Cestovné náhrady zamestnancov

Cestovné náhrady patria zamestnancovi v súvislosti s vyslaním na pracovnú cestu alebo zahraničnú pracovnú cestu, pri výkone práce v zahraničí, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej alebo fyzickej osobe, pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu.

Legislatívne sú cestovné náhrady stanovené:

• v zákone č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“),
• v opatrení č. 148/2018 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného,
  
  

  Poznámka redakcie: 

  Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 148/2018 Z. z.  o sumách stravného bolo zrušené opatrením  č. 176/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2019.

  Opatrenie č.  176/2019 Z. z. bolo zrušené opatrením č.  116/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2022.

•  v opatrení č. 401/2012 Z. z. Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktorým sa ustanovujú základné sadzby stravného v eurách alebo v cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách,
• v opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách,
• v opatrení č. 148/2018 Z. z. Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky o sumách stravného,
  
  

• Poznámka redakcie: 

  Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z.  bolo zrušené opatrením  č. 143/2019 Z. z. s účinnosťou od 1. júna 2019.

  Opatrenie č. 143/2019 Z. z. bolo zrušené opatrením č. 117/2022 Z. z. s účinnosťou od 1. 5. 2022.

• v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
• Medzi finančné predpisy súvisiace so zákonom o cestovných náhradách patrí:
• zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (náležitosti účtovného dokladu, účtovanie cestovných náhrad, prepočet cudzej meny na eurá a opačne atď.),
• zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“, posudzovanie predmetu dane u zamestnanca, posudzovanie daňového výdavku u zamestnávateľa),
• zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov (posudzovanie vymeriavacieho základu zamestnanca),
• zákon č. 361/2014 Z. z. o dani z motorových vozidiel v znení neskorších predpisov (v súlade s uvedeným zákonom je daňovníkom zamestnávateľ, ktorý vypláca zamestnancovi cestovné náhrady za použitia vozidla, ktoré sa nepoužíva na podnikanie).

Zákon o cestovných náhradách vymedzuje všeobecne právne úkony, okruh osôb, ktorým vzniká nárok na cestovné náhrady, rozčleňuje cestovné náhrady na nárokové a nenárokové. Presné pravidlá, podmienky poskytovania cestovných náhrad si musí každý zamestnávateľ špecifikovať v kolektívnej zmluve alebo v internej smernici. Špecifikuje si napr. používanie vozidiel na pracovné cesty, typ a podmienky poskytovania nenárokových plnení, preddavkov, povinnosti zamestnancov, spôsob postupovania v prípade straty daňových dokladov, lehoty vyúčtovania pracovných ciest atď. Súčasťou smernice by mali byť aj vzory tlačív, ako napr. cestovný príkaz, vyúčtovanie pracovnej cesty. Zároveň cestovné náhrady zamestnancovi možno konkrétne špecifikovať aj v pracovnej zmluve alebo v dohode so ...