III. Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti

Základnú právnu úpravu pre poskytovanie náhrady príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti predstavuje zákon č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca (ďalej aj „zákon o náhrade príjmu“). Tento zákon upravuje podmienky nároku na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a spôsob jej poskytovania počas prvých 10 dní jej trvania. Náhradu príjmu uhrádza zamestnávateľ z vlastných zdrojov, pretože toto nie je dávkou nemocenského poistenia podľa zákona o náhrade príjmu. Nárok na náhradu príjmu má zamestnanec, ktorý pre chorobu alebo úraz (dočasnú pracovnú neschopnosť) nemôže vykonávať svoju prácu, v dôsledku čoho mu nevzniká nárok na príjem (odmenu za vykonanú prácu), ktorý sa považuje za vymeriavací základ (napr. mzda, plat, odmena).

Náhrada príjmu zamestnanca počas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti je určitým finančným vyjadrením participácie zamestnávateľa na jeho liečebnom režime. Aj preto zákonodarca ustanovil explicitne povinnosť zamestnanca podriadiť sa liečebným pokynom určeným ošetrujúcim lekárom, ako aj právo zamestnávateľa uvedené kontrolovať. Náklady spojené s náhradou príjmu však nie sú jediným nákladom zamestnávateľa spojeným s dočasnou pracovnou neschopnosťou. Nie vždy má totiž zamestnávateľ možnosť prerozdeliť pracovnú náplň zamestnanca dočasne pracovne neschopného jeho kolegom – môže ísť napr. o robotníka vo výrobnej spoločnosti, ktorého musí kvôli zabezpečeniu plynulej výroby nahradiť pri strojnom zariadení iný zamestnanec. V takom prípade zamestnávateľ uhrádza súčasne náhradu príjmu zamestnancovi dočasne pracovne neschopnému, mzdu zamestnancovi ktorý ho zastupuje, ako aj prípadné náklady spojené so zaškolením zastupujúceho zamestnanca.

Pri poskytovaní náhrady príjmu sa nezohľadňuje rozvrhnutie pracovného času ani pracovných zmien zamestnanca. Náhrada patrí zamestnancovi za kalendárne dni v rozsahu prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od 11. dňa pracovnej neschopnosti preberá „štafetu“ Sociálna poisťovňa, ktorá vypláca zamestnancovi nemocenské.

Minimálny rozsah náhrady príjmu upravuje zákon o náhrade príjmu v § 8 ods. 1, podľa ktorého patrí zamestnancovi

• od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca,
• od 4. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 55 % denného vymeriavacieho základu zamestnanca.

To neplatí, ak si zamestnanec privodí pracovnú neschopnosť sám v dôsledku požitia alkoholických nápojov alebo iných návykových látok. Podľa § 8 ods. 3 zákona o náhrade príjmu v takomto prípade patrí zamestnancovi polovica náhrady príjmu podľa § 8 ods. 1 tohto zákona.

Zákon však umožňuje dohodnúť v kolektívnej zmluve s odborovým orgánom aj vyšší rozsah náhrady príjmu, maximálne však v sume 80 % denného vymeriavacieho základu.

Poznámka redakcie:
§ 8 zákona č. 462/2003 Z. z.

Autor: JUDr. Radim Kochan