Obsah
Dátum publikácie:26. 8. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Odmena za prácu, mzda, plat
Právny stav od:1. 11. 2013
Právny stav do:31. 12. 2015
Pri výpočte výšky zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia je zamestnávateľ povinný postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré vláda vydala podľa Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku.
Zamestnancovi sa v zmysle uvedeného nariadenia nesmie zraziť z mesačnej mzdy tzv. základná nepostihnuteľná suma. Výpočet základnej nepostihnuteľnej sumy je odvodený zo sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, ktorá sa podľa § 5 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime upravuje k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Ak koeficient, na základe ktorého sa úprava životného minima vykonáva, je rovný jednej alebo je nižší ako jedna, suma životného minima sa neupravuje. Z dôvodu negatívneho koeficientu sa k 1. júlu 2014 suma životného minima neupravuje, naďalej platí suma životného minima ustanovená od 1. 7. 2013 vo výške 198,09 € mesačne pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Základná nepostihnuteľná suma, po zaokrúhlení na eurocenty smerom nadol, pozostáva z nasledovných súm:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy – 60 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 118,85 €,
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok – 100 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 198,09 €,
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú zo mzdy oboch rodičov, započítava sa 25 % životného minima každému z nich osobitne,
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na každú osobu, ktorej poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 99,04 €, ak sa zrážky na dieťa vykonávajú z dôchodkových dávok oboch rodičov, započítava sa 50 % životného minima každému z nich osobitne,
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 €,
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok na manžela/-ku, aj keď má samostatný príjem – 50 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 99,04 €,
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy, keď ide o výživné pre maloleté dieťa – 70 % z celkovej vypočítanej základnej sumy, t. j.:
- 83,19 € na plnoletú fyzickú osobu,
- 34,66 € na každú ďalšiu osobu, ktorej zamestnanec poskytuje výživné, suma sa nezapočítava na tú osobu, v prospech ktorej sa pohľadávka výživného vymáha,
- 34,66 € na manžela/-ku, aj keď má vlastný príjem,
(platí, aj keď povinný je poberateľom dôchodkových dávok)
- suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia – 150 % životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 297,13 €.
Správny poriadok umožňuje výkon rozhodnutia o uloženej pokute za vybrané priestupky realizovať aj prikázaním zrážok z vybraných sociálnych dávok a príspevkov páchateľov, ktoré poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a Sociálna poisťovňa, ktoré sú tiež povinné postupovať podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V týchto prípadoch základná nepostihnuteľná suma pozostáva z nasledovných súm:
základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť z dávok a príspevkov – 50 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platnej v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 99,04 €,
základná suma, ktorá sa nesmie povinnému zraziť na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné – za každú osobu sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, t. j. 49,52 €.
Zhrnutie nepostihnuteľných súm pri výkone zrážok v roku 2014:
Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť
z mesačnej mzdy povinného | Sadzba zo sumy
životného minima 198,09 | Suma |
| na osobu povinného | 60 % | 118,85 |
| na každú vyživovanú osobu | 25 % | 49,52 |
| na manžela/-ku, aj keď má príjem | 25 % | 49,52 |
| na osobu povinného – ak ide o výživné | 70 % zo 60 % | 83,19 |
| na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné | 70 % z 25 % | 34,66 |
| na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné | 70 % z 25 % | 34,66 |
| suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia | 150 % | 297,13 |
Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť
z dôchodkových dávok a iného príjmu povinného | Sadzba zo sumy
životného minima 198,09 | Suma |
| na osobu povinného – ak je poberateľom dôchodku | 100 % | 198,09 |
| na každú vyživovanú osobu | 50 % | 99,04 |
| na manžela/-ku, aj keď má príjem | 50 % | 99,04 |
| na osobu povinného – ak ide o výživné | 70 % zo 60 % | 83,19 |
| na každú vyživovanú osobu – ak ide o výživné | 70 % z 25 % | 34,66 |
| na manžela/-ku, aj keď má príjem – ak ide o výživné | 70 % z 25 % | 34,66 |
| na osobu povinného | 50 % | 99,04 |
| na každú vyživovanú osobu | 25 % | 49,52 |
| na manžela/-ku, aj keď má príjem | 25 % | 49,52 |
Na účely zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia sa za vyživovanú osobu považuje osoba, voči ktorej má povinný vyživovaciu povinnosť podľa zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine. Za vyživované osoby sa zvyčajne považujú manžel, manželka a deti povinného, môže však ísť aj o prarodičov, vnukov alebo rozvedeného manžela, za podmienky, že povinnému vznikla voči týmto osobám povinnosť poskytovať výživné.
Manžel a manželka sú považovaní za vyživované osoby, aj keď majú vlastný príjem bez ohľadu na druh a výšku vlastného príjmu. Vyživovacia povinnosť nie je podmienená rovnakým miestom pobytu.
Druh a družka nie sú vyživované osoby. Vyživovacia povinnosť voči deťom trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Vyživovacia povinnosť k deťom nie je podmienená rovnakým miestom pobytu. Vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom nezaniká ani rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností (ak súd zverí dieťa do náhradnej starostlivosti, vyživovacia povinnosť rodiča nezaniká).
Pri osvojení dieťaťa pôvodní rodičia vyživovaciu povinnosť strácajú, vyživovacia povinnosť vzniká osvojiteľovi. Ak je potrebné vykonať zrážku zo mzdy u oboch rodičov, dieťa je považované za vyživovanú osobu u oboch rodičov. Ako vyživovaná osoba sa nezapočítava osoba, v prospech ktorej trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného. Pre určenie počtu vyživovaných osôb je vhodné, aby platiteľ mzdy požiadal povinného o písomné oznámenie počtu vyživovaných osôb a preukázanie týchto skutočností.
Zvyšok čistej mzdy na účely zrážok zo mzdy sa vypočítava podľa osobitných predpisov, ktorými sú Občiansky súdny poriadok a Exekučný poriadok.
Výpočet sumy, ktorá podlieha výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy, vychádza z tretinového princípu.
Mzda podliehajúca zrážkam, t. j. mzda, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, sa rozdelí na tretiny. Prvá tretina slúži na uspokojovanie bežných pohľadávok, druhá na uspokojovanie len prednostných pohľadávok a tretia sa pripočíta k základnej nepostihnuteľnej sume a vyplatí zamestnancovi.
Na tretiny sa delí suma maximálne vo výške 150 % zo sumy životného minima, t. j. 297,13 €, pretože nad túto sumu sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia.
Suma, o ktorú zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu 297,13 €, sa pripočíta k prvej tretine zvyšku čistej mzdy a z tejto sa uspokojujú všetky pohľadávky bez ohľadu na to, či sú prednostné alebo neprednostné.
Príklad č. 8:
Na účely vykonávania zrážok zamestnávateľ identifikuje prednostnú a neprednostnú pohľadávku z uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, z príkazu na začatie exekúcie a pod., v ktorom je uvedené/ý:
- že ide o prednostnú alebo neprednostnú pohľadávku,
- že zrážky je potrebné vykonávať z jednej tretiny (neprednostná pohľadávka) alebo z dvoch tretín (prednostná pohľadávka),
- dôvod exekúcie alebo súdneho rozhodnutia (zoznam prednostných pohľadávok je uvedený v Exekučnom poriadku a Občianskom súdnom poriadku, ostatné pohľadávky sú neprednostné).
Príklad č. 9:
Zamestnanec je slobodný a nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Jeho čistá mzda je 598,35 eura. Pri výpočte základnej sumy, ktorá sa mu nesmie zraziť, a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:
- z čistej mzdy sa odpočíta základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 598,35 – 118,85 = 479,50 €,
- tento zvyšok čistej mzdy prevyšuje sumu obmedzených zrážok zo mzdy (297,13), preto sa na tretiny rozdelí iba čiastka 297,13 €, jedna tretina predstavuje: 99,04 €,
- suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy zrazí bez obmedzenia vo výške: 479,50 – 297,13 = 182,37 €, sa pripočíta k jednej tretine: 99,04 + 182,37 = 281,41 €, t. j. zrážka z prvej tretiny sa môže vykonať najviac v rozsahu 281,41 € a zamestnancovi sa vyplatí 316,94 € (základná suma, druhá tretina a tretia tretina),
- ak by išlo o prednostnú pohľadávku, suma zrážky by sa zvýšila o jednu tretinu, teda o 99,04 € na 380,45 €, pretože na prednostné pohľadávky za zrážajú dve tretiny a zamestnancovi sa vyplatí 217,90 € (základná suma a tretia tretina).
Príklad č. 10:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom. Jeho čistá mzda je 310,10 €. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť, bude: 118,85 € na osobu zamestnanca + 49,52 € na manželku + 3 x 49,52 € na maloleté deti = 316,93 €,
- zvyšok čistej mzdy: 0 €.
V tomto prípade nie je možné zrážku vykonať, pretože čistý príjem zamestnanca nedosahuje ani výšku základnej sumy, ktorá sa nesmie zraziť.
Príklad č. 11:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Jeho čistá mzda je 492,50 €. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť, bude: 118,85 € na osobu zamestnanca + 49,52 € na manželku + 2 x 49,52 € na maloleté deti = 267,41 €,
- zvyšok čistej mzdy predstavuje 492,50 – 267,41 = 225,09 €,
- vypočíta sa tretina: 225,09 : 3 = 75,03 €,
- zrážky pri neprednostnej pohľadávke sa môžu vykonávať z prvej tretiny maximálne vo výške 75,03 €, pri prednostnej pohľadávke z dvoch tretín vo výške 150,06 €,
- zamestnancovi sa vyplatí 417,47 €, resp. 342,44 €.
Príklad č. 12:
Zamestnanec je rozvedený a má vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva. Žije s novou partnerkou v spoločnej domácnosti. Zrážka sa týka exekúcie vymáhania výživného. Čistá mzda zamestnanca je 377,13 €. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť, bude vo výške 70 % vypočítanej základnej sumy: 118,85 x 70 % = 83,19 €,
- základná suma na maloleté dieťa, v prospech ktorého sa exekúcia vykonáva, sa nezapočítava, nezapočítava sa ani základná suma na partnerku – nie je manželkou,
- zvyšok čistej mzdy: 377,13 – 83,19 = 293,94 €,
- rozdelenie na tretiny: 293,94 : 3 = 97,98 €,
- na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne suma 195,96 €,
- zamestnancovi sa musí vyplatiť: 181,17 €.
Príklad č. 13:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k 2 maloletým deťom. Zrážka sa týka exekúcie vymáhania výživného pre ďalšie maloleté dieťa z predchádzajúceho manželstva. Čistá mzda zamestnanca je 512,75 €. Pri výpočte základnej nepostihnuteľnej sumy a výške zrážky pri výkone rozhodnutia sa bude postupovať nasledovne:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 83,19 na osobu zamestnanca + 34,66 na manželku + 2 x 34,66 na 2 maloleté deti = 187,17 €,
- zvyšok čistej mzdy: 512,75 – 187,17 = 325,58 € prevyšuje sumu 297,13 €,
- rozdelenie na tretiny: na tretiny sa rozdelí iba čiastka 297,13 €, jedna tretina predstavuje = 99,04 €,
- na prednostnú pohľadávku sa môže zraziť maximálne suma: 99,04 (prvá tretina) + 99,04 (druhá tretina) + 28,45 (512,75 – 187,17 – 297,13 = zvyšok čistej mzdy pre zrážky bez obmedzenia) = 226,53 €,
- zamestnancovi sa vyplatí: 286,22 €.
Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým zamestnávateľom povinného, jednotlivo im určí aj to, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Takýto postup uplatní aj v prípadoch, ak povinný je zamestnancom a zároveň poberateľom dôchodkových dávok podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov.
Príklad č. 14:
Exekútor v príkaze na vykonanie exekúcie zrážkou zo mzdy zamestnanca, ktorý je zároveň poberateľom invalidného dôchodku, určí aj základnú sumu, ktorú nemožno zraziť zo mzdy zamestnanca. Celková základná suma, ktorú nemožno zraziť, sa určuje z úhrnu celkových príjmov, ktoré podliehajú exekúcii, t. j. zo súčtu príjmu zo závislej činnosti a invalidného dôchodku. Ak ide o bežnú pohľadávku, započíta sa suma vo výške 100 % zo životného minima na povinného (198,09 €) a vo výške 50 % životného minima na každú vyživovanú osobu (99,04 €).
Ak exekútor základnú sumu, ktorú nemožno zraziť zo mzdy zamestnanca – poberateľa dôchodku, neurčí, zamestnávateľ uplatní základnú sumu v súlade s nariadením vlády č. 268/2006 Z. z.
Vykonávanie zrážok na uspokojovanie viacerých pohľadávok sa realizuje nasledovne:
- jednotlivé pohľadávky sa uspokoja z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy podľa svojho poradia, bez ohľadu na to, či ide o prednostné pohľadávky alebo o ostatné pohľadávky, t. j. zrážky z prvej tretiny sa riadia poradím, až po uspokojení pohľadávky prvej v poradí v plnej výške sa začne uspokojovať pohľadávka druhá v poradí,
- ak sa vykonávajú zrážky z druhej tretiny zvyšku čistej mzdy, uspokoja sa bez zreteľa na poradie pohľadávok najskôr pohľadávky výživného (bežné výživné, dlžné výživné) a až potom ostatné prednostné pohľadávky podľa poradia, t. j. pri zrážke z druhej tretiny sa prednostne uspokojujú pohľadávky výživného a až následne ostatné prednostné pohľadávky podľa poradia (ak druhá tretina nepostačuje na uspokojenie celej prednostnej pohľadávky, zvyšok pohľadávky sa uspokojí z prvej tretiny, tu sa už rešpektuje poradie, aké prednostná pohľadávka získala),
- ak má viac pohľadávok rovnaké poradie a nie je možné uspokojiť ich v plnej výške, uspokoja sa pomerne, t. j. v pomere, ktorý zodpovedá výške pohľadávky k výške všetkých pohľadávok.
Príklad č. 15:
Zamestnanec je ženatý a má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom a jednému maloletému dieťaťu z predchádzajúceho manželstva. Jeho čistá mzda je 481,30 €.
Pre zrážky na neprednostné pohľadávky:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 118,85 + 49,52 + 3 x 49,52 = 316,93 €,
- rozdelenie zvyšku čistej mzdy na tretiny: 481,30 – 316,93 : 3 = 54,79 €.
Pre zrážky na prednostné pohľadávky na výživné pre jedno dieťa:
- základná suma, ktorá sa nesmie zraziť: 83,19 + 34,66 + 2 x 34,66 = 187,17 €,
- rozdelenie zvyšku čistej mzdy na tretiny: 481,30 – 187,17 : 3 = 98,04 €.
Zamestnancovi je potrebné vykonať exekučnú zrážku na neprednostnú pohľadávku a exekučnú zrážku na výživné v sume 50 € a dlžné výživné 450 €:
- ak je v poradí prvá neprednostná pohľadávka, na zrážku sa použije prvá tretina 54,79 €. Na zrážku na výživné a dlžné výživné (na prednostnú pohľadávku) sa použije druhá tretina 98,04 € a zvyšok z prvej tretiny 98,04 – 54,79 = 43,25 €, t. j. na pohľadávku výživného a dlžného výživného sa použije 141,29 €, a to 50 € na bežné výživné a 91,29 € na dlžné výživné,
- ak je v poradí prvá prednostná pohľadávka na výživné a dlžné výživné, na zrážku sa použije prvá a druhá tretina 98,04 + 98,04 = 196,08 €, a to 50 € na bežné výživné a 146,08 € na dlžné výživné. Zrážka na neprednostnú pohľadávku sa bude môcť vykonať až po uspokojení pohľadávky dlžného výživného.
Zamestnancovi je potrebné vykonať exekučnú zrážku na prednostnú pohľadávku a exekučnú zrážku na výživné v sume 50 € a dlžné výživné 450 €:
- ak je v poradí prvá prednostná pohľadávka, na zrážku sa použije iba prvá tretina 54,79 €, druhá tretina sa prednostne použije na výživné a dlžné výživné. Na výživné a dlžné výživné sa použije druhá tretina 98,04 € a zvyšok z prvej tretiny 98,04 – 54,79 = 43,25 €, t. j. na pohľadávku výživného a dlžného výživného sa použije 141,29 €, a to 50 € na bežné výživné a 91,29 € na dlžné výživné,
- ak je v poradí prvá prednostná pohľadávka na výživné a dlžné výživné, na zrážku sa použije prvá a druhá tretina 98,04 + 98,04 = 196,08 €, a to 50 € na bežné výživné a 146,08 € na dlžné výživné. Zrážka na prednostnú pohľadávku sa bude môcť vykonať až po uspokojení pohľadávky dlžného výživného.
Príklad č. 16:
Zamestnávateľovi boli v jeden deň doručené tri príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy voči jednému zamestnancovi. Ide o neprednostné pohľadávky. Všetky tri pohľadávky na základe doručenia príkazov na začatie exekúcie v jeden deň majú rovnaké poradie.
Ak sa zamestnancovi zrážky zo mzdy na základe výkonu rozhodnutia dovtedy nevykonávajú, pohľadávky majú prvé poradie. Keďže ide o neprednostné pohľadávky, uspokojujú sa z prvej tretiny zvyšku čistej mzdy. Ak maximálna výška zrážky, ktorú zamestnancovi možno zraziť, nepostačuje na uspokojenie všetkých troch pohľadávok, suma zrážky sa rozpočíta v rovnakom pomere, ako je pomer jednotlivých pohľadávok k všetkým pohľadávkam, napr.:
- prvá pohľadávka 1 200 € 17,39 %
- druhá pohľadávka 2 300 € 33,33 %
- tretia pohľadávka 3 400 € 49,28 %
- spolu 6 900 € 100,00 %
Maximálna možná výška zrážky napr. 85 eur sa rozpočíta:
- na uspokojovanie prvej pohľadávky 17,39 % 14,78 €
- na uspokojovanie druhej pohľadávky 33,33 % 28,33 €
- na uspokojovanie tretej pohľadávky 49,28 % 41,89 €
- spolu 100,00 % 85,00 €
Takýmto pomerným uspokojovaním pohľadávok, ktoré majú rovnaké poradie, sa zabezpečí, že pohľadávky budú uspokojené v rovnakom čase.
Ak sa zamestnancovi už realizujú zrážky zo mzdy na jednu neprednostnú pohľadávku v prvom poradí, ďalšie tri pohľadávky majú druhé poradie. Pri vykonávaní zrážok sa najprv uspokojí pohľadávka v prvom poradí v plnej výške a až potom sa začne vykonávať zrážka na uspokojovanie pohľadávok v druhom poradí a ak ich nie je možné uspokojiť v plnej výške, uspokojujú sa pomerne (podľa vyššie uvedeného spôsobu výpočtu).
Príklad č. 17:
Zamestnávateľovi boli v jeden deň doručené dva príkazy na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy voči zamestnancovi z príkladu č. 9, ktorého čistá mzda je 598,35 €, prvá tretina 281,41 €, druhá tretina 99,04 €. Obidve pohľadávky na základe doručenia príkazov na začatie exekúcie v jeden deň majú rovnaké (prvé) poradie. Pohľadávky sú vo výške 1 400 € a 4 200 €.
Ak sú obidve pohľadávky neprednostné, zrážka zo mzdy sa vykoná z prvej tretiny vo výške 281,41 € v pomere podľa výšky pohľadávky:
- zrážka na uspokojenie pohľadávky vo výške 1 400 €: 1 400 x 281,41 : (1 400 + 4 200) = 70,35 €, resp. 25 % z 281,41 = 70,35 €,
- zrážka na uspokojenie pohľadávky vo výške 4 200 €: 4 200 x 281,41 : (1 400 + 4 200) = 211,06 €, resp. 75 % z 281,41 = 211,06 €.
Ak sú obidve pohľadávky prednostné, zrážka zo mzdy sa vykoná z prvej a z druhej tretiny vo výške 380,45 € v pomere podľa výšky pohľadávky:
- zrážka na uspokojenie pohľadávky vo výške 1 400 €: 1 400 x 380,45 : (1 400 + 4 200) = 95,11 €, resp. 25 % z 380,45 = 95,11 €,
- zrážka na uspokojenie pohľadávky vo výške 4 200 €: 4 200 x 380,45 : (1 400 + 4 200) = 285,34 €, resp. 75 % z 380,45 = 285,34 €.
Ak je pohľadávka vo výške 1 400 € prednostná a pohľadávka vo výške 4 200 € neprednostná, zrážka z prvej tretiny vo výške 281,41 € sa použije na uspokojenie obidvoch pohľadávok v pomere podľa výšky pohľadávky a zrážka z druhej tretiny vo výške 99,04 € sa použije na uspokojenie prednostnej pohľadávky:
- zrážka na uspokojenie prednostnej pohľadávky vo výške 1 400 €: 1 400 x 281,41 : (1 400 + 4 200) + 99,04 = 169,39 €, resp. 25 % z 281,41 + 99,04 = 169,39 €,
- zrážka na uspokojenie neprednostnej pohľadávky vo výške 4 200 €: 4 200 x 281,41 : (1 400 + 4 200) = 211,06 €, resp. 75 % z 281,41 = 211,06 €.
Ak je pohľadávka vo výške 1 400 € neprednostná a pohľadávka vo výške 4 200 € prednostná, zrážka z prvej tretiny vo výške 281,41 € sa použije na uspokojenie obidvoch pohľadávok v pomere podľa výšky pohľadávky a zrážka z druhej tretiny vo výške 99,04 € sa použije na uspokojenie prednostnej pohľadávky:
- zrážka na uspokojenie neprednostnej pohľadávky vo výške 1 400 €: 1 400 x 281,41 : (1 400 + 4 200) = 70,35 €, resp. 25 % z 281,41 = 70,35 €,
- zrážka na uspokojenie prednostnej pohľadávky vo výške 4 200 €: 4 200 x 281,41 : (1 400 + 4 200) + 99,04 = 310,10 €, resp. 75 % z 281,41 + 99,04 = 310,10 €.
Ak zamestnávateľ vypláca mesačnú mzdu na dvakrát ako preddavok a vyúčtovanie, môže primerané zrážky vykonať už z preddavku. Ak sa príkaz na začatie exekúcie doručí zamestnávateľovi po vyplatení časti mesačnej mzdy zamestnancovi, na vykonanú výplatu preddavku sa neprihliada, ale zrážka sa vykoná, ako keby preddavok vyplatený nebol. Ak sa vypláca mzda za niekoľko mesiacov naraz, treba vypočítať zrážky za každý kalendárny mesiac osobitne.
Vykonať exekučné zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľuje Exekučný poriadok, je možné len v prípade, ak s tým povinný súhlasí, pričom sa nesmie zraziť základná suma podľa nariadenia vlády. V prípade, že sa oprávnený a povinný dohodnú na nižších zrážkach a obaja to oznámia exekútorovi, exekútor vyzve platiteľa mzdy, aby zrážal dohodnutú sumu. Ak táto suma v niektorom výplatnom období prevýši výšku maximálnej možnej výšky, zrážku je možné vykonať len v tejto výške.
Vykonávať zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako dovoľuje Občiansky súdny poriadok, je neprípustné, a to i v prípade, že povinný s vyššími zrážkami súhlasí. Oprávnený a povinný sa môžu dohodnúť na nižších zrážkach, o čom súd platiteľa mzdy upovedomí.
Vykonávať daňové exekučné zrážky zo mzdy vo väčšom rozsahu, ako ustanovuje nariadenie vlády č. 268/2006 Z. z., je možné len v prípade, ak s tým súhlasí daňový dlžník.
Za správnosť výpočtu výšky zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ, ktorý musí znášať aj náklady v súvislosti s vykonávaním zrážok. Nesprávne vypočítanou výškou zrážky sa zamestnávateľ vystavuje riziku žaloby zo strany oprávneného, ak sú zrážky nižšie, ako mali byť, alebo zo strany povinného, ak sú zrážky vyššie, ako mali byť.
V prípade nejasností alebo komplikovaného výpočtu môže zamestnávateľ využiť:
- § 78 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého na požiadanie platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného sumu, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zrážať, určí exekútor,
- § 288 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého na požiadanie platiteľa mzdy, oprávneného alebo povinného sumu, ktorá sa má v príslušnom výplatnom období zrážať, určí súd uznesením.
Poznámka redakcie:
§ 5 zákona č. 601/2003 Z. z.
Autor: Ing. Eva Gášpárová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies