2. Zrážky zo mzdy pri výkone rozhodnutia

Zamestnávateľ je povinný realizovať zrážky zo mzdy zamestnanca na základe rozhodnutí v zmysle:

• zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
• zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, tzv. Exekučného poriadku,
• zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. Správneho poriadku,
• zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní, tzv. daňového poriadku,

pričom je povinný postupovať v zmysle nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení nariadenia č. 469/2008 Z. z. a nariadenia č. 216/2013 Z. z.

Pre výkon rozhodnutia sa v praxi používa pojem exekúcia, napr. exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom, správna exekúcia vykonávaná správnym orgánom, daňová exekúcia vykonávaná správcom dane, súdny výkon rozhodnutia vo veci maloletých, súdny výkon rozhodnutia na vymáhanie súdnych pohľadávok.

Podkladom na vykonanie exekúcie je exekučný titul. Jedným zo spôsobov vykonania exekúcie je exekúcia zrážkami zo mzdy a z iných príjmov. Fyzická alebo právnická osoba, v prospech ktorej sa realizuje výkon rozhodnutia, je oprávnená osoba. Fyzická osoba, ktorej sa exekúcia týka, je povinná osoba, pri zrážkach zo mzdy je to zamestnanec.

Exekučné zrážky zo mzdy na základe výkonu rozhodnutia realizuje platiteľ mzdy, ktorým je zamestnávateľ.

Predmetom exekúcie zrážkami zo mzdy je mzda povinnej osoby, prípadne iné príjmy tejto osoby vymedzené v osobitných predpisoch.

Mzdou sa rozumie mzda podľa § 118 Zákonníka práce, všetky zložky mzdy stanovené v mzdových predpisoch včítane náhrad mzdy podľa § 121 až § 128 Zákonníka práce.

2.1. Zrážky zo mzdy podľa Občianskeho súdneho poriadku

V Občianskom súdnom poriadku je výkon rozhodnutia zrážkami zo mzdy upravený v ustanoveniach § 276 až § 302.

Podkladom na vykonávanie zrážky zo mzdy je nariadenie výkonu rozhodnutia.

Zamestnávateľ je povinný po doručení uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy vydaného súdom vykonávať zrážky zo mzdy zamestnanca.

Odo dňa doručenia uznesenia zamestnanec stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Povinnosť vyplatiť zrazené zrážky oprávnenému alebo súdu vzniká zamestnávateľovi až po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia, o čom súd zamestnávateľa upovedomí.

Zamestnávateľ prestane vykonávať zrážky zo mzdy, ak je pohľadávka uspokojená.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy, ktorá sa v zmysle § 277 Občianskeho súdneho poriadku vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta daň z príjmov fyzickej osoby.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, ktorú pracovník vykonáva u toho, u koho je v pracovnom pomere.

Nezapočítavajú sa prídavky na deti a sumy nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, ktorú nie je možné zraziť vo výške ustanovenej nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť:

• na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu,
• na prednostné pohľadávky dve tretiny, pričom prednostné pohľadávky sa uspokojujú z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 279 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sú:

• pohľadávky výživného,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
• súdne pohľadávky a pohľadávky Zboru väzenskej a justičnej stráže,
• pohľadávky daní a poplatkov, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie podľa osobitného predpisu, pohľadávky náhrady preplatkov na dávkach nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia a zdravotného poistenia, pohľadávka náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované štátnymi orgánmi sociálnej pomoci a obcami a pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované právnickými a fyzickými osobami podľa osobitného predpisu, pohľadávky na príspevku na poistenie v nezamestnanosti voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu,  pohľadávky náhrady preplatkov na podpore v nezamestnanosti.

V zmysle § 299 Občianskeho súdneho poriadku sa ustanovenia o výkone rozhodnutia zrážkami zo mzdy použijú i na výkon rozhodnutia:

• zrážkami z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú mzdu, najmä z:
• náhrady mzdy,
• náhrady za pracovnú pohotovosť,
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• dávky sociálneho poistenia a dávky sociálneho zabezpečenia,
• a ak ide o výkon rozhodnutia na vymoženie výživného pre maloleté deti, tak aj z dávky v hmotnej núdzi a z príspevkov k dávke v hmotnej núdzi,
• zrážkami z odmeny plynúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Zrážky je možné vykonať len do výšky rozhodnutím priznanej pohľadávky s príslušenstvom. Výpočet základnej sumy, ktorú nemožno zraziť, výpočet výšky zrážky a uplatnenie tretinového princípu je rovnaké ako pri zrážkach zo mzdy pri výkone rozhodnutia v zmysle Exekučného poriadku.

2.2. Exekúcia zrážkami zo mzdy podľa Exekučného poriadku

Exekúcia zrážkami zo mzdy je jedným zo spôsobov vykonania exekúcie. Právna úprava exekúcie zrážkami zo mzdy je upravená v ustanoveniach § 66 až § 92 Exekučného poriadku.

Podkladom na vykonávanie exekučných zrážok zo mzdy je príkaz na začatie exekúcie.

Od doručenia príkazu zamestnanec stráca nárok na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok a zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy.

Zrazené sumy ostávajú v depozite až do doručenia exekučného príkazu. Zrazené sumy zamestnávateľ začne vyplácať oprávnenému až po doručení exekučného príkazu. Zamestnávateľ prestane vykonávať zrážky, ak je pohľadávka uspokojená alebo ak mu exekútor oznámi, že pohľadávka oprávneného je uspokojená.

Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného, ktorá sa v zmysle § 69 Exekučného poriadku vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta:

• preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzickej osoby,
• poistné na zdravotné poistenie,
• poistné na sociálne poistenie,
• príspevok na starobné dôchodkové sporenie,
• poistné na sociálne zabezpečenie.

Do čistej mzdy sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií.

Nezapočítavajú sa prídavky na deti a sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

V zmysle § 89 Exekučného poriadku sa exekúcia môže vykonať aj zrážkami z iných príjmov, a to:

• z pracovnej odmeny členov družstiev,
• z príjmov, ktoré nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z:
• odmeny vyplývajúcej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru,
• náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov sociálneho starobného sporenia.

Zamestnancovi sa z mesačnej mzdy alebo iných príjmov nemôže zraziť základná suma vo výške ustanovenej nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť:

• na vymoženie pohľadávky len jednu tretinu,
• na prednostné pohľadávky dve tretiny, pričom prednostné pohľadávky sa uspokojujú z druhej tretiny a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

Prednostnými pohľadávkami podľa § 71 ods. 2 Exekučného poriadku sú:

• pohľadávky výživného,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,
• pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,
• pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevok na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie je povinný:

• písomne upovedomiť povinného i oprávneného o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy a o predbežných trovách exekúcie, a to zásielkou do vlastných rúk,
• vyzvať povinného, aby uspokojil pohľadávku oprávneného alebo aby do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie vzniesol námietky podľa § 50 Exekučného poriadku,
• zakázať povinnému, aby odo dňa doručenia upovedomenia nakladal so svojím majetkom, ktorý podlieha exekúcii,
• vydať príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy, tzv. exekučný príkaz, ktorý musí obsahovať označenie exekútora, exekučného titulu a orgán, ktorý ho vydal, identifikáciu oprávneného a povinného, vymáhaný nárok a spôsob vykonania exekúcie,
• prikázať platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával určené zrážky a zrazené sumy nevyplatil povinnému,
• v prípade, že súd povolí odklad exekúcie, upovedomiť platiteľa mzdy v lehote do 3 dní od doručenia rozhodnutia, po zrušení odkladu vydať platiteľovi mzdy príkaz na pokračovanie exekúcie.

Zamestnávateľ ako platiteľ mzdy je povinný:

• realizovať zrážky zo mzdy odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie až do času:
• kým pohľadávka oprávneného nie je uspokojená,
• kým mu exekútor oznámi, že pohľadávka je uspokojená,
• kým súd exekúciu nezastaví,
• zrážky zo mzdy realizovať v určenom poradí a vo výške:
• podľa nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia a Exekučného poriadku,
• alebo vo výške, na ktorej sa oprávnený a povinný dohodli – o čom platiteľa mzdy upovedomí exekútor, ak však dohodnutá výška zrážky v príslušnom období prevýši výšku zrážky podľa nariadenia vlády a Exekučného poriadku, zrážku môže vykonať iba v tomto rozsahu,
• zrazenú sumu zaslať oprávnenému alebo súdnemu exekútorovi po doručení exekučného príkazu,
• spravovať poradie vymáhaných pohľadávok, a to dňom, keď mu bol doručený príkaz na začatie exekúcie, ak bol zamestnávateľovi v ten istý deň doručený príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko pohľadávok, tieto pohľadávky majú rovnaké poradie,
• oznámiť exekútorovi skutočnosť, že zrážky zo mzdy vykonať nemôže:
• z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorá trvá dlhšie ako 10 dní,  zároveň oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude zamestnancovi vyplácať nemocenské dávky, zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj skončenie dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca,
• z dôvodu nástupu zamestnankyne na materskú dovolenku alebo z dôvodu nástupu na rodičovskú dovolenku a zároveň oznámiť, ktorá pobočka Sociálnej poisťovne bude vyplácať materský alebo rodičovský príspevok, zamestnávateľ je povinný oznámiť exekútorovi aj ukončenie dovolenky a nástup do zamestnania,
• z dôvodu mzdy počas troch mesiacov, z ktorej nie je možné zrážky realizovať,
• v prípade odkladu exekúcie prestať vykonávať zrážky zo mzdy od dátumu doručenia upovedomenia od exekútora do času, kým sa mu nedoručí príkaz na pokračovanie v zrážkach.

Právne účinky príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu zostávajú zachované aj pri zmene platiteľa mzdy. V súvislosti so zmenou platiteľa mzdy zákon ukladá povinnosť:

• povinnému, a to oznámiť súdnemu exekútorovi v lehote jedného týždňa, že ukončil zamestnanie, a v rovnakej lehote, že nastúpil do nového zamestnania,
• pôvodnému platiteľovi mzdy, a to:
• oznámiť súdnemu exekútorovi, že povinný uňho prestal pracovať,
• predložiť exekútorovi vyúčtovanie vykonaných a odvedených zrážok a zoznam pohľadávok, pre ktoré sa vykonávajú zrážky zo mzdy s uvedením ich poradia,
• vydať zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní, kde okrem iných náležitostí uvedie aj to, či sa zamestnancovi vykonávali zrážky zo mzdy, v akej výške, v prospech koho a v akom poradí je pohľadávka,
• novému platiteľovi mzdy, a to:
• vyžiadať od zamestnanca potvrdenie o tom, či sa na jeho mzdu vzťahujú zrážky za účelom výkonu rozhodnutia – ako samostatné potvrdenie alebo ako súčasť potvrdenia o zamestnaní od predchádzajúceho zamestnávateľa,
• pokračovať v zrážkach pre vymáhanú pohľadávku, pričom pohľadávka si zachová získané poradie, resp. vykonávať zrážky zo mzdy odo dňa, kedy sa dozvedel o exekúcii od zamestnanca alebo predchádzajúceho zamestnávateľa alebo odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu od exekútora,
• súdnemu exekútorovi, ktorý potom, ako sa dozvie o zmene zamestnávateľa, doručí novému zamestnávateľovi:
• rovnopis príkazu na začatie exekúcie, ktorý bol doručený pôvodnému platiteľovi mzdy,
• rovnopis exekučného príkazu, ktorý bol doručený pôvodnému platiteľovi mzdy,
• príkaz na pokračovanie v zrážkach zo mzdy povinného,
• upozornenie platiteľa mzdy na jeho povinnosti pri vykonávaní exekúcie zrážkami zo mzdy.

2.3. Zrážky zo mzdy podľa Správneho poriadku

V Správnom poriadku je výkon rozhodnutia upravený v piatej časti v § 71 – § 80. Ak účastník správneho konania v určenej lehote nesplní povinnosť uloženú rozhodnutím správneho orgánu, správny orgán, ktorým môže byť štátny orgán, orgán územnej samosprávy, fyzická alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach v oblasti verejnej správy, uskutoční výkon rozhodnutia.

Začatie výkonu rozhodnutia je povinný oznámiť účastníkom konania. Samotný výkon rozhodnutia sa uskutočňuje na základe exekučného príkazu. Príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy vydá správny orgán tomu, kto dlžníkovi vypláca mzdu, odmenu alebo náhradu za pracovný príjem. Pri výkone rozhodnutia sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy sú v podstate zhodné s postupom pri vykonávaní zrážok pri exekučnom konaní podľa Občianskeho súdneho poriadku, resp. Exekučného poriadku.

2.4. Daňová exekúcia zrážkami zo mzdy podľa daňového poriadku

Daňové exekučné konanie upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní vo štvrtej časti. Daňová exekúcia je nútený výkon, ktorým sa vymáha zaplatenie daňového nedoplatku, zaplatenie peňažných plnení uložených rozhodnutím správcu dane a úhrada exekučných nákladov. Postup vykonávania daňovej exekúcie zrážkami zo mzdy a z iných príjmov je upravený v § 99 až § 106.

Daňovej exekúcii podliehajú:

• všetky príjmy za prácu,
• príjmy, ktoré nahrádzajú mzdu, najmä odmeny z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti,
• príjmy z odmeny za prácu členov družstiev,
• príjmy z dávok zo sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

Postup a povinnosti zamestnávateľa pri výkone zrážok zo mzdy pri daňovej exekúcii je v podstate zhodný s postupom pri vykonávaní zrážok pri exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku. Správca dane zašle platiteľovi mzdy oznámenie, že voči jeho zamestnancovi ako daňovému dlžníkovi sa začalo daňové exekučné konanie a vydá daňový exekučný príkaz na exekúciu zrážkami zo mzdy. Platiteľ mzdy je povinný od doručenia daňového exekučného príkazu zrážky vykonávať.

V prípade, že zrážky vykonávať nemôže, pretože zamestnanec nepoberal mzdu v takej výške, aby z nej bolo možné zrážku vykonať alebo zamestnanec bol práceneschopný a poberal nemocenské dávky, alebo nastúpil na materskú alebo rodičovskú dovolenku, je povinný tieto skutočnosti do 8 dní po uplynutí kalendárneho mesiaca oznámiť správcovi dane. Skončenie pracovného pomeru je povinný oznámiť do 8 dní od skončenia pracovného pomeru.

Poznámka redakcie:
§ 276 až § 302 Občianskeho súdneho poriadku
§ 66 až § 92 Exekučného poriadku
§ 71 až § 80 Správneho poriadku
§ 99 až § 106 Daňového poriadku

Autor: Ing. Eva Gášpárová