Možnosti ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa so zamestnancom počas tehotenstva, počas a po materskej a rodičovskej dovolenke

1. Možnosti ukončenia pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou

Základným predpokladom pre nadobudnutie ochrany v tehotenstve je skutočnosť, že žena svoje tehotenstvo riadne oznámi zamestnávateľovi. V zmysle § 40 ods. 6 Zákonníka práce sa za tehotnú zamestnankyňu považuje zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o svojom stave a predložila o tom lekárske potvrdenie.

Pracovný pomer možno ukončiť zo strany zamestnávateľa:

• dohodou,
• výpoveďou – špeciálna úprava,
• okamžitým skončením – špeciálna úprava,
• skončením v skúšobnej dobe.

Pracovný pomer môže byť ďalej ukončený uplynutím času, na ktorý bol dohodnutý pracovný pomer, t. j. pri pracovnom pomere na dobu určitú, alebo smrťou tehotnej zamestnankyne. Iný režim nastáva aj v prípade existencie úradného rozhodnutia, ktorého právoplatnosť môže mať za následok ukončenie pracovného pomeru, napr. tehotná zamestnankyňa – cudzinka, v prípade existencie úradného rozhodnutia o vyhostení z krajiny.

Taktiež iný režim platí podľa niektorých osobitných zákonov, napr. pracovný pomer učiteľov vysokých škôl v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Špeciálna úprava výpovede zamestnávateľa tehotnej zamestnankyni:

Zákaz výpovede tehotnej zamestnankyni vyplýva z § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, ktorý uvádza, že v dobe, keď je zamestnankyňa tehotná, keď je zamestnankyňa na materskej dovolenke, keď je zamestnankyňa alebo zamestnanec na rodičovskej dovolenke alebo keď sa osamelá zamestnankyňa ...