Prekážky v práci a dovolenka

Koľko dní môže čerpať zamestnanec na vyšetrenie alebo ošetrenie a pri sprevádzaní rodinného príslušníka, ktorý má pracovnú zmluvu na dobu určitú od 1. 1. do 30. 9. na plný úväzok a keď má skrátený úväzok? Na koľko dní dovolenky má nárok pri plnom úväzku a koľko pri skrátenom úväzku, ak má zamestnanec nad 33 rokov?

Dátum publikácie:6. 10. 2016
Autor:Ing. Jana Repáčová

Image6184

Vybraný príklad z praxe
Otázka:

Koľko dní môže čerpať zamestnanec na vyšetrenie alebo ošetrenie a pri sprevádzaní rodinného príslušníka, ktorý má pracovnú zmluvu na dobu určitú od 1. 1. do 30. 9. na plný úväzok a keď má skrátený úväzok?

Na koľko dní dovolenky má nárok pri plnom úväzku a koľko pri skrátenom úväzku, ak má zamestnanec nad 33 rokov?

Odpoveď:

Z ustanovenia § 141 ods. 6 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce vyplýva, že ak zamestnanec nastúpi k zamestnávateľovi počas kalendárneho roka, môže mu zamestnávateľ poskytnúť pracovné voľno s náhradou mzdy na ošetrenie a vyšetrenie zamestnanca v zdravotníckom zariadení a sprevádzanie rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru. Krátiť nárok na prekážku v práci z uvedených dôvodov je možné len v prípade, ak zamestnanec nastúpi do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho roka. Tento postup nie je možný použiť na krátenie pracovného voľna s náhradou mzdy v prípade skončenia pracovného pomeru počas roka.

Ak zamestnanec pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas, nárok na platené voľno z tohto dôvodu sa mu nemení. To znamená, že aj ten zamestnanec, ktorý pracuje na ustanovený týždenný pracovný čas alebo na kratší pracovný čas, má nárok na prekážku v práci z uvedených dôvodov v rozsahu 7 dní. Rozdiel je len v počte hodín, za ktoré sa mu poskytne náhrada mzdy za danú prekážku.

Zamestnanec s pracovným pomerom na ustanovený týždenný pracovný čas má nárok na dovolenku v dĺžke 9/12 z nároku na 5 týždňov, t. j. 18,5 dňa. Keďže pracovný pomer netrvá nepretržite počas celého kalendárneho roka, vzniká mu nárok na pomernú časť dovolenky za kalendárny rok. Pomerná časť dovolenky je za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnanec, ktorý má pracovný pomer so skráteným pracovným časom, má nárok na toľko týždňov dovolenky ako zamestnanec, ktorý pracuje u zamestnávateľa na ustanovený týždenný pracovný čas.

 

Odpoveď je skrátená, celý príklad z praxe nájdete tu:


Autor: Ing. Jana Repáčová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

cookies24x24  Súhlas s použitím cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou, prosíme, o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie Vašich preferencií.

Pamätajte, že súbory cookies sú užitočné pre rôzne užívateľské nastavenia a ich odmietnutím sa môže znížiť Váš užívateľský komfort.

Viac informácií o cookies.