávateľa je udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave [§ 6 ods. 2 písm. c) zákona]. Rozsah a podmienky poskytovania osobných ochranných pracovných prostriedkov sú uvedené v nariadení vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Fyzická alebo právnická osoba, na ktorej pracovisku sa uskutočňuje praktické vyučovanie, je povinná poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky zo svojich prostriedkov. Obdobne hradí zo svojich prostriedkov táto osoba aj posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka. Uvedené sa týka napríklad osôb, ktoré zabezpečujú prevádzkovanie dráhy alebo prevádzkovanie dopravy na dráhe a je upravené v § 33 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 5 ods. 5 písm. b) zákona o dani z príjmov nie je predmetom dane nepeňažné plnenie vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov podľa osobitných predpisov, osobných hygienických prostriedkov a pracovného oblečenia vrátane ich udržiavania alebo suma, ktorou zamestnávateľ uhrádza zamestnancovi preukázané výdavky vynaložené na tieto účely. Predmetom dane nie sú ani takéto plnenia poskytované žiakovi strednej odbornej školy a žiakovi učilišťa, s ktorým má zamestnávateľ uzavretú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce. Vychádza sa pritom z toho, že v zmysle Zákonníka práce nie je ešte takýto žiak považovaný za zamestnanca, hoci vykonáva závislú činnosť v zmysle zákona o dani z príjmov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. u) zákona o dani z príjmov je oslobodené od dane hmotné zabezpečenie žiakov stredných odborných škôl a žiakov odborných učilíšť poskytované podľa § 13 ods. 2 zákona oodbornej príprave a vzdelávaní. Na základe uvedeného sú u žiakov od dane z príjmov oslobodené plnenia poskytnuté zo strany osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje, a to na stravovanie, ubytovanie, cestovné do výšky určených limitov. U fyzickej alebo právnickej osoby, pre ktorú sa žiak pripravuje a s ktorým má táto osoba uzavretú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, sú výdavky vynaložené na hmotné zabezpečenie žiakov uznanými daňovými výdavkami, a to v celom rozsahu vymedzenom v § 13 zákona o odbornej príprave a vzdelávaní a v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona o dani z príjmov.

Uznanými daňovými výdavkami sú ďalej v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) bodu 4 zákona o dani z príjmov aj výdavky na činnosť stredísk praktického vyučovania nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov a na prevádzku strednej odbornej školy nad rámec poskytnutých normatívnych finančných prostriedkov. Problematika normatívov je upravená v zákone č. 597/2003 Z. z. o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o štátnej službe“) na rozdiel od Zákonníka práce definuje prehlbovanie a zvyšovanie kvalifikácie.

Prehlbovanie kvalifikácie je systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov s cieľom priebežného udržiavania, zdokonaľovania a dopĺňania požadovaných vedomostí a schopností potrebných na vykonávanie štátnej služby (§ 76 ods. 3 zákona).

Zvyšovaním kvalifikácie podľa § 76 ods. 4 zákona je získanie

a) vyššieho stupňa vzdelania v súlade so špecifickými požiadavkami a potrebami služobného úradu,

b) osobitných kvalifikačných predpokladov, ktoré sú na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste podľa opisu činností štátnozamestnaneckého miesta potrebné.

Štátny zamestnanec má právo na prehlbovanie kvalifikácie, ktoré sa považuje za vykonávanie štátnej služby, za ktoré patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat. Tomuto jeho právu zodpovedá povinnosť služobného úradu zabezpečiť prehlbovanie kvalifikácie štátneho zamestnanca v rozsahu najmenej piatich služobných dní v kalendárnom roku. Náklady na prehlbovanie kvalifikácie uhrádza služobný úrad.

Podľa zákona o štátnej službe sa kvalifikácia prehlbuje adaptačným vzdelávaním, priebežným vzdelávaním a špecifickým vzdelávaním.

Adaptačné vzdelávanie absolvuje novoprijatý alebo preložený štátny zamestnanec počas adaptačného obdobia. Cieľom adaptačného vzdelávania je získať informácie, odborné a praktické vedomosti potrebné na vykonávanie činností v štátnej službe.

Priebežným vzdelávaním sa zvyšuje profesionalizácia štátneho zamestnanca a je zamerané na profesijné, jazykové a manažérske vzdelávanie.

Profesijné vzdelávanie zahŕňa akékoľvek kvalifikačné požiadavky v oblasti činností, ktoré bude štátny zamestnanec vykonávať na konkrétnom štátnozamestnaneckom mieste.

V rámci jazykového vzdelávania sa zvyšuje úroveň ovládania štátneho a cudzieho jazyka a štúdium ďalšieho cudzieho jazyka.

Spôsobom prehlbovania kvalifikácie je aj špecifické vzdelávanie, ktorým je predovšetkým vzdelávanie v oblastiach určených vládou v konkrétnom čase ako prioritné, vzdelávanie v oblasti informačných technológií a v oblasti osobnostného rozvoja. Zákon uvádza formy vzdelávania, ktorými sa obsahovo napĺňajú jednotlivé spôsoby prehlbovania kvalifikácie (prezenčné a dištančné vzdelávanie, samoštúdium, vzdelávanie prostriedkami elektronickej komunikácie, formou odborných pobytov, účasťou na konferenciách, odborných seminároch, kurzoch).

Podľa § 78 zákona o štátnej službe služobný úrad môže so štátnym zamestnancom uzatvoriť písomnú dohodu o prehlbovaní kvalifikácie (s výnimkou adaptačného vzdelávania), ak prehlbovanie kvalifikácie presahuje 5 služobných dní v kalendárnom roku alebo ak predpokladané náklady na prehlbovanie kvalifikácie dosahujú aspoň 3 500 eur.

Služobný úrad môže štátnemu zamestnancovi na jeho žiadosť udeliť súhlas so zvyšovaním kvalifikácie v súlade s potrebou služobného úradu. Za týmto účelom so štátnym zamestnancom uzatvorí písomnú dohodu.

Náležitosti dohody

Náležitosti dohody uvedené v § 80 ods. 2 zákona o štátnej službe sú obdobné ako v prípade dohody podľa Zákonníka práce, a to:

• druh kvalifikácie a forma štúdia;
• študijný odbor, druh študijného programu, študijný plán a označenie školy;
• dobu, po ktorú je štátny zamestnanec povinný zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere po zvýšení kvalifikácie, ktorá nesmie byť dlhšia ako päť rokov. Do doby zotrvania sa nezapočítava čas mimoriadnej a alternatívnej služby, rodičovskej dovolenky, zaradenia mimo činnej štátnej služby a čerpania služobného voľna, za ktorý nepatrí funkčný plat;
• druhy nákladov a najvyššiu sumu, ktorú štátny zamestnanec uhradí, ak nesplní záväzok zotrvať v štátnozamestnaneckom pomere počas dohodnutej doby. Štátny zamestnanec je povinný uhradiť úplne alebo čiastočne náklady v závislosti od dĺžky zotrvania v štátnozamestnaneckom pomere s výnimkou prípadu, ak sa tento pomer skončil výpoveďou zo strany služobného úradu z dôvodov uvedených v § 47 písm. a) až d) zákona o štátnej službe. Najvyššia suma úhrady nákladov nesmie prekročiť tri štvrtiny celkovej sumy nákladov vynaložených služobným úradom.

Na zvyšovanie kvalifikácie poskytne služobný úrad štátnemu zamestnancovi služobné voľno na základe potvrdenia vzdelávacieho zariadenia v rozsahu

• potrebnom na účasť na vyučovaní;
• 2 služobných dní na prípravu a vykonanie každej skúšky podľa študijného programu alebo študijného plánu;
• 20 služobných dní na prípravu a vykonanie každej štátnej skúšky v prvom a druhom stupni vysokoškolského vzdelávania;
• 10 služobných dní na vypracovanie záverečnej práce v prvom a druhom stupni vysokoškolského vzdelávania;
• 10 služobných dní na vypracovanie dizertačnej práce a 15 služobných dní na prípravu obhajoby dizertačnej práce.

Štátny zamestnanec musí preukázať výsledky skúšok, na ktoré mu služobný úrad poskytol služobné voľno. Za čas služobného voľna patrí zamestnancovi funkčný plat. Funkčný plat však nepatrí za čas služobného voľna poskytnutého na vykonanie opravnej skúšky. Ak štátny zamestnanec neukončí úspešne štúdium, môže služobný úrad od neho požadovať náhradu škody.

Z hľadiska zákona o dani z príjmov je funkčný plat poskytnutý počas prehlbovania kvalifikácie alebo počas služobného voľna v súvislosti so zvyšovaním kvalifikácie podľa § 80 zákona o štátnej službe zdaniteľným príjmom štátneho zamestnanca.

Poznámka redakcie:
§ 76 až § 78 zákona o štátnej službe

Podľa § 44 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o službách zamestnanosti“) sa vzdelávaním a prípravou pre trh práce rozumie teoretická príprava alebo praktická príprava uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorú si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Zvýšenie stupňa vzdelania podľa osobitných predpisov (školský zákon, zákon o vysokých školách) ani príprava na výkon špeciálnych odborných činností vyžadujúcich odbornú spôsobilosť podľa osobitných predpisov nie sú na účely zákona o službách zamestnanosti považované za vzdelávanie a prípravu pre trh práce. Vzdelávaním a prípravou pre trh práce tiež nie je teoretická alebo praktická príprava, ktorú je zamestnávateľ povinný zabezpečovať pre zamestnanca podľa príslušných právnych predpisov a na ktorej je zamestnanec povinný sa zúčastňovať v súvislosti s výkonom svojho zamestnania.

Vzdelávanie a prípravu pre trh práce zabezpečuje pre uchádzača o zamestnanie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a pre zamestnanca jeho zamestnávateľ.

Vzdelávanie a prípravu pre trh práce podľa tohto zákona si môže zabezpečiť aj uchádzač o zamestnanie z vlastnej iniciatívy.

Podľa § 46 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže uchádzačovi o zamestnanie, ktorému zabezpečuje vzdelávanie a prípravu pre trh práce, poskytnúť príspevok na vzdelávanie a prípravu pre trh práce vo výške 100 % nákladov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce a nákladov súvisiacich so vzdelávaním a prípravou pre trh práce na základe uzatvorenej písomnej dohody. V súlade s § 46 ods. 5 zákona uchádzačovi o zamestnanie, ktorému sa zabezpečuje vzdelávanie a príprava pre trh práce, sa ďalej na základe písomnej dohody poskytuje náhrada cestovných výdavkov na dopravu z miesta trvalého pobytu alebo z miesta prechodného pobytu do miesta poskytovania vzdelávania a prípravy pre trh práce a späť, výdavkov na ubytovanie a stravné podľa zákona o cestovných náhradách.

V súlade s § 46 ods. 10 a 11 zákona o službách zamestnanosti možno poskytnúť príspevok na služby pre rodinu s deťmi uchádzačovi o zamestnanie, ktorý sa zúčastňuje vzdelávania a prípravy pre trh práce a ktorý je rodičom starajúcim sa o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky alebo osobou podľa osobitného predpisu, ktorá sa stará o dieťa pred začatím povinnej školskej dochádzky, ak o tento príspevok požiada písomne. Príspevkom sa rozumie úhrada časti preukázaných výdavkov na pobyt dieťaťa v predškolskom zariadení alebo úhrada časti preukázaných výdavkov na starostlivosť o dieťa poskytovanú fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie tejto činnosti.

Podľa § 47 ods. 3 zákona o službách zamestnanosti na základe uzatvorenej písomnej dohody môže úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytnúť zamestnávateľovi príspevok na všeobecné a špecifické vzdelávanie a na prípravu pre trh práce zamestnanca vo výške určeného percenta oprávnených nákladov. Podmienkou je, že po skončení vzdelávania a prípravy pre trh práce bude zamestnávateľ zamestnávať zamestnanca najmenej počas 12 mesiacov alebo ak sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňujú ako súčasť opatrení, ktoré umožňujú predísť hromadnému prepúšťaniu alebo ho obmedziť.

Vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca sa uskutočňujú v pracovnom čase a sú prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za toto obdobie patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného mesačného zárobku. Mimo pracovného času sa vzdelávanie a príprava pre trh práce zamestnanca uskutočňuje len vtedy, ak je to nevyhnutné vzhľadom na spôsob ich zabezpečenia.

Dávka počas vzdelávania a prípravy pre trh práce a počas prípravy na pracovné uplatnenie občana so zdravotným postihnutím upravená v § 48b a § 48c zákona o službách zamestnanosti bola zákonom č. 96/2013 Z. z. zrušená.

Pri posúdení zdaniteľnosti poskytnutých príspevkov sa postupuje v závislosti od toho, či je ich prijímateľom fyzická osoba alebo právnická osoba.

Podľa § 9 ods. 2 písm. d) zákona o dani z príjmov sú od dane oslobodené plnenia poskytované v rámci aktívnej politiky trhu práce (s odkazom na zákon o službách zamestnanosti), s výnimkou platieb prijatých v súvislosti s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 (napr. z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti). Z uvedeného vyplýva, že od dane z príjmov sú oslobodené len tie plnenia poskytované v rámci aktívnych opatrení na trhu práce, ktoré plynú fyzickej osobe nevykonávajúcej podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, teda osobe, u ktorej nie je súvislosť týchto plnení s výkonom činností, z ktorých plynú príjmy podľa § 6 zákona o dani z príjmov. Všetky plnenia plynúce zamestnávateľovi – fyzickej osobe, v súvislosti s jeho podnikaním alebo vykonávaním inej samostatnej zárobkovej činnosti sú zdaniteľným príjmom.

Ak prijímateľom príspevku od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je zamestnávateľ – právnická osoba, ktorej príjmy podliehajú dani z príjmov, ide o zdaniteľný príjem, lebo takýto príjem nie je v zákone o dani z príjmov uvedený medzi príjmami, ktoré nie sú predmetom dane (§ 12), ani medzi príjmami od dane oslobodenými (§ 13), ani medzi príjmami, ktoré sa nezahŕňajú do základu dane podľa § 17 ods. 3 zákona o dani z príjmov.

Pokiaľ ide o posúdenie uznania vynaložených výdavkov zamestnávateľom, na úhradu ktorých boli poskytnuté plnenia od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v rámci aktívnych opatrení trhu práce, aplikuje sa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov. Podľa tohto ustanovenia sú daňovými výdavkami aj výdavky, na úhradu ktorých boli poskytnuté príspevky z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (napríklad náhrada mzdy, náhrada cestovných výdavkov zamestnancov zúčastňujúcich sa na vzdelávaní a na príprave pre trh práce, ako aj ostatné preukázané náklady vynaložené na vzdelávanie a prípravu pre trh práce).

Spôsob zahrnovania príspevku do základu dane je u zamestnávateľa účtujúceho v sústave podvojného účtovníctva v súlade s účtovníctvom [§ 17 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov]. U zamestnávateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u toho, ktorý vedie daňovú evidenciu podľa § 6 ods. 14 zákona o dani z príjmov, je upravený v § 17 ods. 3 písm. h) bod 2 tohto zákona. Vo všetkých uvedených prípadoch je vplyv na základ dane nulový, lebo prijatý príspevok je zdaniteľným príjmom v tom zdaňovacom období, v ktorom sa do základu dane zahrnie výdavok hradený z tohto príspevku.

Ak obdrží príspevok daňovník – fyzická osoba, ktorý uplatňuje výdavky percentom z príjmov podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov, musí celý tento príjem zahrnúť do základu dane v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, teda príjem sa časovo nerozlišuje. Skutočnosť, či príspevok daňovník uplatňujúci paušálne výdavky v zdaňovacom období, v ktorom ho prijal, aj čerpal na stanovený účel, nie je v danom prípade rozhodujúca. Paušálne výdavky daňovník vypočíta z úhrnu príjmov, v ktorých je zahrnutá aj dotácia. V stanovenom percente paušálnych výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky, t. j. aj výdavky, na úhradu ktorých bola dotácia poskytnutá. Navyše si daňovník uplatní v preukázanej výške zaplatené poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach.

Poznámka redakcie:
§ 44 až § 48a zákona č. 5/2004 Z. z.