Výpoveď a okamžité skončenie pracovného pomeru

Obsah:

Výpoveď
Výpovedná doba
Zákaz výpovede
Výpoveď daná zamestnancom
Okamžité skončenie pracovného pomeru
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa
Dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnanca
Povinnosť zamestnávateľa prerokovať výpoveď alebo okamžité skončeniepracovného pomeru so zástupcoami zamestnancov

Výpoveď

Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď. Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, ktorým môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveďou možno skončiť v zásade všetky druhy pracovných pomerov, a to pracovný pomer dohodnutý na dobu určitú alebo na neurčitý čas, pracovný pomer dohodnutý na kratší pracovný čas, ako aj pracovnoprávny vzťah založený dohodou o brigádnickej práci študentov alebo dohodou o pracovnej činnosti.

Na platnosť výpovede sa vyžaduje, aby bola výpoveď písomná a doručená. V opačnom prípade bude výpoveď neplatná. Ide však len o relatívnu neplatnosť, t. j. takú neplatnosť, ktorej sa musí niektorý z účastníkov úspešne dovolať na súde. To znamená, že až súd právoplatným rozhodnutím určí, že výpoveď z pracovného pomeru je neplatná. Ak však žiaden z účastníkov pracovnoprávneho vzťahu nepodá na súd žalobu o neplatnosť výpovede, bude výpoveď platná, aj keď neboli splnené zákonné podmienky, ktoré sú na jej platnosť kladené.

Pokiaľ ide o doručovanie výpovede, účastník pracovnoprávneho vzťahu, ktorý podáva výpoveď, ju musí doručiť druhej zmluvnej strane postupom podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Zákonníka práce.
Poznámka redakcie: Od 1. 11. 2022 bolo z. č. 350/2022 Z. z. znenie uvedeného ustanovenia doplnené o vetu: "Zamestnávateľ nesmie určiť pre zásielku odbernú lehotu kratšiu ako desať dní."

Ak výpoveď podáva zamestnávateľ, musí ju zamestnancovi doručiť do vlastných rúk, a to na pracovisku, v byte zamestnanca alebo kdekoľvek bude zastihnutý alebo zaslať poštovým podnikom ako doporučenú zásielku na poslednú známu adresu zamestnanca s doručenkou a poznámkou „do vlastných rúk“. Ak výpoveď podáva zamestnanec, doručuje ju zamestnávateľovi na pracovisku alebo ako doporučenú zásielku. Len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ prevezme písomnosť alebo ju poštový podnik vrátil ako nedoručiteľnú alebo ak je doručenie písomnosti zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa, bude podmienka doručenia výpovede druhej zmluvnej strane splnená. To platí aj v prípade, ak druhá zmluvná strana odmietne písomnosť prijať.

Výpoveď, ktorá bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne. K odvolaniu výpovede môže dôjsť až do skončenia výpovednej doby. Súhlas druhého účastníka však nie je potrebný, ak k odvolaniu výpovede došlo skôr, než bola výpoveď doručená.

Výpoveď musí obsahovať prejav vôle jedného účastníka pracovného pomeru skončiť pracovný pomer. Zamestnávateľ musí vo výpovedi uviesť aj presné vymedzenie výpovedného dôvodu. To znamená, že Zákonník práce obmedzuje zamestnávateľa v podaní výpovede tým, že mu určuje výpovedné dôvody, ktorých sa musí pridržiavať. Výpovedný dôvod musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Nestačí preto len odkaz na zákonné ustanovenie Zákonníka práce. Zároveň platí, že dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Je preto potrebné, aby sa výpovedný dôvod konkretizoval uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí realizáciu výpovedného dôvodu, o ktorom nie sú žiadne pochybnosti.

Ak teda zamestnávateľ výpovedný dôvod vo výpovedi neuviedol vôbec alebo ho nedostatočne špecifikoval a skutkovo nevymedzil alebo ho dodatočne zmenil alebo doplnil, bude sa takáto výpoveď považovať za neplatnú, pričom ide o nevyvrátiteľnú právnu domnienku.

Zamestnanec na druhej strane môže, ale nemusí vo výpovedi uvádzať dôvod, pre ktorý výpoveď podáva. Zamestnanec teda môže skončiť pracovný pomer z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Platnosť výpovede nemožno viazať na splnenie podmienky. Ďalej platí, že výpoveď je neplatná aj vtedy, ak nemá všetky náležitosti právneho úkonu, t. j. keď je v rozpore so zákonom, zákon obchádza alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor so zákonom alebo obchádzaním zákona sa rozumie nielen rozpor so Zákonníkom práce, ale aj rozpor s ustanoveniami Občianskeho zákonníka (Rozsudok NS SR, spis. zn.: 5 Cdo 42/2010).