A. Všeobecná zodpovednosť zamestnanca za škodu

V súlade s ustanovením § 179 Zákonníka práce zodpovedá zamestnanec zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v ust. § 182 a § 185 Zákonníka práce, t. j. úpravy zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať, a rovnako zodpovednosti zamestnanca za stratu zverených predmetov, tzv. osobitnej zodpovednosti zamestnanca. Ak zamestnávateľovi vznikne ujma a ak inému subjektu nemožno pričítať k protiprávnemu úkonu zavinenie, ide o náhodu v právnom zmysle (vis maior – vyššia moc). Pri zodpovednosti založenej na princípe zavinenia sa za náhodu nezodpovedá. Náhodu znáša sám poškodený, t. j. zamestnávateľ.

Pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca nemusí zamestnanec preukazovať, že škodu nespôsobil, dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi.

Pre vznik zodpovednosti zamestnanca musia byť splnené všetky zodpovednostné predpoklady, medzi ktoré patrí:

1. protiprávny úkon – konanie zamestnanca

2. vznik škody na strane zamestnávateľa

3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody

Je to súvislosť medzi konaním zamestnanca a jeho následkom spočívajúca v tom, že bez jeho konania by následok nevznikol.

Teda konanie zamestnanca je príčina a následok jeho konania je škoda na strane zamestnávateľa.

4. zavinenie zamestnanca

Rozoznávame úmyselné ...