1. Zrážky zo mzdy podľa Zákonníka práce

Zákonník práce upravuje zrážky zo mzdy:

• v ustanoveniach o zabezpečení práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov: § 20 ods. 2, v zmysle ktorého uspokojenie nároku zamestnávateľa možno zabezpečiť dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom o zrážkach zo mzdy,
• v ustanoveniach o mzde a priemernom zárobku: § 131 a § 132, ktoré ustanovujú jednotlivé druhy a poradie zrážok a samotný proces výkonu jednotlivých druhov zrážok zo mzdy.

Podľa § 131 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky:

• poistného na sociálne poistenie v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorým je poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové starobné a invalidné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti,
• preddavkov poistného na zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na zdravotné poistenie v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení,
• príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnanec v zmysle zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení, pričom povinnosť vykonávania zrážok pre zamestnávateľa vyplýva zo zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej s príslušnou doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
• preddavku na daň alebo daň, nedoplatku preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti v zmysle zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Tieto zrážky vykonáva zamestnávateľ bez osobitného písomného súhlasu zamestnanca v rozsahu a vo výške ustanovenej uvedenými osobitnými predpismi, zrazené zrážky odvádza príslušným inštitúciám a plní ostatné povinnosti voči týmto inštitúciám aj zamestnancom, napr. oznamovaciu, prihlasovaciu, evidenčnú, archivačnú a pod., ktoré mu príslušné zákony nariaďujú.

Po vykonaní prednostných zrážok môže zamestnávateľ zo mzdy zamestnanca v zmysle § 131 ods. 2 Zákonníka práce zraziť len:

• preddavok na mzdu, ktorý je zamestnanec povinný vrátiť preto, že neboli splnené podmienky na priznanie tejto mzdy,
• sumy postihnuté výkonom rozhodnutia nariadeným súdom alebo správnym orgánom – o výkon rozhodnutia ide vtedy, ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie a oprávnený má potom možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie alebo návrh na súdny výkon rozhodnutia,
• peňažné tresty a pokuty, ako aj náhrady uložené zamestnancovi vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov – napr. peňažný trest za spáchanie trestného činu uložený právoplatným rozhodnutím súdu alebo peňažná pokuta uložená správnym orgánom v priestupkovom konaní,
• neprávom prijaté sumy dávok sociálneho poistenia a dôchodkov dôchodkového sporenia alebo ich preddavky, štátnych sociálnych dávok, dávok v hmotnej núdzi, peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a peňažného príspevku za opatrovanie, ak je zamestnanec povinný ich vrátiť na základe vykonateľného rozhodnutia,
• nevyúčtované preddavky cestovných náhrad,
• náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo jej časť, na ktorú zamestnanec stratil nárok alebo mu nárok nevznikol,
• náhradu mzdy za dovolenku, na ktorú zamestnanec stratil nárok, prípadne na ktorú mu nárok nevznikol,
• sumu odstupného alebo jeho časť, ktorú je zamestnanec povinný vrátiť.

Tieto taxatívne vymedzené zrážky zo mzdy je zamestnávateľ oprávnený vykonať jednostranne i bez súhlasu zamestnanca.

Ďalšie zrážky nad rámec uvedených zrážok môže zamestnávateľ vykonať len:

• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a zamestnancom v zmysle § 20 ods. 2 a § 131 ods. 3 Zákonníka práce,
• za základe písomnej dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka.

Občiansky zákonník upravuje postup pri dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v § 551. Pri tejto dohode zabezpečuje dlžník pohľadávku svojho veriteľa tým spôsobom, že dáva súhlas na to, aby sa pohľadávka uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí byť uzatvorená písomne. Jej obsahom je súhlas dlžníka, že platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu bude realizovať zrážky v dohodnutej výške a zrazenú mzdu vyplácať veriteľovi. Platiteľ mzdy nie je účastníkom tejto dohody. Je však povinný zrážky realizovať. Realizované zrážky nemôžu byť vyššie, než by boli pri výkone rozhodnutia.

Za účelom vykonávania zrážok zamestnávateľ nemusí uzatvárať so zamestnancom osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy.

Iné zrážky zo mzdy, než aké sú taxatívne stanovené v § 131 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, môže zamestnávateľ vykonať len za základe písomnej dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom.

Písomná forma dohody je základnou podmienkou jej platnosti.

Dohoda o zrážkach zo mzdy môže mať povahu:

• zabezpečovaciu, a to uzatvorenú v zmysle § 20 ods. 2 ZP, napr. v prípade vzniku povinnosti zamestnanca uhradiť zamestnávateľovi vzniknutú škodu, za ktorú zamestnanec zodpovedá,
• uhradzovaciu, a to uzatvorenú v zmysle § 131 ods. 3 ZP, napr. za účelom realizácie zrážok sporenia, poistenia, splátky úverov a pod.

Právna úprava dohody o zrážkach nevymedzuje náležitosti dohody.

Dohoda o zrážkach by mala obsahovať:

• identifikáciu účastníkov dohody, t. j. zamestnávateľa a zamestnanca,
• dôvod zrážok zo mzdy,
• určenie výšky zrážok,
• údaje pre realizáciu platby (určenie subjektu, voči ktorému sú platby realizované, číslo jeho účtu a pod.),
• dátum vzniku povinnosti zamestnávateľa začať realizovať zrážky.

Zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach podľa § 551 Občianskeho zákonníka a dohody o zrážkach podľa § 20 Zákonníka práce je možné vykonať len do výšky, ktorú ustanovuje osobitný predpis, ktorým je nariadenie vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, t. j. nemôže sa zraziť základná suma a uplatní sa tzv. tretinový systém a zrážka na neprednostnú pohľadávku sa vykoná z prvej tretiny.

Zákonník práce v § 131 ustanovuje aj poradie zrážok. Prednostné zrážky sa realizujú v prvom rade. Ostatné zrážky sa realizujú v určenom poradí.

Poradie zrážok je stanovené nasledovne:

• pri pohľadávkach, na ktoré súd alebo správny orgán nariadil výkon rozhodnutia – spôsob vykonania zrážok, ako aj poradie upravujú ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy,
• pri peňažných trestoch a náhradách uložených vykonateľným rozhodnutím príslušných orgánov a pri preplatkoch na dávkach sociálneho zabezpečenia – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď zamestnávateľovi bolo doručené vykonateľné rozhodnutie príslušného orgánu,
• pri nevyúčtovaných preddavkoch cestovných náhrad, pri náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri náhrade mzdy za dovolenku, pri preddavkoch na mzdu alebo jej zložku a pri odstupnom, ktoré je zamestnanec povinný vrátiť – poradie zrážok sa spravuje dňom, keď sa začalo s vykonávaním zrážok,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnávateľom a zamestnancom – poradie sa spravuje dňom uzatvorenia dohody,
• pri zrážkach vykonávaných na základe dohody o zrážkach medzi zamestnancom a inou právnickou alebo fyzickou osobou – poradie sa spravuje dňom doručenia dohody zamestnávateľovi,
• pri zmene zamestnávateľa – poradie zrážok u nového zamestnávateľa zostáva nezmenené.

Poznámka redakcie:
§ 20 ods. 2 Zákonníka práce
§ 131 a § 132 Zákonníka práce

Autor: Ing. Eva Gášpárová