Čerpanie dovolenky (2014)

Čerpanie dovolenky rozoberá § 111 až § 117 ZP.

Čerpanie dovolenky určené zamestnávateľom

Podľa § 111 ods. 1 ZP čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom.

Zamestnávateľ je pri určení čerpania dovolenky povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca a rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov.

Zamestnávateľ by mal určiť čerpanie dovolenky zamestnancovi tak, aby si mohol zamestnanec dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určení dovolenky je potrebné prihliadať aj na úlohy zamestnávateľa. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň 4 týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.

Ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť podľa § 111 ods. 5 ZP aspoň jedna časť najmenej 2 týždne, ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú inak.

Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi minimálne 14 dní dopredu. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené, ale len so súhlasom zamestnanca.

Hromadné čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov, podľa § 111 ods. 2 ZP, určiť hromadné čerpanie dovolenky. Hromadné čerpanie dovolenky môže zamestnávateľ určiť z nevyhnutných prevádzkových dôvodov, a to len vtedy, ak je to zlučiteľné so záujmami zamestnanca. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť dlhšie ako 2 týždne. Ak ide o vážne prevádzkové dôvody, ktoré sa zamestnancom oznámia najmenej 6 mesiacov dopredu, môže byť hromadné čerpanie dovolenky, podľa § 111 ods. 3 ZP, určené na 3 týždne. Hromadné čerpanie dovolenky v umeleckých súboroch z povolania nesmie byť určené na viac ako 4 týždne (§ 111 ods. 4 ZP). V divadle a inej umeleckej ustanovizni, ktorej predmetom činnosti je interpretovanie hudobného diela, je možné určiť hromadné čerpanie dovolenky v celej výmere.

Nečerpanie dovolenky

Podľa § 113 ods. 2 ZP, ak zamestnanec nemôže vyčerpať celú dovolenku v kalendárnom roku, v ktorom mu na ňu vznikol nárok, nevyčerpanú časť dovolenky môže čerpať v nasledujúcom kalendárnom roku.

V takomto prípade je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. 6. nasledujúceho kalendárneho roka tak, aby zamestnanec dovolenku vyčerpal do konca tohto kalendárneho roka, čerpanie dovolenky si môže určiť sám zamestnanec.

Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný písomne oznámiť zamestnávateľovi, a to najneskôr 30 dní pred nástupom na dovolenku.

Uvedená lehota môže byť so súhlasom zamestnávateľa skrátená.

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka z dôvodu:

• čerpania materskej alebo rodičovskej dovolenky, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky (§ 113 ods. 3 ZP),
• PN, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení PN (§ 113 ods. 4 ZP),
• dlhodobého uvoľnenia na výkon verejnej funkcie alebo odborovej funkcie, nevyčerpanú dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení výkonu tejto funkcie (§ 113 ods. 5 ZP).

ZP v súčasnosti neumožňuje, aby zamestnanec postupoval tak, že ak dovolenku nevyčerpá v kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol na jej čerpanie nárok, a ani v nasledujúcom roku, požiada zamestnávateľa o preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

Ak zamestnanec dovolenku v kalendárnom roku, v ktorom mu vznikol nárok, nevyčerpal, môže ju čerpať v nasledujúcom kalendárnom roku.

Ak zamestnanec dovolenku nevyčerpal ani v tomto roku, nevyčerpaná dovolenka už nemôže byť v ďalšom kalendárnom roku čerpaná.

Podľa § 116 ods. 2 ZP za časť dovolenky, ktorá presahuje 4 týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané 4 týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy (§ 116 ods. 3 ZP).

Výnimkou je, ak si zamestnanec nemohol túto dovolenku vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Ďalšie pravidlá pre čerpanie dovolenky

ZP definuje tieto spoločné pravidlá pre čerpanie dovolenky, bez ohľadu na to, o aký druh dovolenky ide:

• zamestnávateľ je povinný uhradiť zamestnancovi náklady, ktoré mu bez jeho zavinenia vznikli z dôvodu, že zamestnávateľ mu zmenil čerpanie dovolenky alebo ho odvolal z dovolenky (§ 112 ods. 1 ZP);
• zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný PN, je na materskej alebo rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť (§ 112 ods. 2 ZP);
• ak počas dovolenky zamestnanca pripadne sviatok na deň, ktorý je inak u zamestnanca obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu tento deň do dovolenky (§ 112 ods. 3 ZP);
• ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo na dovolenku, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň (§ 112 ods. 4 ZP);
• zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď dosiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca kalendárneho roka, v ktorom dovolenku čerpá, alebo do skončenia pracovného pomeru (§ 113 ods. 1 ZP);
• dovolenka sa zamestnancovi prerušuje, ak nastúpi v priebehu jej čerpania službu v ozbrojených silách, ak bol uznaný PN alebo ak ošetruje chorého člena rodiny (§ 114 ZP);
• dovolenka sa prerušuje aj nástupom na materskú dovolenku a rodičovskú dovolenku (§ 114 ZP),
• ak bol zamestnanec dočasne pridelený na výkon práce pre iného zamestnávateľa, poskytne mu dovolenku alebo jej časť tento zamestnávateľ. Ak nevyčerpá zamestnanec dovolenku pred skončením dočasného pridelenia, poskytne mu ju zamestnávateľ, ktorý ho dočasne pridelil (§ 115 ZP);
• zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku (§ 116 ods. 1 ZP);
• zamestnanec je povinný vrátiť vyplatenú náhradu mzdy za dovolenku alebo jej časť, na ktorú stratil nárok a na ktorú mu nárok nevznikol (§ 117 ZP).

Autor: Ing. Jarmila Strählová