Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru

Uvedenie dôvodu okamžitého skončenia a jednoznačnosť jeho vyjadrenia

V zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa tohto ustanovenia je výnimočným opatrením; zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za také závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo požadovať, aby ho naďalej zamestnával. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, pri ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa, to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu a pod.

Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Je potrebné konštatovať, že z § 77 Zákonníka práce vyplýva, že ak zamestnanec alebo zamestnávateľ chce dosiahnuť, aby nenastali právne účinky vyplývajúce zo skončenia pracovného pomeru, musí v lehote dvoch mesiacov podať na súde žalobu o určenie, že právny úkon smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru je neplatný. Dvojmesačná lehota uvedená v § 77 Zákonníka práce je lehotou prekluzívnou a zároveň ide o lehotu hmotnoprávnu (§ 36 ods. 1 Zákonníka práce). Ak nie je nárok na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru uplatnený včas, teda aspoň v posledný deň lehoty vyplývajúcej z § 77 Zákonníka práce, právo na určenie neplatnosti právneho úkonu smerujúceho k skončeniu pracovného pomeru zaniká, v dôsledku čoho je skončenie pracovného pomeru účinné, a to aj v prípade, že by bolo neplatné. Márne uplynutie dvojmesačnej lehoty má za následok, že sa súd už nemôže zaoberať posudzovaním otázky platnosti tohto právneho úkonu, a to ani formou predbežnej otázky. To znamená, že ak nebola neplatnosť právneho úkonu o skončení pracovného pomeru určená právoplatným rozhodnutím súdu, musí súd v prípadnom inom konaní medzi účastníkmi vychádzať z toho, že pracovný pomer bol skončený platne.

Treba podotknúť, že v okamžitom skončení pracovného pomeru je potrebné zo strany zamestnávateľa náležitým spôsobom špecifikovať dôvod. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru nesmie byť všeobecný, nejasný.

Článok je skrátený, celý príspevok "Neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru" aj so vzorom okamžitého skončenia pracovného pomeru a príkladmi z praxe a judikatúry nájdete v súvisiacich odborných článkoch.

Autor: JUDr. Peter Strapáč, PhD.