Výpoveď je jednostranný právny úkon zmluvnej strany adresovaný (a doručený) druhej zmluvnej strane, ktorého cieľom je skončiť pracovný pomer (aj proti vôli druhej zmluvnej strany). Zamestnávateľ alebo zamestnanec ním prejavuje svoju vôľu skončiť pracovný pomer s druhou zmluvnou stranou (s plynutím výpovednej doby). Pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby (aj keď druhá strana súhlasí s výpoveďou – ak by sa strany dohodli, že výpovedná doba bude kratšia ako zákonná, pôjde de facto o dohodu o skončení pracovného pomeru).
§ 61 ZP upravuje požiadavky na právny úkon výpovede (s tým, že niektoré aspekty upravuje aj Občiansky zákonník – napr. § 37 OZ – určitosť, zrozumiteľnosť, slobodná vôľa a pod.).
Obsah:
2.1 Forma výpovede
2.2 Doručenie výpovede
2.3 Existencia výpovedného dôvodu
2.4 Skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu a nezameniteľnosť jeho vymedzenia
2.5 Nemožnosť zmeny výpovedného dôvodu
2.6 Obmedzenie vytvorenia pracovného miesta zrušeného organizačnou zmenou
2.7 Odvolanie výpovede
2.8 Skúmanie podmienok pre platnosť výpovede – deň
2.9 Výpovedná doba
2.1 Forma výpovede
Zákonník práce ustanovuje, že výpoveď ako právny úkon musí byť písomná, inak je neplatná (ústna výpoveď je sankcionovaná neplatnosťou – doložka neplatnosti § 17 ods. 2 ZP). Ide o tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu (pozri § 36, § 77 ZP – prekluzívna lehota – zamestnávateľ alebo zamestnanec sa musí dovolať neplatnosti tohto právneho úkonu na súde – inak sa právny úkon bude považovať za platný).
2.2 Doručenie výpovede
Zákonník práce ustanovuje, že výpoveď ako právny úkon musí byť doručená. Podmienky pre doručovanie upravuje § 38 ZP.
Podľa judikatúry súdov „iba správne doručenie výpovede je perfektným právnym úkonom“ (R 58/1968 a R 21/1975).
Nedoručená výpoveď je nielen právne neúčinným, ale aj neplatným úkonom (NS ČR 2 Cdon 1580/97 riešil možnosť dania žaloby o neplatnosť – kedykoľvek sa zamestnanec o existencii výpovede dozvedel + pred riadnym doručením výpovede beh dvojmesačnej lehoty podľa § 77 ZP nezačne).
2.2.1 Doručovanie písomností zamestnávateľa
Zákonník práce rozlišuje dve skupiny písomností zamestnávateľa:
a) písomnosti, ktoré musia byť doručené do vlastných rúk zamestnanca (ide o písomnosti uvedené v § 38 ods. 1 ZP):
- týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru (napr. výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru – pozri aj príslušné ustanovenia),
- týkajúce sa vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy (napr. zmeny vyplývajúce zo zmeny pracovného poriadku – pozri § 84 ZP),
- týkajúce sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru.
V tomto prípade sa vyžaduje prednostne určená forma: priame („osobné“) doručovanie zamestnávateľom + doručenie zamestnancovi do vlastných rúk.
b) písomnosti, ktoré nemusia byť zamestnancovi doručené do vlastných rúk (všetky ostatné písomnosti zamestnávateľa, napr. výplatná páska – písomne, elektronicky – je len dokladom o výške mzdy, pozri aj § 84 ZP).
Priame doručovanie písomností zamestnávateľa
Priame (osobné) doručovanie
| → prednostná forma doručovania (prednosť pred nepriamym doručovaním),
→ vyžaduje osobný kontakt zamestnávateľa (resp. osôb konajúcich v jeho mene) a zamestnanca pri „odovzdávaní“ písomností.
|
Zamestnávateľ má možnosť voľby týkajúcej sa toho, kde doručí písomnosť: na pracovisku (v širšom zmysle aj na personálnom oddelení, hoci to nie je priamo pracovisko zamestnanca, ale je to pracovisko zamestnancov zamestnávateľa), v byte zamestnanca (vykladať širšie, nielen ako byt podľa zákona č. 182/1993 Z. z., pretože zamestnanec nemusí bývať len v byte, ale aj v rodinnom dome, ubytovni a pod. + vstup do bytu vzhľadom na nedotknuteľnosť obydlia len so súhlasom zamestnanca), kdekoľvek bude zastihnutý (napr. aj na pracovnej ceste, počas dovolenky).
Doručovanie sa odporúča robiť (prípadne aspoň pri opakovanom pokuse) za prítomnosti svedkov (dosvedčia – písomne na listine/do zápisnice uvedú, že zamestnanec odmietol prijať písomnosť – nepodpísal prevzatie, písomnosť vrátil).
NS ČR sa v prípade 21 Cdo 2928/2014 vyjadril k možnosti nahliadnutia do písomnosti pred jej prevzatím – zamestnanec si nemôže vyhradiť, že listinu prevezme až potom, čo sa zoznámi s jej obsahom.
V prípade 21 Cdo 3278/2010 sa NS ČR zaoberal otázkou doručovania listiny do vlastných rúk. Súd sa vyjadril, že pri osobnom doručovaní listiny o výpovedi z pracovného pomeru a o odvolaní vedúceho úradníka alebo vedúceho úradu z funkcie teda musí byť zamestnancovi odovzdaná do vlastných rúk listina s vlastnoručným podpisom konajúcej osoby; nepostačuje, ak zamestnávateľ umožní zamestnancovi oboznámiť sa s obsahom listiny s vlastnoručným podpisom konajúcej osoby (napr. tým, že mu ju predložia na nahliadnutie), a potom mu odovzdá iba fotokópiu tejto listiny, t. j. reprodukciu listiny – jej vernú napodobeninu. Fotokópia listiny totiž neobsahuje vlastnoručný podpis konajúcej osoby, ale je len grafickou napodobeninou tohto podpisu. Pretože žalovaný odovzdal žalobcovi iba fotokópiu listiny o výpovedi z pracovného pomeru a o odvolaní z funkcie tajomníčky, ktorá nespĺňala náležitosti písomnej formy právneho úkonu, posúdil výpoveď z pracovného pomeru a odvolanie z funkcie tajomníčky Úradu mestského obvodu Nová Ves ako neplatné právne úkony.
Prevzatie a odmietnutie písomnosti zamestnancom
Súvisiace právne predpisy ZZ SR