Štvordňový pracovný týždeň – fenomén, ktorý nás zaujíma čoraz viac

Zavedenie štvordňového pracovného týždňa by mohlo pre Európu predstavovať jedno z kľúčových opatrení na efektívne riešenie problémov spojených s nedostatkom pracovných síl, dokonca sa zvažuje jeho zavedenie naprieč celou Európskou úniou.

Na prvý pohľad, predovšetkým tým nezainteresovaným, môže skrátenie pracovnej doby/štvordňový pracovný týždeň pripadať ako niečo mimoriadne a prelomové, no takáto spoločenská inovácia sa v minulosti uskutočnila už mnohokrát, k tým zásadným určite patrilo zrušenie otroctva/nevoľníctva, zákaz detskej práce, zavedenie všeobecného volebného práva atď. Vo svojom čase boli všetky takéto požiadavky považované za nereálne či utopické, no dnes ich už skôr vnímame ako prirodzený stav.

Z histórie pracovného času

Dĺžka pracovného času sa v minulosti zásadne skracovala už viackrát. Ešte v 19. storočí bolo bežné pracovať 12 – 14 hodín denne a 7 dní v týždni, detská pracovná sila bola zneužívaná už oddávna, najväčší rozsah však dosiahla v čase priemyselnej revolúcie v rokoch 1800 – 1900. Keď s doslovne revolučným návrhom na skrátenie pracovného času na 10 hodín vystúpil Robert Owen [Pozn. autora: Robert Owen (1771 – 1858) bol britský podnikateľ, predstaviteľ utopizmu, humanista, sociálny reformátor] na Aachenskom kongrese v roku 1818, tak sa jeho návrh nestretol s porozumením, účastníci ho označili za šialený.

Slovensko bolo v čase priemyselnej revolúcie súčasťou Uhorska. V oblasti pracovného času uhorské zákonodarstvo nepoznalo zákonnú maximálnu pracovnú dobu a živnostenský zákon z ...