Vznik nároku na dovolenku počas konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru

Podmienky vzniku nároku na dovolenku, ako aj jej čerpania sú upravené v ustanoveniach § 100 až § 117 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).

Účelom dovolenky je predovšetkým oddych a regenerácia zamestnanca, a to bez toho, aby došlo k výpadku jeho stáleho príjmu. V zmysle pracovnoprávnej teórie je dovolenka právom poskytnutá a garantovaná možnosť prerušenia výkonu práce na určitý čas, ktorá je spojená s existenciou pracovného pomeru a ktorá sa poskytuje zamestnancovi po splnení predpokladov ustanovených zákonom.

Právna úprava dovolenky obsiahnutá v Zákonníku práce rozoznáva tri druhy dovolenky:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť, pod ktorou možno rozumieť dovolenku poskytovanú za celý kalendárny rok, prípadne jeho časť, pri splnení podmienok uvedených v § 101 Zákonníka práce,
• dovolenku za odpracované dni – ktorá patrí zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pri splnení podmienok a v rozsahu ustanovenom v § 105 Zákonníka práce,
• dodatkovú dovolenku poskytovanú nad rámec dovolenky za kalendárny rok a dovolenky za odpracované dni, teda popri dovolenke uvedenej vyššie za podmienok ustanovených v § 106 Zákonníka práce.

Avšak v Zákonníku práce absentuje úprava toho, ako je to s dovolenkou v prípade neplatného skončenia pracovného pomeru.

Preto je legitímna otázka, ako je to s nárokom na dovolenku v čase súdneho konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Vzniká alebo nevzniká neplatne prepustenému zamestnancovi nárok na dovolenku ...