Nezdaniteľná časť základu dane (na rok 2014)

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2014

V zmysle § 11 ods. 2 ZDP:

• písm. a): ak základ dane (úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) daňovníka za rok 2014 nepresiahne 100-násobok platného životného minima, teda 19 809 €, má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 19,2-násobku sumy platného životného minima, t. j. vo výške 3 803,33 € (19,2 x 198,09 = 3 803,328 €, po zaokrúhlení 3 803,33 €);
• písm. b): ak základ dane (úhrn čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) daňovníka za rok 2013 presiahne sumu 19 809 €, nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vypočítame ako rozdiel 44,2-násobku životného minima a jednej štvrtiny základu dane, teda: 8 755,578 € – 1/4 základu dane daňovníka (úhrnu čiastkových základov dane podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP).

Jedna dvanástina tejto sumy činí 316,94 €; nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka mesačne predstavuje 316,94 €.

V zmysle § 11 ods. 6 ZDP sa neznižuje základ dane daňovníka, ktorý je už k 1. 1. zdaňovacieho obdobia roku 2014 poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v citovanom ustanovení, resp. bol mu tento dôchodok priznaný spätne k 1. 1. 2014 alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2.

Ak ročný úhrn dôchodku je nižší, uplatní sa rozdiel medzi nezdaniteľnou sumou podľa § 11 ods. 2 ZDP a týmto úhrnom dôchodku.

Podľa § 13 citovaného zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sa z dôchodkového poistenia poskytujú tieto dôchodkové dávky:

• zo starobného poistenia starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok;
• z invalidného poistenia sa vyplácajú tieto dávky: invalidný dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok.

V citovaných ustanoveniach už nie je uvedený dôchodok manželky a sociálny dôchodok, ale v zmysle prechodných ustanovení zákona (§ 267 a § 268) tieto dávky, ktoré boli poskytované k 31. 12. 2003, sa vyplácajú aj od 1. 1. 2004 za podmienok ustanovených predpismi účinnými do uvedeného dátumu.

Podmienky nároku na starobný dôchodok upravuje § 65 citovaného zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok upravuje § 67 uvedeného zákona.

Podľa § 8 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZSDS“) poberateľom dôchodku je fyzická osoba, ktorej sa vypláca starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a pozostalostný dôchodok podľa tohto zákona.

V zmysle § 29 citovaného zákona sa zo starobného dôchodkového sporenia za ustanovených podmienok vypláca:

• starobný dôchodok, a to vo forme:

a) programového výberu s doživotným dôchodkom,

b) doživotného dôchodku;

• predčasný starobný dôchodok, a to vo forme:

a) programového výberu s doživotným dôchodkom,

b) doživotného dôchodku;

• pozostalostný dôchodok, a to:

a) vdovský dôchodok,

b) vdovecký dôchodok,

c) sirotský dôchodok.

Reálne sa budú z II. piliera poskytovať dôchodky až od roku 2015.

Výsluhový dôchodok je poskytovaný podľa § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Táto zmena v ZDP bola opodstatnená, pretože výsluhové príspevky už od 1. 1. 2004 nie sú oslobodené od dane, ale podliehajú zdaneniu. Keďže sa táto dávka poskytovaná podľa § 31 citovaného zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov zdaňuje, jej poberateľ má nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka.

Ak sa daňovník stane poberateľom niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP v priebehu bežného zdaňovacieho obdobia, základ dane za dané zdaňovacie obdobie si môže znížiť o nezdaniteľnú časť na daňovníka v plnom rozsahu (len s prihliadnutím na výšku čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 alebo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov). Až za nasledujúce zdaňovacie obdobie si túto nezdaniteľnú časť neuplatní, resp. uplatní si len príslušný rozdiel, keďže už k 1. 1. bude poberateľom dôchodku.

Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka sa uplatňuje bez ohľadu na to, počas koľkých mesiacov v zdaňovacom období daňovníkovi plynuli zdaniteľné príjmy podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP.

Poberatelia invalidných dôchodkov teda nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka v princípe majú. Je však potrebné mať na zreteli aj znenie § 81 citovaného zákona č. 461/2003 Z. z. upravujúce súbeh nárokov na výplatu dôchodkových dávok, ako aj prechodné ustanovenia, napr. podľa § 263 ods. 9 invalidný dôchodok, ktorého poberateľ pred 1. januárom 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, sa považuje od 1. januára 2005 za starobný dôchodok.

Je preto vhodné v prípade neistoty v konkrétnom prípade overiť si v Sociálnej poisťovni, či nedošlo k preklasifikovaniu invalidného dôchodku na starobný. Aj v prípade kombinácie dôchodkov sa prihliada len na dôchodok uvedený v § 11 ods. 6 ZDP. Ak daňovník poberá viacero dôchodkov, napr. starobný a vdovecký, na účely uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka sa berie do úvahy len výška toho dôchodku, ktorý je uvedený v § 11 ods. 6 ZDP, v tomto prípade dôchodku starobného.

Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, alebo sirotského dôchodku alebo ak sú súčasne splnené podmienky nároku na výplatu vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku, vypláca sa v plnej sume z týchto dôchodkových dávok tá dávka, ktorá je vyššia, a z dôchodkovej dávky, ktorej suma je nižšia, sa vypláca jedna polovica. Pri rovnakej sume dôchodkových dávok sa vypláca v sume jednej polovice vdovský dôchodok, vdovecký dôchodok alebo sirotský dôchodok. Pri rovnakej sume vdovského dôchodku a sirotského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku sa vypláca v sume jednej polovice dôchodok, ktorý si poistenec zvolil.

Ak daňovník poberá napr. starobný dôchodok a vdovecký dôchodok, pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka prihliadame len na výšku starobného dôchodku. Analogicky postupujeme u daňovníčky, ktorá poberá okrem starobného aj vdovský dôchodok.

Vianočný príspevok poskytovaný podľa zákona č. 592/2006 Z. z. o poskytovaní vianočného príspevku niektorým poberateľom dôchodku a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je štátnou sociálnou dávkou, nezlučuje sa s dôchodkom, netvorí súčasť dôchodku, teda nemá vplyv na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (neznižuje ju).

Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka nielen daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou, ale aj daňovníkom s obmedzenou daňovou povinnosťou definovaným v § 2 písm. e) ZDP, ktorí dosahujú aktívne príjmy.

Zastavenie vyplácania dôchodku v priebehu zdaňovacieho obdobia nemá na uplatňovanie, resp. neuplatňovanie tejto nezdaniteľnej časti základu dane vplyv.

Ako už bolo uvedené, rozhodujúcim dátumom je vždy 1. január kalendárneho roka. Ak daňovník zomrie, v súlade s § 49 ods. 4 ZDP je dedič povinný za príslušnú časť roka podať daňové priznanie.

Od základu dane odpočíta nezdaniteľné časti základu dane, na ktoré vznikol nárok.

Nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka uplatní v celoročnej výške bez ohľadu na to, v ktorom mesiaci zdaňovacieho obdobia daňovník zomrel, len s prihliadnutím na výšku jeho základu dane (presnejšie čiastkového základu dane zisteného z príjmov podľa § 5 alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP alebo súčtu čiastkových základov dane z týchto príjmov).

V súlade s § 32 ods. 11 ZDP daňovník, ktorému bol spätne priznaný niektorý z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, je povinný podať dodatočné priznanie, ak si za toto (tieto) zdaňovacie obdobie uplatnil nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka (a to bez ohľadu na to, či si ju uplatnil v daňovom priznaní alebo v rámci ročného zúčtovania).

2. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) daňovníka za rok 2014

Do konca roku 2012 sa pri uplatňovaní tejto nezdaniteľnej časti prihliadalo (len) na dobu trvania spoločnej domácnosti s manželkou (manželom), jej (jeho) vlastné príjmy a základ dane daňovníka (za rok 2012 až 33 561,94 €). Vo väčšine prípadov išlo o celoročné trvanie (12 mesiacov) spoločnej domácnosti, a teda aj nezdaniteľnú sumu za celý rok; za menší počet mesiacov než 12 si alikvotnú časť tejto nezdaniteľnej sumy uplatnili v princípe len tí daňovníci, ktorí sa v danom zdaňovacom období oženili, rozviedli alebo ovdoveli. Od 1. 1. 2013 sú podmienky nároku na túto nezdaniteľnú časť sprísnené, mnohým daňovníkom už nárok nevzniká a veľa daňovníkov si môže uplatniť len alikvotnú časť.

Aby bolo možné od základu dane za rok 2014 odpočítať túto nezdaniteľnú časť, musia byť splnené nasledujúce podmienky:

• ide o manželku(-la) daňovníka (nie inú osobu, napr. družku), ktorá (-ý)
• žije s ním (s ňou) v spoločnej domácnosti,
• nemá vlastný príjem, resp. má príjem nižší než určená suma,
• základ dane daňovníka (súčet čiastkových základov dane z príjmov podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 ZDP) nepresahuje určenú sumu a zároveň
• manželka(-l) spĺňa niektorú z novozavedených podmienok (po prvý raz za rok 2013):
  • starala sa o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu (§ 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), žijúce s daňovníkom v domácnosti alebo
  • poberala peňažný príspevok na opatrovanie, alebo
  • bola vedená na ÚPSVaR SR v evidencii uchádzačov o zamestnanie, alebo
  • sa považuje za občana so zdravotným postihnutím, alebo
  • sa považuje za občana s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa:

a) do troch rokov veku,

b) do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, alebo

c) do šiestich rokov veku, ktoré je zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov podľa § 2 písm. b), najdlhšie tri roky od právoplatnosti prvého rozhodnutia o zverení dieťaťa do starostlivosti tej istej oprávnenej osobe.

Peňažný príspevok na opatrovanie môže byť fyzickej osobe poskytnutý za presne určených podmienok podľa § 40 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá dovŕšila šesť rokov veku a je podľa komplexného posudku odkázaná na opatrovanie, opatruje (blízka) fyzická osoba, napr. manžel, manželka, dieťa, rodič, starý rodič, vnuk, vnučka, súrodenec, nevesta a pod.

V zmysle § 33 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov evidencia uchádzačov o zamestnanie obsahuje osobné údaje uchádzačov o zamestnanie v rozsahu uvedenom v prílohe č. 1 citovaného zákona (v písm. A), napr. identifikačné údaje, dátum začatia a dátum skončenia pracovnoprávneho vzťahu alebo obdobného pracovného vzťahu, dôvod a spôsob ich skončenia, dátum vzniku a zániku nároku na dávku v hmotnej núdzi, príspevku k dávke v hmotnej núdzi, dátum začatia a dátum skončenia poberania aktivačného príspevku a pod.

Podľa § 9 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov občan so zdravotným postihnutím (na účely tohto zákona) je občan uznaný za invalidného podľa osobitného predpisu – § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %.

Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa na cieľ uplatnenia nezdaniteľnej časti základu dane na manželku daňovníka zahŕňajú všetky príjmy vrátane príjmov od dane oslobodených, okrem príjmov v § 11 ods. 4 ZDP taxatívne uvedených:

• zvýšenie dôchodku pre bezvládnosť,
• štátne sociálne dávky,
• štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie,
• daňový bonus,
• zamestnanecká prémia.

Do vlastného príjmu sa o. i. nepremietajú štátne sociálne dávky:

• rodičovský príspevok upravený zákonom č. 571/2009 Z. z. – avšak príspevok na starostlivosť o dieťa je sociálnou dávkouposkytovanou podľa zákona č. 561/2008 Z. z. a do vlastných príjmov patrí,
• prídavok na dieťa – zákon č. 600/2003 Z. z. – posledná, významná novela účinná od 1. 2. 2014,
• príplatok k prídavku – zavedený zákonom č. 532/2007 Z. z.,
• príspevok pri narodení dieťaťa (od 1. 2. 2014 už vrátane príplatku, príspevok pri narodení dieťaťa a príplatok k nemu sú zlúčené do jednej dávky)
• príspevok na viac súčasne narodených detí – nová právna úprava – zákon č. 383/2013 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí a o zmene a doplnení niektorých zákonov – účinnosť od 1. 1. 2014,
• príspevok na pohreb – zákon č. 238/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• vianočný príspevok – zákon č. 592/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov,
• príplatok k dôchodku politickým väzňom – zákon č. 274/2007 Z. z.

Podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej aj „ZP“) v súvislosti s pôrodom a so starostlivosťou o narodené dieťa patrí žene materská dovolenka v trvaní 34 týždňov. Osamelej žene patrí materská dovolenka v trvaní 37 týždňov a žene, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí, patrí materská dovolenka v trvaní 43 týždňov. V súvislosti so starostlivosťou o narodené dieťa patrí aj mužovi od narodenia dieťaťa rodičovská dovolenka v rovnakom rozsahu, ak sa stará o narodené dieťa.

Na prehĺbenie starostlivosti o dieťa je zamestnávateľ podľa § 166 ods. 2 ZP povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši tri roky veku. Ak ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa vyžadujúci osobitnú starostlivosť, je zamestnávateľ povinný poskytnúť žene a mužovi, ktorí o to požiadajú, rodičovskú dovolenku až do dňa, v ktorom dieťa dovŕši šesť rokov veku.

V zmysle § 166 ods. 4 ZP zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť, že rodičovskú dovolenku podľa odseku 2 možno poskytnúť najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši päť rokov veku, a ak ide o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyžadujúcim osobitnú starostlivosť, najdlhšie do dňa, v ktorom dieťa dovŕši osem rokov veku, a to najviac v rozsahu, v ktorom sa táto dovolenka v období podľa odseku 2 nečerpala.

Dodajme, že nárok na materské (jednu z nemocenských dávok) má za podmienok určených v § 48 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, prípadne iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti (napr. otec dieťaťa, ak matka tohto dieťaťa zomrela).

Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z. riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa, hygiena, výchova a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. V zmysle § 3 ods. 4 citovaného zákona podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.

Na druhej strane došlo k sprísneniu s účinnosťou od 1. 1. 2014 o. i. v tom smere, že podľa § 3 ods. 10 tohto zákona nárok na rodičovský príspevok nevzniká, ak oprávnená osoba je rodič ďalšieho dieťaťa, ktoré je zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča, do náhradnej osobnej starostlivosti, do pestúnskej starostlivosti alebo do starostlivosti fyzickej osoby, ktorú určil súd nariadením predbežného opatrenia, alebo do starostlivosti budúcich osvojiteľov, alebo je v osobnej starostlivosti poručníka a na zabezpečenie riadnej starostlivosti o toto dieťa sa poskytuje rodičovský príspevok. Dodajme, že na základe opatrenia MPSVaR SR č. 451/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. 1. 2014 suma rodičovského príspevku zvýšená na 203,20 € mesačne.

Zákonom č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol s účinnosťou od 1. 1. 2009 zavedený príspevok na starostlivosť o dieťa ako sociálna dávka (nie štátna sociálna dávka) rodičovi alebo fyzickej osobe, ktorej je dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov, na úhradu výdavkov vynaložených na starostlivosť o dieťa. Príspevok sa nevypláca za kalendárny mesiac alebo jeho časť, za ktorý bol vyplatený rodičovský príspevok. Citovaný zákon bol novelizovaný o. i. zákonom č. 571/2009 Z. z.

Bola ním zavedená ďalšia sociálna dávka (nie štátna sociálna dávka), a to príspevok rodičovi. Vyplácaním tohto príspevku štát jednorazovo prispieval rodičovi na uľahčenie vstupu alebo návratu na trh práce a na začatie vykonávania zárobkovej činnosti. Po novelizácii citovaného zákona zákonom č. 513/2010 Z. z. s účinnosťou od 1. 1. 2011 sa už tento príspevok rodičovi neposkytuje.

Rodič, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť alebo študuje, si môže vybrať, či chce poberať rodičovský príspevok (od 1. 1. 2014 vo výške 203,20 € mesačne) alebo príspevok na starostlivosť o dieťa ako sociálnu dávku (keďže poberateľ rodičovského príspevku môže zarábať).

Ak jeho výdavky na zabezpečenie starostlivosti o dieťa napr. v (štátnej) škôlke sú nižšie než suma rodičovského príspevku, zvykne poberať rodičovský príspevok, ak výdavky presahujú túto sumu, môže poberať namiesto neho príspevok na starostlivosť o dieťa – ak preukázané výdavky presahujú 230 € mesačne, dostáva limitovanú sumu 230 €.

Príspevok na starostlivosť o dieťa (sociálna dávka) patrí do vlastných príjmov manželky, aj keď je od dane oslobodený.

Je potrebné dodať, že doba poberania tohto príspevku (podobne ako doba poberania materského po narodení dieťaťa) do určeného veku 3 rokov (6 rokov) veku dieťaťa sa považuje za dobu starostlivosti o dieťa z hľadiska aplikácie § 11 ods. 4 ZDP – manželka daňovníka sa starala o vyživované (§ 33 ods. 2) maloleté dieťa do troch rokov, resp. v určených prípadoch do šiestich rokov veku podľa osobitného predpisu, § 3 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, žijúce s daňovníkom v domácnosti – a ak sú splnené aj ostatné podmienky, za tieto mesiace si možno uplatniť vypočítanú nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

V zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Dňa 1. 1. 2008 nadobudol účinnosť zákon č. 532/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Okrem iných zmien sa ním zaviedol príplatok k prídavku. Podľa § 1 ods. 3 je to štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa ZDP. Podmienky nároku na príplatok k prídavku sú ustanovené v § 7a.

Dodajme, že na základe opatrenia MPSVaR SR č. 450/2013 Z. z. bola s účinnosťou od 1. 1. 2014 suma prídavku na dieťa zvýšená na 23,52 € a suma príplatku k prídavku na dieťa na 11,02 €.

Na okraj možno pripomenúť, že aj sociálne dávky (rovnako ako štátne sociálne dávky) sú od dane oslobodené podľa § 9 ods. 2 písm. b) ZDP.

Sociálne dávky sa však do vlastných príjmov manželky (manžela) premietajú. Do vlastných príjmov manželky (manžela) sa ďalej nezahrnujú štipendiá poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie. Doktorandské štipendium do vlastných príjmov manželky (manžela) však patrí.

Aby nevznikala neistota pri posudzovaní príjmu vo forme doktorandských štipendií, v § 11 ods. 5 (teraz ide o odsek 4) bol za slovo „povolanie“ v rámci jednej z novelizácií ZDP umiestnený odkaz na zákon č. 600/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého skončením vysokoškolského štúdia II. stupňa končí sústavná príprava na budúce povolanie (§ 4 ods. 3 citovaného zákona) a zároveň podľa § 3 ods. 3 uvedeného zákona za nezaopatrené dieťa sa nepovažuje dieťa, ktoré získalo vysokoškolské vzdelanie II. stupňa. Doktorandské štúdium je tretím stupňom vysokoškolského štúdia. Je potrebné však zdôrazniť, že z hľadiska časového sa od 1. 1. 2013 na dobu poberania štipendií neprihliada – ak náhodou nie je splnená niektorá z iných podmienok podľa § 11 ods. 4 ZDP – napr. študujúca manželka je osobou ťažko zdravotne postihnutou.

Všetky ostatné príjmy manželky(-la), a to aj príjmy od dane oslobodené, sa na tento účel do jej (jeho) vlastných príjmov premietnu.

Do vlastných príjmov manželského partnera je potrebné zahrnúť napr. aj nemocenské dávky (nemocenské, materské a pod.), dávku v nezamestnanosti, peňažný príspevok za opatrovanie, sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, podpory a príspevky z prostriedkov štátneho rozpočtu, príjem z prenájmu (v plnej výške vrátane sumy 500 € oslobodenej od dane) a pod.

Za vlastný príjem manželky (manžela) sa považuje jej (jeho) celkový príjem znížený o povinne zaplatené poistné a príspevky.

Podľa § 115 Občianskeho zákonníka domácnosť tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhradzujú náklady na svoje potreby.

Je to spotrebné spoločenstvo dvoch alebo viacerých osôb trvalej povahy (vopred časovo neobmedzené). Nie je tu rozhodujúce trvalé bydlisko podľa predpisov o hlásení a evidencii obyvateľstva, aj keď zväčša majú tieto osoby rovnaké. Príspevky na domácnosť vychádzajú zo zásady spolupatričnosti, každý prispieva podľa svojich možností. Každá fyzická osoba môže byť členom, príslušníkom len jednej domácnosti.

Dodajme, že základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť základu dane na manželku aj u daňovníka s obmedzenou daňovou povinnosťou, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území Slovenskej republiky v príslušnom zdaňovacom období tvorí najmenej 90 % z jeho celosvetových príjmov.

Rodič je oprávnený uplatniť si daňový bonus (aj) na nezaopatrené dieťa (študujúce formou denného štúdia na strednej alebo vysokej škole), ktoré už vstúpilo do manželstva a naďalej s rodičom žije v domácnosti, a to (až) po uplynutí zdaňovacieho obdobia, ale len vtedy, ak manžel(-ka) tohto dieťaťa nemá zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka.

Až po skončení roka je známa výška celoročných príjmov manželského partnera tohto dieťaťa.

Ak manželský partner má zdaniteľné príjmy presahujúce sumu nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka (v roku 2014 sumu 3 803,33 €), rodič dieťaťa stráca nárok na daňový bonus a ak zároveň sú splnené podmienky podľa § 11 ods. 4 ZDP, tento manželský partner si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane na manželku.

Autor: Ing. Valéria Jarinkovičová