Cestovné náhrady – výkon práce v zahraničí

Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov upravuje poskytovanie náhrad výdavkov a iných plnení (legislatívna skratka „náhrada“) pri pracovných cestách, pri dočasnom pridelení na výkon práce k inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe („dočasné pridelenie“), pri vyslaní do členského štátu Európskej únie („vyslanie do štátu Európskej únie“), pri vzniku pracovného pomeru, štátnozamestnaneckého pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu („vznik pracovného pomeru“), pri výkone práce v zahraničí a pri ceste v súvislosti s mimoriadnym výkonom práce mimo rozvrhu pracovných zmien do miesta pravidelného pracoviska.

V zmysle zákona o cestovných náhradách zamestnanec má nárok na cestovné náhrady, ak je na pracovnej ceste. Štvrtá časť zákona o cestovných náhradách osobitne rieši poskytovanie náhrad pri výkone práce v zahraničí. V rámci tejto časti je osobitne upravené poskytovanie náhrad pri výkone práce v zahraničí pre osobitnú skupinu zamestnancov.

Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vyplýva, že zamestnancovi s miestom výkonu práce dohodnutým v pracovnej zmluve v zahraničí patrí za dni cesty do miesta výkonu práce v zahraničí a späť a pri pracovných cestách v zahraničí náhrada ako pri zahraničnej pracovnej ceste; pri pracovných cestách na územie Slovenskej republiky za čas strávený na území Slovenskej republiky patria zamestnancovi náhrady ako pri pracovnej ceste.

Záver

Z ustanovenia § 18 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov vyplýva, že ak sa zamestnanec s miestom výkonu práce v Nemecku zdržuje na Slovensku a nejde o pracovnú cestu, potom tento zamestnanec nemá nárok na stravné.

Poznámka redakcie:
§ 18 ods. 1 zákona o cestovných náhradách

Autor: Ing. Marián Drozd