Obsah
Dátum publikácie:3. 12. 2014
Oblasti práva: Pracovné právo / Pracovné právo a personalistika / Personalistika; Riadenie práce / Pracovno - právne vzťahy
Právny stav od:1. 1. 2013
Právny stav do:31. 12. 2016
Pracovný čas je podľa § 85 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej ZP) časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou.
Na účely určenia rozsahu a rozvrhnutia pracovného času používa ZP ako základnú časovú jednotku týždenný pracovný čas. Týždňom je, podľa § 85 ods. 3 ZP, sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.
Pracovný čas zamestnanca
Pracovný čas zamestnanca v priebehu 24 hodín nesmie presiahnuť 8 hodín, ak ZP neustanovuje inak. Pracovný čas zamestnanca je podľa § 85 ods. 5 ZP:
- najviac 40 hodín týždenne v prevádzke, kde zamestnanec pracuje rovnomerne 5 dní v týždni,
- u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že pravidelne vykonáva prácu striedavo v oboch zmenách v 2-zmennej prevádzke, najviac 38,75 hodiny týždenne,
- u zamestnanca, ktorý má pracovný čas rozvrhnutý tak, že vykonáva prácu v 3-zmennej prevádzke alebo v nepretržitej prevádzke a prácu vykonáva striedavo vo všetkých zmenách, najviac 37,5 hodiny týždenne,
- ďalšie špecifiká definuje § 85 ods. 6 a 7 ZP.
Pracovný čas vyššie uvedený je „čistý pracovný čas“, tzn. bez prestávky na jedlo a odpočinok, bez nadčasov. Zamestnanec má povinnosť v príslušnom týždni na základe rozvrhnutia pracovného času odpracovať určený týždenný pracovný čas.
Príklad č. 1:
U zamestnávateľa, ktorý vznikol od 1. 10. 2014, je podľa § 85 ods. 4 ZP určený 40-hodinový pracovný čas. Zamestnávateľ zamestnáva 2 zamestnancov, ktorí majú rozdielny názor na to, koľko hodín majú v skutočnosti odpracovať. Zamestnanec Peter tvrdí, že ide o 40 hodín „čistého pracovného času“, ktorý je povinný odpracovať v týždni pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času (5 pracovných dní v týždni a 2 dni pracovného pokoja) a k tomu času sa pripočítava polhodinová prestávka na obed. Tzn., že zamestnanec má byť v práci 42,5 hodiny týždenne. Zamestnanec Pavol tvrdí, že má povinnosť „skutočne odpracovať“ iba 37,5 hodiny (40 – 2,5) a 2,5 hodiny má prestávku na obed. Pavol by bol v zamestnaní, podľa jeho názoru, celkom 40 hodín týždenne a jeho „čistý pracovný čas“ by bol 37,50 hodiny. Ktorý zo zamestnancov má pravdu?
Správny názor má Peter. Podľa § 85 ods. 1 ZP je pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec k dispozícii zamestnávateľovi, vykonáva prácu a plní povinnosti v súlade s pracovnou zmluvou. Podľa § 85 ods. 5 ZP je pracovný čas zamestnanca najviac 40 hodín. Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 91 ods. 1 ZP, poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovná zmena je dlhšia ako 6 hodín, prestávku na odpočinok a jedenie v trvaní 30 minút. Prestávky na odpočinok a jedenie sa podľa § 91 ods. 5 ZP nezapočítavajú do pracovného času. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zamestnanec s určeným 40-hodinovým pracovným časom má „skutočne“ odpracovať 40 hodín a každý deň má nárok na 0,5-hodinovú prestávku. V zamestnaní má byť celkom 42,5 hodiny týždenne.
Priemerný týždenný pracovný čas
Priemerný týždenný pracovný čas zamestnanca vrátane práce nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Tzn., že zamestnávateľ má povinnosť sledovať počet odpracovaných hodín, ktoré zamestnanec uňho odpracuje. Nesleduje počet odpracovaných hodín zamestnanca u iných zamestnávateľov. Hranica 48 hodín sa vzťahuje len na zamestnancov v pracovnom pomere, nevzťahuje sa na zamestnancov vykonávajúcich práce na základe dohôd mimo pracovného pomeru. Do rozsahu 48 hodín týždenne sa nezapočítava pracovný čas na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti a dohody o brigádnickej práci študentov, ktoré má zamestnávateľ uzavreté so zamestnancom v pracovnom pomere.
Príklad č. 2:
Patrik je zamestnaný u zamestnávateľa na pracovnú zmluvu s týždenným pracovným časom 40 hodín. S tým istým zamestnávateľom, príležitostne podľa jeho potrieb, uzavrie dohodu o pracovnej činnosti. V septembri 2014 mal uzavretú dohodu o pracovnej činnosti v rozsahu 10 hodín týždenne. Celkový pracovný čas Patrika u zamestnávateľa bol 50 hodín týždenne. Neporušil zamestnávateľ ustanovenia ZP?
Zákonný pracovný čas je podľa § 85 ods. 5 stanovený na 40 hodín týždenne. Maximálne prípustný priemerný týždenný pracovný čas je podľa § 85a ods. 1 ZP 48 hodín. Uvedené obmedzenie sa vzťahuje len na zamestnanca, ktorý je u zamestnávateľa zamestnaný v pracovnom pomere. Nevzťahuje sa na zamestnanca, ktorý vykonáva práce na základe uzavretej dohody. Tzn., že do rozsahu 48 hodín týždenne sa Patrikovi v septembri 2014 nezapočítava pracovný čas 10 hodín týždenne, ktorý odpracoval na základe uzavretej dohody o pracovnej činnosti. Zamestnávateľ zákon neporušil.
Priemerný týždenný pracovný čas u zdravotníckeho zamestnanca
Ustanovenia § 85a ZP upravujú možnosť prekročenia hranica maximálne prípustného týždenného pracovného času pre zamestnancov v zdravotníctve. Podľa § 85a ods. 1 ZP môže byť pracovný čas zamestnanca v zdravotníctve viac ako 48 hodín v priemere, a to za obdobie najviac 4 po sebe nasledujúcich mesiacov. Podmienkou je, že ide o zdravotníckeho zamestnanca a zamestnanec musí s takýmto rozsahom pracovného času súhlasiť. V tomto prípade rozsah týždenného pracovného času nesmie prekročiť 56 hodín v priemere, a to opäť za obdobie najviac 4 po sebe nasledujúcich mesiacov.
Doba odpočinku
Doba odpočinku je akákoľvek doba, ktorá nie je podľa § 85 ods. 2 ZP pracovným časom. Tzn., že pracovným časom nie je ani prestávka v práci, ktorá je určená na odpočinok a na jedenie. Podľa § 92 ods. 1 ZP zamestnávateľ má povinnosť rozvrhnúť denný pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín a mladistvý zamestnanec aspoň 14 hodín v priebehu 24 hodín. V § 92 ods. 2 ZP sú uvedené prevádzky, v ktorých je možné nepretržitý denný odpočinok zamestnancovi staršiemu ako 18 rokov skrátiť. Podľa § 93 ZP je zamestnávateľ povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň 2 po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok. Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú takto rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov, poskytne zamestnávateľ zamestnancovi podľa § 93 ods. 2 ZP 2 po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v týždni v iných dňoch. Ďalšie možnosti poskytnutia nepretržitého odpočinku sú uvedené v § 92 a § 93 ZP.
Príklad č. 3:
Zamestnanec Prokop, ktorý pracuje u zamestnávateľa s určeným týždenným pracovným časom 40 hodín, sa vrátil z pracovnej cesty o 1 hodine v noci. Jeho obvyklá pracovná zmena trvá od 7,30 do 15,30 hodiny, tzn. že ráno o 7,30 hodine mal nastúpiť do zamestnania. Do zamestnania nastúpil o 10 hodine. Neporušil Prokop pracovnú disciplínu?
Podľa § 92 ods. 1 ZP zamestnávateľ má povinnosť rozvrhnúť denný pracovný čas tak, aby zamestnanec mal medzi koncom jednej zmeny a začiatkom druhej zmeny minimálny odpočinok v trvaní 12 po sebe nasledujúcich hodín v priebehu 24 hodín. Zamestnanec, ktorý sa vráti z pracovnej cesty po 24. hodine (po polnoci), má nárok podľa § 92 ods. 3 ZP na odpočinok minimálne v dĺžke 8 hodín. Ak by mal tento odpočinok pripadnúť na jeho pracovnú zmenu, má nárok na náhradu mzdy. Keďže mal Prokop nárok na odpočinok v dĺžke minimálne 8 hodín, pracovnú disciplínu neporušil (nebude mať absenciu, aj keď na pracovisku nebol). Zamestnávateľ mu za čas od 7,30 do 10. hodiny vyplatí náhradu mzdy v súlade s ustanovením § 92 ods. 3 ZP.
Poznámka redakcie:
§ 85 až § 90 Zákonníka práce
Rozvrhnutie pracovného času
Ustanovenia § 86 a § 87 ZP obsahujú základné pravidlá pre rovnomerné a nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času. Zákonník práce garantuje zvýšenú právnu ochranu zamestnancov tým, že garantuje práva zástupcov zamestnancov pri určovaní pravidiel pre rozvrhnutie pracovného času. Zamestnávateľ má povinnosť rozvrhnutie pracovného času prerokovať so zástupcami zamestnancov, a to v súlade s ustanoveniami § 86 ods.1 ZP a § 87 ods. 1 ZP.
Poznámka:
Pojem zástupca zamestnancov je ustanovený v § 11a ZP. Zástupcami zamestnancov sú príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.
Rovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času rozvrhuje zamestnávateľ týždenný pracovný čas na 5 pracovných dní v týždni a na 2 dni pracovného pokoja. Podľa § 86 ods. 2 ZP pri rovnomernom rozvrhnutí pracovného času na jednotlivé týždne platia tieto základné zásady:
- určený pracovný čas v jednotlivých dňoch nepresiahne 9 hodín,
- rozdiel dĺžky pracovného času pripadajúci na jednotlivé týždne nepresiahne 3 hodiny,
- priemerný týždenný pracovný čas nesmie najviac pri 4-týždňovom časovom období presahovať hranicu pre ustanovený týždenný pracovný čas.
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času
Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času sa využíva v prevádzkach, kde povaha práce alebo podmienky prevádzky neumožňujú pravidelné rozvrhnutie pracovného času. Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne, a to tak, že priemerný týždenný pracovný čas nesmie presiahnuť v období najviac 4 mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas (§ 87 ods. 1 ZP). Ak ide o činnosti, u ktorých sa vyžaduje rozdielna potreba práce, je možné pracovný čas rozvrhnúť na dlhšiu dobu, maximálne na 12 mesiacov. Takýto postup musí zamestnávateľ dohodnúť v kolektívnej zmluve, prípadne so zástupcami zamestnancov. Jednostranné rozhodnutie zamestnávateľa nie je podľa § 87 ods. 2 ZP možné. Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času môžu mať určené len niektoré organizačné útvary alebo druhy prác.
Podľa § 87 ods. 3 ZP u vybranej skupiny zamestnancov môže rozvrhnúť zamestnávateľ pracovný čas nerovnomerne len po dohode a súhlase zamestnanca.
Poznámka:
Podľa § 87 ods. 3 ZP do vybranej skupiny zamestnancov patria: zamestnanec so zmenenou pracovnou schopnosťou, tehotné ženy, žena alebo muž, ktorí sa trvale starajú o dieťa mladšie ako 3 roky, osamelý zamestnanec, ktorý sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov.
Podľa § 87 ods. 4 ZP pracovný čas v priebehu 24 hodín nesmie prekročiť 12 hodín.
Konto pracovného času
Zavedenie konta pracovného času je osobitným spôsobom nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času. Konto pracovného času je legislatívne upravené v § 87a ZP. Konto pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov, ktorá musí byť písomná. Dohodu nemôže zamestnávateľ nahradiť jednostranným rozhodnutím. U vybranej skupiny zamestnancov (§ 87 ods. 3 ZP) sa na zavedenie konta pracovného času vyžaduje aj písomná dohoda so zamestnancom.
Pri uplatňovaní konta pracovného času platí:
- zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas tak, že v prípade väčšej potreby práce zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je ustanovený jeho týždenný pracovný čas (kladný účet konta pracovného času) a v prípade menšej potreby práce zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas alebo prácu nebude vykonávať vôbec (záporný účet konta pracovného času),
- priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presahovať 48 hodín v období najviac 12 mesiacov,
- vyrovnávacie obdobie, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, sa musí dohodnúť v kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov,
- vyrovnávacie obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov,
- zamestnávateľ je povinný viesť účet konta pracovného času, na ktorom eviduje rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca, a rozdiel medzi skutočne poskytovanou základnou zložkou mzdy a tou základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas,
- konto pracovného času sa ustanovuje maximálne na 12 mesiacov,
- práca nadčas pri uplatnení konta pracovného času je práca vykonávaná nad určený týždenný pracovný čas a mimo rozvrhu pracovných zmien vyplývajúcich z konta pracovného času,
- ak sa konto pracovného času uplatní u zamestnanca s kratším pracovným časom, vychádza sa z kratšieho pracovného času.
Konto pracovného času a mzda zamestnanca
Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 87a ods. 4 ZP, vyplatiť zamestnancovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času zamestnanca, tzn. že bez ohľadu na skutočne odpracovaný čas vyplatená mzda zamestnanca zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času. Poskytovaním základnej zložky mzdy nie je dotknutá povinnosť zamestnávateľa poskytovať zamestnancovi ďalšie zložky mzdy.
Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 87a ods. 6 a ods. 7 ZP, konto pracovného času vyrovnať ku dňu skončenia vyrovnávacieho obdobia alebo pracovného pomeru. Pri vyrovnaní postupuje takto:
- ak bola ku koncu vyrovnávacieho obdobia alebo ku dňu skončenia pracovného pomeru poskytnutá zamestnancovi nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný rozdiel doplatiť,
- ak zamestnanec neodpracoval ku koncu vyrovnávacieho obdobia alebo ku dňu skončenia pracovného pomeru celý rozsah pracovného času, za ktorý mu bola poskytnutá základná zložka mzdy, zamestnávateľ má nárok na vrátenie základnej zložky mzdy poskytnutej nad rámec odpracovaného pracovného času len v prípade skončenia pracovného pomeru z výpovedných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) ZP alebo v prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru so zamestnancom zo strany zamestnávateľa podľa § 68 ods. 1 ZP. Uvedené právo môže zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa pracovný pomer skončil.
Poznámka:
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov:
1. ak nespĺňa predpoklady ustanovené právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce,
2. prestal spĺňať požiadavky podľa § 42 ods. 2 ZP,
3. nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určenej zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo
4. neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných 6 mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.
Podľa § 63 ods. 1 písm. e) ZP zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Podľa § 68 ods. 1 ZP môže zamestnávateľ okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec:
1. bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,
2. porušil závažne pracovnú disciplínu.
Príklad č. 4:
Zamestnávateľ má určený 40-hodinový týždenný pracovný čas. Zamestnanec Peter odpracoval v júni 2014 v rámci konta svojho pracovného času 55 hodín, v júli 2014 50 hodín a v auguste 2014 51 hodín.
Zamestnávateľ má povinnosť, podľa § 87a ods. 4 ZP, vyplatiť Petrovi základnú zložku mzdy, ktorá zodpovedá jeho ustanovenému týždennému pracovnému času bez ohľadu na skutočne odpracovaný čas. Zamestnávateľ zaplatil Petrovi za 6., 7. a 8. mesiac len základnú zložku mzdy. Zvyšné hodiny mu uvedie na účte konta pracovného času.
Účet konta pracovného času, zamestnanec Peter
| Mesiac a rok | Pracovný čas
(40 hodín týždenne) | Skutočne odpracovaný
čas za sledovaný mesiac | Konto pracovného času
(kumulovaný súčet) |
| 06/2014 | 168 hodín (21 dní x 8 hodín) | 178 hodín | + 10 hodín |
| 07/2014 | 184 hodín (23 dní x 8 hodín) | 189 hodín | + 15 hodín |
| 08/2014 | 160 hodín (20 dní x 8 hodín) | 165 hodín | + 20 hodín |
Predpokladajme, že v októbri 2014 bude mať zamestnávateľ nedostatok práce a Peter odpracuje len 35 hodín týždenne. Zamestnávateľ mu však vyplatí celú mzdu a rozdiel poznačí na účet konta pracovného času.
Účet konta pracovného času, zamestnávateľ Peter
| Mesiac a rok | Pracovný čas
(40 hodín týždenne) | Skutočne odpracovaný
čas za sledovaný mesiac | Konto pracovného času
(kumulovaný súčet) |
| 06/2014 | 168 hodín (21 dní x 8 hodín) | 178 hodín | + 10 hodín |
| 07/2014 | 184 hodín (23 dní x 8 hodín) | 189 hodín | + 15 hodín |
| 08/2014 | 160 hodín (20 dní x 8 hodín) | 165 hodín | + 20 hodín |
| 09/2014 | 168 hodín (21 dní x 8 hodín) | 148 hodín | 0 hodín |
Pre zamestnávateľa platí, že rozdiel medzi kladným kontom pracovného času a záporným sa musí vyrovnať maximálne za 30 mesiacov.
Pružný pracovný čas
Pružný pracovný čas je podľa § 88 ods. 1 ZP spôsob rovnomerného alebo nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý môže zamestnávateľ zaviesť kolektívnou zmluvou alebo po dohode so zástupcami zamestnancov.
Pri zavedení pružného pracovného času zamestnávateľ už nemá povinnosť určiť základný pracovný čas. Zamestnanec sa sám rozhodne a zvolí si voliteľný pracovný čas tak, aby odpracoval prevádzkový pracovný čas.
Poznámka:
Základný pracovný čas je podľa § 88 ods. 2 ZP časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku. Podľa § 88 ods. 3 ZP je voliteľný pracovný čas časový úsek, v ktorom je zamestnanec povinný byť na pracovisku v takom rozsahu, aby odpracoval prevádzkový čas. Prevádzkový čas podľa § 88 ods. 4 ZP je celkový pracovný čas, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať v pružnom pracovnom období určenom zamestnávateľom.
Pružný pracovný čas umožňuje meniť pracovný čas podľa potrieb zamestnanca. Využíva sa predovšetkým na pracoviskách s duševnou prácou (nemôže sa využívať na všetkých pracoviskách). Pružný pracovný čas sa rozvrhuje ako:
- pružný pracovný deň, kedy si začiatok pracovnej zmeny určí zamestnanec, avšak v pracovnom dni musí odpracovať celú zmenu podľa rozvrhnutého pracovného času;
- pružný pracovný týždeň, kedy pri rovnomernom rozvrhnutom pracovnom čase si zamestnanec sám volí začiatok a koniec pracovných zmien. Zamestnanec je povinný v príslušnom týždni odpracovať celý týždenný pracovný čas. Dĺžka pracovnej zmeny môže byť maximálne 12 hodín;
- pružné 4-týždňové pracovné obdobie, pri ktorom si zamestnanec sám zvolí začiatok a koniec pracovných zmien. Zamestnanec je povinný v období 4 po sebe idúcich týždňov, ktoré určí zamestnávateľ, odpracovať pracovný čas určený zamestnávateľom na toto 4-týždňové obdobie.
Pri vyslaní zamestnanca na pracovnú cestu si zamestnanec neurčuje začiatok a skončenie pracovného času, tzn. že pružný pracovný čas sa podľa § 89 neuplatní a zamestnávateľ na tento účel určí pevný začiatok a koniec pracovnej zmeny.
Príklad č. 5:
Zamestnávateľ, u ktorého je určený 40-hodinový týždenný pracovný čas, zaviedol s platnosťou od 1. 9. 2014 po dohode so zástupcami zamestnancov pružný pracovný čas. Zamestnávateľ určil, že zamestnanec musí v priebehu týždňa odpracovať 40-hodinový pracovný čas. Najskorší začiatok pracovnej zmeny určil zamestnávateľ na 7. hodinu a najneskoršie ukončenie pracovnej zmeny o 18. hodine.
Zavedenie pružného pracovného času, v súlade s ustanovením § 88 a § 89 ZP, znamená pre zamestnancov to, že:
- musia v týždni odpracovať 40 hodín pracovného času, tzn. 40 hodín „čistého pracovného času“, v ktorom nie sú započítané prestávky na obed,
- začiatok pracovnej zmeny a jej ukončenie si určia sami, a to tak, aby celkom odpracovali 40 hodín za týždeň,
- začať pracovať môžu od 6. hodiny ráno a pracovať môžu najdlhšie do 19. hodiny večer,
- jedna pracovná zmena môže byť dlhá maximálne 12 hodín.
Napr. zamestnankyňa Petra, ktorá ráno vodí 2 deti do materskej školy, obyčajne využíva pružný pracovný čas tak, že do práce nastupuje (okrem piatka, keď si chce „skrátiť pracovný deň“) o 8. hodine.
V pondelok, utorok a štvrtok pracuje od 8.00 do 16.30 hodiny, v stredu pracuje od 8.00 hodiny do 18.00 hodiny a v piatok pracuje od 7.30 hodiny do 14.30 hodiny.
Celkom odpracuje 40 hodín pracovného času za týždeň, tzn. prevádzkový čas dodržuje. V zamestnaní je 42,5 hodiny týždenne (2,5 hodiny týždenne má prestávku na obed).
Poznámka redakcie:
§ 86 až § 89 Zákonníka práce
Začiatok a koniec pracovného času
Ustanovenie § 80 definuje základné pojmy spojené s organizáciou pracovného času.
Pracovná zmena
Pracovná zmena je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnávateľ povinný na základe dopredu určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich, a prestávka v práci. Z uvedeného ustanovenia ZP vyplýva, že zákon jednoznačne považuje prestávku v práci za súčasť pracovnej zmeny, aj keď sa nezapočítava do pracovného času.
Príklad č. 6:
U zamestnávateľa je určený 40-hodinový pracovný čas. Zamestnávateľ nevyužíva pružný pracovný čas a zamestnanci začínajú pracovať o 7. hodine a pracovať by mali do 15.30 hodiny. Zamestnankyňa Paulína chce odchádzať zo zamestnania o 15.00 hodine. Svoje rozhodnutie zdôvodňuje tým, že prestávku nepotrebuje, lebo neobeduje a stravuje sa v priebehu dňa pri práci.
Postup Paulíny nie je správny. Podľa § 90 ods. 1 ZP pozostáva pracovná zmena z pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný odpracovať, a z prestávky v práci.
Tzn., že Paulína si nemôže skrátiť pracovnú zmenu o 0,50 hodiny s uvedením, že prestávku nepotrebuje. V prípade, že by takto postupovala aj naďalej, zamestnávateľ by neodpracované 2,50 hodiny týždenne považoval za absenciu.
Zamestnanec môže pracovať:
- v rannej zmene, ktorá nesmie začínať pred 6. hodinou a jej prevažná časť spadá do času medzi 6. hodinou a 14. hodinou,
- v odpoludňajšej zmene, ktorá nesmie končiť po 22. hodine a jej prevažná časť trvá medzi 14. hodinou a 22. hodinou,
- v nočnej zmene, ktorej prevažná časť spadá do obdobia od 22. hodiny a 6. hodiny ráno.
Práca na zmeny
Práca na zmeny je spôsob organizácie pracovného času, pri ktorom zamestnanci jeden druhého striedajú na rovnakom pracovisku podľa určitého rozvrhu a v priebehu určitého obdobia dní alebo týždňov pracujú v rôznom čase. To platí aj vtedy, ak pri striedaní zamestnancov v zmenách dôjde k súbežnému výkonu práce zamestnancov nadväzujúcich zmien. Zamestnanec pracujúci v pracovných zmenách je každý zamestnanec, ktorého pracovný režim je organizovaný formou práce na pracovné zmeny.
Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.
Zamestnávateľ môže rozdeliť pracovnú zmenu na 2 časti. Rozvrhnutie pracovného času je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi najmenej týždeň dopredu s platnosťou najmenej na týždeň.
Záver
Ak to prevádzka zamestnávateľa dovoľuje, zamestnávateľ je povinný povoliť zamestnancovi, a to na základe jeho žiadosti zo zdravotných dôvodov alebo iných vážnych dôvodov na jeho strane, vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času alebo ju s ním za tých istých podmienok dohodnúť v pracovnej zmluve.
Poznámka redakcie:
§ 80 Zákonníka práce
Autor: Ing. Jarmila Strählová
Súvisiace príklady z praxe
Súvisiace komentované ustanovenia
Súvisiace eurokódex komentované ustanovenia
Súvisiace právne predpisy ZZ SR
Súhlas s použitím cookies
Vlastné nastavenie cookies