Dovolenka (2014)

Nárok na dovolenku vzniká podľa ustanovení Zákonníka práce len zamestnancovi. Čerpanie dovolenky je právo zamestnanca, ktoré nemôže previesť na inú osobu a je vždy viazané len na fyzickú osobu v pracovnom pomere. Nárok na dovolenku nevzniká zo zákona, ale až pri splnení podmienok stanovených v Zákonníku práce.

Obsah

Dátum publikácie:10. 7. 2014
Autor:Ing. Jarmila Strählová
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Náhrady v pracovnom práve
Právny stav od:1. 7. 2014
Právny stav do:31. 12. 2016

Nárok na dovolenku vzniká podľa ustanovení ZP len zamestnancovi. Čerpanie dovolenky je právo zamestnanca, ktoré nemôže previesť na inú osobu a je vždy viazané len na fyzickú osobu v pracovnom pomere. Nárok na dovolenku nevzniká zo zákona, ale až pri splnení podmienok stanovených v ZP.

Podľa § 100 ZP vzniká zamestnancovi za podmienok ustanovených v ZP nárok na:

  • dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
  • dovolenku za odpracované dni,
  • dodatkovú dovolenku.

Dovolenka za kalendárny rok

Na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť vzniká zamestnancovi nárok podľa § 101 ZP:

  • ak zamestnanec vykonal u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok,
  • ak zamestnanec, ktorý odpracoval u toho istého zamestnávateľa 60 dní, ale jeho pracovný pomer netrval celý kalendárny rok, má nárok na pomernú časť dovolenky.

Podmienku odpracovania 60 dní v kalendárnom roku musí zamestnanec splniť opakovane každý rok. Za odpracovaný deň sa v zmysle ustanovenia § 101 ZP považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť zmeny.

Časti zmien odpracovaných v rôznych dňoch sa nemôžu spočítavať.

Do doby 60 dní sa počítajú skutočne odpracované dni zamestnanca a aj obdobia, ktoré sa pre účely dovolenky považujú podľa § 144a ZP za výkon práce. Je to napr. doba práceneschopnosti (ďalej len PN), ktorá bola spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, za ktorú zodpovedá zamestnávateľ.

Príklad č. 1:

Dušan je zamestnaný u toho istého zamestnávateľa nepretržite od 1. 1. 2010. Dňa 10. 3. 2013 ochorel a jeho PN trvala až do konca roku 2013.

Z uvedeného dôvodu neodpracoval v roku 2013 60 dní.

Dušan nemal v roku 2013 nárok na dovolenku za celý kalendárny rok, pretože nesplnil obe podmienky uvedené v § 101 ZP. Prvou podmienkou je počet odpracovaných dní a druhou podmienkou je dĺžka pracovného pomeru u toho istého zamestnávateľa.

Dušan z dôvodu dlhodobej PN nesplnil podmienku vykonávať u zamestnávateľa prácu 60 dní v kalendárnom roku.

Pomerná časť dovolenky

Pomerná časť dovolenky je podľa § 102 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok, a to za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru.

Príklad č. 2:

Daniela uzavrela s novým zamestnávateľom dohodu o pracovnom pomere od 1. 4. 2014. Do práce nastúpila 1. 4. 2014. Predpokladajme, že jej pracovný pomer trval do konca roku 2014. Na akú výšku dovolenky za kalendárny rok 2014 má nárok?

Pri výpočte dovolenky za kalendárny rok 2014 sa bude vychádzať z dĺžky odpracovanej doby v roku 2014. Odpracovaná doba je od 1. 4. do 31. 12. 2014, t. j. 9 mesiacov. Podľa § 102 ZP má Daniela nárok na dovolenku vo výške 9/12 z celoročného nároku za kalendárny rok. Daniela má 25 rokov, tzn. že jej základná výmera dovolenky je 4 týždne. Pomerná časť dovolenky za rok 2014 je 15 dní (20 dní : 12 x 9).

Základná výmera dovolenky

Podľa § 103 ods. 1 ZP je základnou výmerou dovolenky dovolenka v dĺžke najmenej 4 týždne.

Dovolenka zamestnanca, ktorý do konca príslušného kalendárneho roku dovŕši najmenej 33 rokov veku, je podľa § 103 ods. 2 ZP najmenej 5 týždňov. V ustanovení § 103 ods. 3 sú uvedené profesie, u ktorých je základná výmera dovolenky najmenej 8 týždňov.

Sú to títo zamestnanci: riaditeľ školy, riaditeľ školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľ špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcovia, učiteľ, pedagogický asistent, majster odbornej výchovy a vychovávateľ.

Príklad č. 3:

Dominik, ktorý má 35 rokov, vyštudoval v SR vysokú školu, a potom pracoval v zahraničí. Od 1. 1. 2014 sa zamestnal u zamestnávateľa v SR, s ktorým uzavrel pracovný pomer na dobu neurčitú. Akú bude mať Dominik základnú výmeru dovolenky? Má povinnosť preukázať zamestnávateľovi doklady o práci v zahraničí?

Dominik má podľa § 103 ods. 2 ZP nárok na základnú výmeru dovolenky v dĺžke najmenej 5 týždňov. S platnosťou od 1. 1. 2012 vzniká každému zamestnancovi, ktorý v príslušnom kalendárnom roku dovŕšil vek 33 rokov, automaticky nárok na základnú výmeru dovolenky v rozsahu najmenej 5 týždňov. Zamestnanec už nemusí preukazovať zamestnávateľovi nárok na túto výmeru dovolenky. Tzn., že Dominik nemusí zamestnávateľovi z dôvodu nároku na 5 týždňov dovolenky dokladovať svoje predchádzajúce zamestnania.

Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase

Ak dovolenku čerpá zamestnanec, ktorý má nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, patrí mu podľa § 104 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere.

Pri výpočte dovolenky odporúčam postupovať takto:

zistiť priemerný počet pracovných dní pripadajúcich v kalendárnom roku podľa rozvrhu pracovných zmien zamestnanca na jeden týždeň,

  • zistený priemerný počet pracovných dní vynásobiť počtom týždňov – výmerou dovolenky, na ktorú má zamestnanec nárok,
  • výsledkom je celkový počet pracovných dní, na ktoré má zamestnanec nárok z titulu dovolenky.

Príklad č. 4:

Dávid je zamestnanec s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. V kalendárnom roku odpracuje podľa harmonogramu pracovných zmien 208 pracovných zmien. Na koľko dní dovolenky má Dávid nárok?

Postup pri výpočte dovolenky:

  • počet pracovných zmien = 208
  • počet týždňov v kalendárnom roku = 52
  • priemerný počet pracovných zmien pripadajúcich na jeden týždeň v roku = 208 : 52 = 4
  • základnú výmeru dovolenky zamestnanca Dávida = 5 týždňov
  • nárok Dávida na čerpanie dovolenky v kalendárnom roku = 4 x 5 = 20 pracovných dní (pracovných zmien).

Nutnosť prepočítavať dovolenku na pracovné dni je iba pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase, pri stanovení pomernej časti dovolenky alebo pri krátení dovolenky.

Dovolenka pri pružnom pracovnom čase

Podľa § 104a ZP, ak dovolenku čerpá zamestnanec s pružným pracovným časom, považuje sa za deň dovolenky čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týždenného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje, akoby pracoval 5 dní v týždni. Napr. pri 40-hodinovom pracovnom týždni bude jeden deň dovolenky predstavovať v priemere 8 hodín.

Dovolenka za odpracované dni

Zamestnanec, ktorý nepracoval u toho istého zamestnávateľa v kalendárnom roku aspoň 60 dní, má nárok podľa § 105 ZP na dovolenku za odpracované dni.

Jeho nárok je v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

Takýto postup pri stanovení rozsahu dovolenky sa použije vtedy:

  • ak zamestnanec zmení zamestnanie,
  • ak pracovný pomer u toho istého zamestnávateľa trval celý kalendárny rok, ale zamestnanec neodpracoval 60 dní, napr. z dôvodu dlhodobej PN.

Príklad č. 5:

Dana má 36 rokov, tzn. že podľa § 103 ods. 2 ZP je u nej základnú výmeru dovolenky 25 dní (5 pracovných týždňov). Zamestnávateľ s ňou v skúšobnej dobe ukončil pracovný pomer. Počas skúšobnej doby odpracovala 40 pracovných dní. Na koľko dní dovolenky má Dana nárok?

Dane vznikol nárok na dovolenku podľa § 105 ZP, tzn. na dovolenku za odpracované dni. Dana má nárok na dovolenku v dĺžke 1/12 dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní.

Výpočet nároku dovolenky:

  • počet odpracovaných dní = 40
  • základná výmera dovolenky = 25 dní
  • nárok na čerpanie dovolenky = 25 : 12 = 2,08 dňa, po zaokrúhlení 2 dni.

Dodatková dovolenka

Na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa má nárok podľa § 106 ods. 1 Zákonníka práce:

  • zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní,
  • zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.

Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní 1/12 dodatkovej dovolenky.

Ustanovenie § 106 ods. 2 určuje, kto sa považuje za zamestnanca, ktorý má nárok na dodatkovú dovolenku. Podľa § 106 ods. 3 druh prác, pri ktorých majú zamestnanci nárok na dodatkovú dovolenku, určí všeobecne záväzný právny predpis MPSVaR SR po dohode s Ministerstvom zdravotníctva SR a Ministerstvom zahraničných vecí SR.

Príklad č. 6:

Dalibor pracuje od 1. 1. 2013 v zdravotníckom zariadení, kde ošetruje chorých s nákazlivou formou tuberkulózy. Podľa § 106 ZP má nárok na dodatkovú dovolenku. V roku 2013 Dalibor dodatkovú dovolenku nevyčerpal, a preto požiadal v januári 2014 zamestnávateľa, aby mu ju preplatil.

Za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku nemôže zamestnávateľ poskytnúť Daliborovi náhradu mzdy, lebo podľa § 107 ZP za nevyčerpanú dodatkovú dovolenku sa nemôže poskytnúť náhrada mzdy. Táto dovolenka sa musí vždy vyčerpať.

Krátenie dovolenky

Zamestnávateľ môže krátiť dovolenku:

1. podľa § 109 ods. 1 ZP zamestnancovi, ktorý splnil podmienku, že v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, odpracoval aspoň 60 pracovných dní. Zamestnávateľ dovolenku môže krátiť, ale nemusí. Ak sa rozhodne dovolenku zamestnancovi krátiť, tak za prvých 100 zameškaných pracovných dní o 1/12 a za každých ďalších zameškaných 21 pracovných dní tiež o 1/12. Dovolenku môže krátiť zamestnancovi, ktorý v danom roku nepracoval z dôvodu:

  • výkonu mimoriadnej služby v období krízovej situácie alebo alternatívnej služby v čase vojny a vojnového stavu,
  • čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2,
  • dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie a na výkon odbornej funkcie podľa § 136 ods. 2,
  • dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 a ods. 3 písm. c),

2. podľa § 109 ods. 3 ZP za každú neospravedlnenú zameškanú zmenu (pracovný deň) o jeden až dva dni. Neospravedlnené kratšie časové zameškania sa môžu sčítať;

3. podľa § 109 ods. 5 ZP, ak zamestnanec nepracoval pre výkon trestu odňatia slobody, za každých 21 takto zameškaných pracovných dní sa kráti dovolenka za kalendárny rok o 1/12;

4. podľa § 109 ods. 5 ZP, ak zamestnanec nepracoval z dôvodu výkonu väzby, ak bol právoplatne odsúdený alebo ak bol spod žaloby oslobodený, prípadne ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené len preto, že nie je za spáchaný trestný čin trestne zodpovedný alebo mu bola udelená milosť, alebo bol trestný čin amnestovaný, za každých 21 takto zameškaných pracovných dní sa kráti dovolenka za kalendárny rok o 1/12.

Príklad č. 7:

Darina má 25 rokov, tzn. že jej základná výmera dovolenky je 4 týždne.

V dňoch 1. a 2. 4. 2014 neprišla do zamestnania. Dôvod absencie zamestnávateľovi neuviedla, aj keď ju na to niekoľkokrát vyzval.

Zamestnávateľ sa rozhodol, v súlade s ustanovením § 109 ods. 3 ZP, že za každý zameškaný pracovný deň, keď Darina neuviedla dôvod neúčasti v zamestnaní, jej bude krátiť dovolenku o dva pracovné dni. V roku 2014 Darina dovolenku ešte nečerpala, tzn. jej celkový nárok sa zníži na 16 dní (20 – 4).

Dovolenka sa nemôže krátiť

Podľa § 109 ods. 2 ZP sa dovolenka nemôže krátiť:

  • za obdobie dočasnej práceneschopnosti zamestnanca vzniknutej z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zodpovedá zamestnávateľ,
  • za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP.

Poznámka:

Dovolenku môže zamestnávateľ krátiť pri čerpaní rodičovskej dovolenky poskytnutej podľa § 166 ods. 2 ZP. Dovolenku nemôže zamestnávateľ krátiť za obdobie rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 ZP.

Podľa § 166 ods. 1 ZP v súvislosti s pôrodom a starostlivosťou o maloleté dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Podľa § 166 ods. 2 ZP na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 3 roky veku.

Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši 6 rokov veku.

Príklad č. 8:

Dagmar, ktorá je zamestnaná u zamestnávateľa, od 1. 1. 2012 predpokladá, že 20. 8. 2014 nastúpi na materskú dovolenku. Ako sa bude postupovať pri stanovení jej dovolenky za rok 2014? Bude sa jej dovolenka krátiť?

Materská dovolenka je v zmysle ustanovenia § 166 ods. 1 ZP považovaná za výkon práce. Za materskú dovolenku nemôže byť Darine, podľa § 109 ods. 2 ZP, dovolenka krátená.

Príklad č. 9:

Dušana bola zamestnaná u zamestnávateľa od 1. 1. 2014 na dobu určitú do 30. 4. 2014 počas zastupovania zamestnankyne, ktorá je na materskej dovolenke. Zamestnávateľ bol s jej výkonom práce veľmi spokojný, a preto s ňou uzavrel od 1. 5. 2014 riadny pracovný pomer na dobu neurčitú.

Dušana má 25 rokov. Bude mať v roku 2014 nárok na 4 týždne dovolenky, ak bude u zamestnávateľa pracovať do 31. 12. 2014? Bude sa jej dovolenka krátiť?

Dušane sa dovolenka za rok 2014 nebude krátiť. Ak splní vyššie uvedené podmienky, vznikne jej nárok na dovolenku v rozsahu 4 týždne, lebo podľa § 110 ods. 2 ZP za nepretržité trvanie pracovného pomeru sa považuje aj skončenie doterajšieho pracovného pomeru a bezprostredne nadväzujúci vznik pracovného pomeru zamestnanca u toho istého zamestnávateľa.

Príklad č. 10:

Drahomír bol v období od 30. 3. 2014 PN v dôsledku pracovného úrazu, za ktorý zodpovedá zamestnávateľ. Predpoklad ukončenia PN je koncom júna 2014. Ovplyvní táto jeho PN nárok na dovolenku za rok 2014? Bude sa mu dovolenka krátiť z dôvodu čerpania PN?

Podľa § 109 ods. 2 ZP dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej PN vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá. Tzn., že Drahomírovi sa dovolenka v roku 2014 nebude z dôvodu čerpania uvedenej PN krátiť a môže ju vyčerpať v plnej výške.

 

Poznámka redakcie:
§ 101 až § 109 Zákonníka práce

Poznámky pod čiarou:


Autor: Ing. Jarmila Strählová

Súvisiace príklady z praxe

Súvisiace odborné články

Súvisiace právne predpisy ZZ SR

Funkcie

Partner

Nastavenie súborov cookies

Táto webová stránka používa rôzne cookies pre poskytovanie online služieb, na účely prihlásenia, poskytovania obsahu prostredníctvom tretích strán, analýzu návštevnosti a iné. V súlade s platnou legislatívou prosíme o potvrdenie súhlasu alebo nastavenie vašich preferencií. Ďakujeme.

Viac informácií.