Vylúčenie súbehu poskytovania stravného počas zahraničnej pracovnej cesty a rozhodné časy

1. Vylúčenie súbehu náhrad

Zahraničná pracovná cesta podľa § 2 ods. 2 zákona o cestovných náhradách je čas pracovnej cesty (podľa § 2 ods. 1) v zahraničí, vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta sa môže začať, ako aj skončiť v zahraničí; zahraničná pracovná cesta nie je viazaná na odchod z územia Slovenskej republiky a nie je viazaná ani na príchod na územie Slovenskej republiky.

Zamestnancovi vyslanému na zahraničnú pracovnú cestu patria nasledujúce nárokové náhrady:

• náhrada preukázaných cestovných výdavkov – [§ 4 ods. 1 písm. a), § 7, § 15],
• náhrada preukázaných výdavkov za ubytovanie [§ 4 ods. 1 písm. b)],
• náhrada potrebných vedľajších výdavkov [§ 4 ods. 1 písm. d)],
• poistenie liečebných nákladov v zahraničí (§ 11 ods. 1),
• povinné alebo odporúčané očkovanie (§ 11a),
• náhrada za cesty na návštevu rodiny (§ 12 – na základe dohody),
• stravné (§ 13).

Zamestnancovi pri vyslaní na zahraničnú pracovnú cestu zamestnávateľ môže poskytnúť tieto nenárokové náhrady:

• iné a vyššie náhrady (§ 9),
• iné druhy komerčného poistenia (§ 11 ods. 2),
• vreckové (§ 14).

Každá zahraničná pracovná cesta trvá určitý čas aj na území Slovenskej republiky a z tohto dôvodu je v § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách vylúčený súbeh stravného poskytovaného v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a stravného poskytovaného v cudzej mene alebo eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách za ten istý čas trvania zahraničnej pracovnej cesty.

Z uvedeného vyplýva, že za rovnakú dobu zahraničnej pracovnej cesty nemôže byť zamestnancovi súčasne poskytované stravné v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách a aj v cudzej mene/eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách, teda duplicitne za ten istý čas.

Vo vzťahu k nároku na stravné sa teda osobitne posudzuje:

• čas strávený na území Slovenskej republiky (stravné sa poskytne zamestnancovi za tento čas, ak sú splnené podmienky podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j. pracovná cesta musí trvať 5 hodín a viac) a osobitne
• čas strávený mimo územia Slovenskej republiky (stravné sa za tento čas poskytne podľa § 13 zákona o cestovných náhradách).

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá je konaná určitú dobu na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi stravné, a to za podmienok upravených v § 5 zákona o cestovných náhradách, ale aj ďalšie náhrady (napr. náhrada potrebných vedľajších výdavkov, cestovné výdavky), t. j. ako pri tuzemskej pracovnej ceste. Zamestnanec má nárok, pokiaľ sú splnené zákonom o cestovných náhradách ustanovené podmienky (predovšetkým časové), súčasne na stravné v eurách (§ 5 – za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) a na stravné v cudzej mene/eurách (§ 13 – za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty v zahraničí), a to od rozhodného času podľa § 16 ods. 2 až 4 zákona o cestovných náhradách (napr. od času prekročenia slovenskej hranice v prípade spôsobu dopravy autom, autobusom, vlakom).

Z uvedeného vyplýva, že ak by zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala menej ako 5 hodín, t. j. nebola by splnená základná podmienka na poskytnutie stravného za kalendárny deň ako nárokového plnenia, zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi nenárokové stravné za podmienok podľa § 5 ods. 3 zákona o cestovných náhradách.

Pri posudzovaní nároku na stravné za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky treba rozlišovať, či ide o jednodňovú zahraničnú pracovnú cestu alebo dvojdňovú/viacdňovú zahraničnú pracovnú cestu.

Nárok na stravné pri jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste

Pri jednodňovej zahraničnej pracovnej ceste sa spočíta čas trvania zahraničnej pracovnej cesty za obidva časové úseky na území Slovenskej republiky, t. j. čas od miesta nástupu do rozhodného času a od rozhodného času do času/miesta skončenia zahraničnej pracovnej cesty. Ak je tento čas po spočítaní minimálne 5 hodín, vznikne zamestnancovi nárok na stravné v eurách, t. j. podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách.

Nárok na stravné pri dvojdňovej, respektíve viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste

Pri viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste takýto postup (spočítanie času trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) nie je možné aplikovať v žiadnom prípade z dôvodu, že ani pri tuzemskej pracovnej ceste nie je možné spočítať čas trvania tuzemskej pracovnej cesty za viac kalendárnych dní vo vzťahu k nároku na stravné; stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, a to v závislosti od času trvania tuzemskej pracovnej cesty v kalendárnom dni (§ 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách).

Určitá výnimka platí pre zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, u ktorých sa spočíta čas trvania:

• jednej pracovnej cesty vykonanej v rámci dvoch kalendárnych dní, a to za presne ustanovených podmienok podľa § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách alebo
• viacej pracovných ciest vykonaných v rámci dvoch kalendárnych dní počas jednej pracovnej zmeny, a to za presne ustanovených podmienok podľa § 5 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách.

Vyššie uvedené sa nemôže aplikovať:

• ak by zahraničná pracovná cesta trvala napr. tri dni (alebo viac dní), t. j. nie je možné spočítať napr. čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky za prvý a tretí deň,
• na všetkých zamestnancov.

2. Rozhodné časy

Zamestnávateľ môže podľa § 3 zákona o cestovných náhradách vo väzbe na definíciu zahraničnej pracovnej cesty, ako aj s prihliadnutím na oprávnené záujmy zamestnanca určiť rôzne miesto nástupu/skončenia zahraničnej pracovnej cesty, t. j. aj v zahraničí. Vo väzbe na vyššie uvedené sú pre poskytovanie náhrad pri zahraničnej pracovnej ceste podstatné aj § 16 ods. 2 až 4 zákona o cestovných náhradách, ktoré ustanovujú rozhodné časy pre posúdenie nároku na cudziu menu/eurá vo väzbe na miesto nástupu a miesto ukončenia zahraničnej pracovnej cesty, ako aj vo väzbe na určený spôsob dopravy počas zahraničnej pracovnej cesty.

Rozhodný čas pre vznik nároku na cudziu menu/eurá – zahraničná pracovná cesta začína a končí na území Slovenskej republiky

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí na území Slovenskej republiky, je podľa § 16 ods. 2 zákona o cestovných náhradách rozhodujúcim časom pre vznik nároku na náhrady poskytované v cudzej mene/eurách:

• prechod slovenskej štátnej hranice – pri použití cestného motorového vozidla (auto, autobus) alebo vlaku,
• odlet a prílet lietadla podľa letového poriadku – pri leteckej doprave (uvedené sa vzťahuje len na leteckú dopravu z územia Slovenskej republiky a na územie Slovenskej republiky),
• príchod a odchod lode z prístavu, v ktorom sa vykonáva vstupná alebo výstupná hraničná kontrola – pri použití lodnej dopravy.

Rozhodný čas pre vznik nároku na cudziu menu/eurá – zahraničná pracovná cesta začína a končí mimo územia Slovenskej republiky

Pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začína a končí mimo územia Slovenskej republiky, teda v zahraničí, rozhodujúcim časom pre vznik nároku zamestnanca na náhrady v cudzej mene/eurách podľa § 16 ods. 3 zákona o cestovných náhradách sú presne určené podmienky zahraničnej pracovnej cesty (§ 3), a to predovšetkým miesto nástupu, miesto ukončenia a čas trvania zahraničnej pracovnej cesty.

Rozhodný čas pre vznik nároku na cudziu menu – zahraničná pracovná cesta začína na území Slovenskej republiky a končí mimo územia Slovenskej republiky a naopak

Pre zahraničné pracovné cesty, ktoré podľa podmienok určených zamestnávateľom podľa § 3 zákona o cestovných náhradách začínajú na území Slovenskej republiky a končia v zahraničí alebo ktoré začínajú v zahraničí a končia na území Slovenskej republiky, pre určenie rozhodujúceho času pre vznik nároku zamestnanca na náhrady v cudzej mene/eurách sa podľa § 16 ods. 4 zákona o cestovných náhradách primerane uplatnia vyššie uvedené rozhodujúce časy.

V uvedenom prípade je rozhodným časom podľa § 16 ods. 2 zákona o cestovných náhradách pre posúdenie nároku na stravné (podľa § 13) čas prechodu slovenskej hranice do Rakúska, čas odletu lietadla z Viedne je iba čas pre posúdenie času stráveného v Rakúsku (§ 13 ods. 5). Zamestnanec bol 3 hodiny v Rakúsku (od 11:00 h do 14:00 h), od času odletu lietadla z Viedne do Amsterdamu bol zamestnanec už v Holandsku, t. j. 10 hodín (od 14:00 h do 24:00 h). Zamestnancovi vznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného (zahraničná pracovná cesta trvala v rámci kalendárneho dňa 13 hodín, t. j. od 11:00 h do 24:00 h), ktoré sa zamestnancovi podľa § 13 ods. 5 zákona o cestovných náhradách poskytne vo výške základnej sadzby pre Holandsko (v Holandsku bol v rámci kalendárneho dňa dlhší čas ako v Rakúsku). Zamestnancovi nevznikol nárok na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky netrvala min. 5 hodín.

V uvedenom príklade vodič vykonal jednu zahraničnú pracovnú cestu v rámci dvoch kalendárnych dní, pričom:

• na území Slovenskej republiky
• prvý deň trvala pracovná cesta 3 hodiny (od 21:00 h do 24:00 h) – vodičovi nevznikol nárok na stravné za čas trvania cesty na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j. pracovná cesta netrvala 5 hodín a viac,
• druhý deň trvala pracovná cesta 3 hodiny (15:00 h do 18:00 h) – vodičovi nevznikol nárok na stravné za čas trvania cesty na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách, t. j. pracovná cesta netrvala 5 hodín a viac,

• mimo územia Slovenskej republiky, t. j. v Českej republike
• prvý deň ešte netrvala pracovná cesta v zahraničí (prechod hranice bol o polnoci) – vodičovi nevznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 v cudzej mene,
• druhý deň trvala pracovná cesta 15 hodín – vodičovi vznikol nárok na stravné podľa § 13 ods. 4 písm. c) zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Českú republiku, t. j. v sume 600 českých korún.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že vodičovi vznikol za zahraničnú pracovnú cestu do Českej republiky nárok na stravné iba za čas strávený mimo územia Slovenskej republiky podľa § 13 zákona o cestovných náhradách; za čas strávený na území slovenskej republiky mu nevznikol nárok na stravné podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že ani jeden deň nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné, t. j. trvanie pracovnej cesty v kalendárnom dni 5 hodín a viac.

Ak by ale vodič bol zaradený do skupiny zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, uplatnil by sa pri posudzovaní času stráveného na území Slovenskej republiky § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, t. j. spočítal by sa čas trvania pracovnej cesty za prvý deň a za druhý deň. Za splnenia tohto predpokladu by potom vodičovi vznikol nárok na stravné aj za čas strávený na území Slovenskej republiky podľa § 5 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že bola splnená podmienka pre vznik nároku na stravné, t. j. pracovná cesta trvala 6 hodín (3 h + 3 h = 6 h).

Postup pri posudzovaní nároku na stravné nebol správny.

Základná podmienka poskytovania stravného pri pracovnej ceste je, že sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne a za každú pracovnú cestu samostatne.

Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste sa podľa § 5 ods. 1 zákona o cestovných náhradách poskytuje za každý kalendárny deň pracovnej cesty diferencovane podľa dĺžky trvania každej jednej pracovnej cesty v kalendárnom dni. Pri viacdňovej tuzemskej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne. Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko tuzemských pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.

Zamestnancovi vzniká nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta v rámci kalendárneho dňa trvá najmenej 5 hodín. Kalendárny deň pri tuzemskej pracovnej ceste je rozdelený na tri časové pásma, a to 5 až 12 hodín (nárok na stravné v sume 4,20 eura), nad 12 hodín do 18 hodín (nárok na stravné v sume 6,30 eura) a nad 18 hodín (nárok na stravné v sume 9,80 eura).

Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí stravné v cudzej mene/eurách za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty, a to v závislosti od času trvania každej zahraničnej pracovnej cesty v tomto dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa je rozdelený na 3 časové pásma, a to do 6 hodín vrátane, nad 6 hodín až 12 hodín a nad 12 hodín.

Pri viacdňovej zahraničnej pracovnej ceste sa každý kalendárny deň vo vzťahu k nároku na stravné posudzuje samostatne; ani pri dvojdňovej zahraničnej pracovnej ceste sa stravné neposkytuje za pracovnú cestu ako celok, ale za každý kalendárny deň samostatne.

Ak zamestnanec v rámci kalendárneho dňa prekročí hranicu napr. o 23 hod. 30 minút, vznikne mu aj za tento kalendárny deň nárok na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného.

Ak v rámci jedného kalendárneho dňa zamestnanec vykoná niekoľko zahraničných pracovných ciest, nárok na stravné sa posudzuje za každú pracovnú cestu samostatne.

Zamestnancovi, ktorý vykoná v rámci kalendárneho dňa napr. dve zahraničné pracovné cesty v trvaní do 6 hodín vrátane, patrí stravné za každú zahraničnú pracovnú cestu samostatne, t. j. za každú zahraničnú pracovnú cestu vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného.

Podľa vyššie uvedených základných zásad poskytovania stravného sa musí postupovať aj v uvedenom príklade. Zamestnanec bol vyslaný v rámci kalendárneho dňa na dve pracovné cesty – na zahraničnú pracovnú cestu a na tuzemskú pracovnú cestu.

Nároky z každej jednej pracovnej cesty, teda aj nárok na stravné, sa musia posúdiť samostatne, t. j. samostatne za zahraničnú pracovnú cestu a samostatne za tuzemskú pracovnú cestu.

Správne posúdenie nároku na stravné:

Prvá pracovná cesta do Poľska: nástup o 6:00 hod, prechod hranice do Poľska o 7:00 h, prechod hranice na Slovensko o 10:00 h, koniec cesty o 11:00 h.

V Poľsku, t. j. mimo územia Slovenskej republiky, bol zamestnanec 3 hodiny (od 7:00 h do 10:00 h). Podľa § 13 ods. 4 zákona o cestovných náhradách má zamestnanec nárok za čas zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky na stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného pre Poľsko, t. j. má nárok na stravné v sume 9,25 eura.

Na území Slovenskej republiky trvala pracovná cesta v rámci jedného kalendárneho dňa 2 hodiny (od 6:00 h do 7:00 h a od 10:00 h do 11:00 h). Za čas strávený na území Slovenskej republiky nevznikol zamestnancovi nárok na stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách z dôvodu, že nebola splnená podmienka trvania pracovnej cesty minimálne 5 hodín.

Zamestnanec za zahraničnú pracovnú cestu do Poľska má nárok na stravné v sume 9,25 eura (25 % z 37 eur).

Druhá pracovná cesta v SR: nástup o 11:30 h, skončenie o 15:00 h.

Tuzemská pracovná cesta trvala 3,50 hodiny (od 11:50 h do 15:00 h).

Zamestnancovi za tuzemskú pracovnú cestu nevznikol nárok na stravné z dôvodu, že nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné, t. j. pracovná cesta netrvala minimálne 5 hodín.

Zamestnancovi patrí pri zahraničnej pracovnej ceste za čas strávený na území Slovenskej republiky stravné vo výške a v rozsahu ako pri tuzemskej pracovnej ceste (§ 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách), t. j. za čas od 4:00 h do 13:00 h, t. j. za 9 h v sume 4,20 eura (opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 296/2014 Z. z. o sumách stravného).

Pre vznik nároku na stravné v cudzej mene/eurách podľa § 13 zákona o cestovných náhradách je v tomto prípade rozhodný čas odletu lietadla podľa letového poriadku (§ 16 ods. 2). Vzhľadom na to, že zamestnanec strávil mimo územia Slovenskej republiky v rámci tohto kalendárneho dňa 11 hodín, zamestnancovi patrí stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného – v tomto prípade je to 50 % zo sumy 45 eur, t. j. 22,50 eura (§ 13 ods. 4).

Zamestnancovi môže zamestnávateľ poskytnúť ako nenárokové plnenie vreckové do výšky 40 % stravného, t. j. do výšky 40 % zo sumy 22,50 eura (§ 14).

Pre poskytovanie stravného pri zahraničnej pracovnej ceste v uvedenom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia § 5, § 13 a § 16 zákona o cestovných náhradách; každá zahraničná pracovná cesta je určitý čas vykonávaná aj na území Slovenskej republiky.

Ak pôjde o jednodňovú zahraničnú pracovnú cestu, spočíta sa čas trvania pracovnej cesty za obidva úseky na území Slovenskej republiky, t. j. čas od miesta nástupu do prekročenia slovenskej hranice a čas od prekročenia slovenskej hranice do miesta ukončenia pracovnej cesty (pokiaľ táto doba trvá minimálne 5 hodín, vznikne zamestnancovi nárok na stravné v slovenských korunách, t. j. podľa § 5 ods. 1 zákona).

Takýto postup (spočítanie času trvania pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) nie je možné aplikovať pri viacdňových zahraničných pracovných cestách. Nie je to možné z dôvodu, že ani pri tuzemskej pracovnej ceste nie je možné podľa § 5 zákona vo všeobecnosti spočítať čas trvania pracovnej cesty za viac dní vo vzťahu k výške stravného, stravné sa poskytuje za každý kalendárny deň samostatne, a to v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty v kalendárnom dni. Určitá výnimka platí vo väzbe na ustanovenia § 5 ods. 4 pre zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, ktorým sa spočíta čas trvania jednej pracovnej cesty vykonanej v rámci dvoch kalendárnych dní, a to za presne ustanovených podmienok.

V prípade, ak celkový čas strávený na území Slovenskej republiky v rámci jedného kalendárneho dňa neprekročí 5 hodín, zamestnancovi na stravné podľa § 5 nevznikne nárok. Nie je podstatné, ak len jeden z časov strávených na území Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa prekročí 5 hodín, pretože tento čas sa neposudzuje samostatne, pretože ide o jednu pracovnú cestu vykonanú v rámci jedného kalendárneho dňa; obidva časy sa spočítajú a poskytne sa stravné podľa súhrnného času.

Riešenie modelového prípadu je správne za predpokladu, ak ide o jednodňovú zahraničnú pracovnú cestu.

V prípade dvojdňovej zahraničnej pracovnej cesty by sa časy trvania pracovnej cesty na území Slovenskej republiky spočítali iba zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania podľa § 5 ods. 4 písm. b) zákona o cestovných náhradách, a to len v tom prípade, ak by každý deň bol tento čas kratší ako 5 hodín. V prípade, ak by aspoň v jednom kalendárnom dni bol čas trvania 5 a viac hodín, časy by sa nespočítali a stravné by sa posudzovalo za každý kalendárny deň samostatne.

V uvedenom príklade má zamestnanec za:

• prvý deň konania zahraničnej pracovnej cesty nárok na
• stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eura z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta trvala na území Slovenskej republiky 7 hodín (od 4:00 h do 11:00 h) a súčasne na
• stravné podľa § 13 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Nemecko, t. j. v sume 45 eur z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala 13 hodín (od 11:00 h do 24:00 h),
• druhý deň konania zahraničnej pracovnej cesty nárok na
• stravné podľa § 13 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Nemecko, t. j. v sume 45 eur z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala 13 hodín (od 0:00 h do 13:00 h) a súčasne na
• stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eura z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta trvala na území Slovenskej republiky 6 hodín (od 13:00 h do 19:00 h).

Každé plnenie sa zamestnancovi poskytuje za iný časový úsek v rámci kalendárneho dňa o z tohto dôvodu nejde o duplicitné plnenie.

Ak prvý deň, od rozhodného času pre posúdenie nároku na stravné v cudzej mene/eurách (§ 16 zákona o cestovných náhradách), zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvala 11 hodín a 10 minút a na území Slovenskej republiky trvala 2 hodiny a 50 minút, patrí zamestnancovi za tento kalendárny deň stravné iba za čas strávený mimo územia Slovenskej republiky, a to vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného podľa § 13 zákona o cestovných náhradách. Nárok na stravné v eurách za čas strávený na území Slovenskej republiky zamestnancovi nevznikol z dôvodu, že jeho pracovná cesta netrvala na území Slovenskej republiky 5 hodín a viac (pracovná cesta na území Slovenskej republiky trvala od 10:00 hod. do 12:50 hod., t. j. 2 hodiny a 50 minút, a teda nebola splnená základná podmienka pre vznik nároku na stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách).

V uvedenom príklade má vodič za:

• prvý deň konania zahraničnej pracovnej cesty nárok na
• stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eura z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta trvala na území Slovenskej republiky 5 hodín a viac (trvala 6 h – od 4:00 h do 10:00 h) a súčasne na
• stravné podľa § 13 zákona o cestovných náhradách v sume základnej sadzby stravného pre Rakúsko, t. j. v sume 45 eur z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala nad 12 hodín (trvala 14 h – od 10:00 h do 24:00 h).

Každé plnenie sa zamestnancovi poskytuje za iný časový úsek v rámci kalendárneho dňa a z tohto dôvodu nejde o duplicitné plnenie.

V uvedenom príklade má vodič nárok na:

• stravné podľa § 5 zákona o cestovných náhradách v sume 4,20 eura z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta trvala na území Slovenskej republiky 5 hodín a viac (trvala 6 hodín – od 4:00 h do 7:00 h a od 20:00 ho do 23:00 h) a súčasne na
• stravné podľa § 13 zákona o cestovných náhradách vo výške základnej sadzby stravného pre Nemecko, t. j. v sume 45 eur z dôvodu, že jeho zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky v rámci kalendárneho dňa trvala nad 12 hodín (trvala 13 h – od 7:00 h do 20:00 h).

Každé plnenie sa zamestnancovi poskytuje za iný časový úsek v rámci kalendárneho dňa a z tohto dôvodu nejde o duplicitné plnenie.

Podmienky poskytovania stravného pri tuzemských pracovných cestách sú ustanovené v § 5 zákona o cestovných náhradách a podmienky poskytovania stravného v cudzej mene/eurách pri zahraničných pracovných cestách sú osobitne v celom rozsahu ustanovené v § 13 zákona o cestovných náhradách pri súčasnej aplikácii aj § 16.

Podľa § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za čas pracovnej cesty na území Slovenskej republiky stravné v eurách v rozsahu a za podmienok ustanovených v § 5; ak zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže uplatniť § 5 ods. 3.

Ustanovenie § 16 ods. 1 zákona o cestovných náhradách upravuje teda vylúčenie súbehu stravného poskytovaného v eurách (§ 5) a cudzej mene/eurách (§ 13) za ten istý čas trvania zahraničnej pracovnej cesty; z uvedeného vyplýva, že za rovnakú dobu zahraničnej pracovnej cesty sa nemôže zamestnancovi poskytovať stravné v eurách (§ 5) aj v cudzej mene/eurách, teda duplicitne za ten istý čas; osobitne sa posudzuje čas strávený na území Slovenskej republiky a čas strávený mimo územia Slovenskej republiky.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že pri zahraničnej pracovnej ceste, ktorá je konaná určitú dobu na území Slovenskej republiky, patrí zamestnancovi stravné za podmienok upravených v § 5.

Predmetné ustanovenie osobitne ustanovuje, že zamestnávateľ môže aj pri zahraničných pracovných cestách využiť ustanovenie o možnosti poskytnutia fakultatívnej náhrady stravné podľa § 5 ods. 3, a to v tom prípade, ak vyslaním na zahraničnú pracovnú cestu neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom počas trvania zahraničnej pracovnej cesty ešte na území Slovenskej republiky.

Tak isto je potrebné aplikovať pri zahraničných pracovných cestách, ktoré sú určitú dobu vykonávané na území Slovenskej republiky, aj § 5 ods. 4 týkajúci sa odlišného spôsobu poskytovania stravného zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania.

V prípade, ak by sa zamestnancovi počas zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky poskytlo bezplatné stravovanie, pri posúdení nároku na stravné v eurách (§ 5) je potrebné tiež aplikovať aj ustanovenie § 5 ods. 6.

Ustanovenie § 16 ods. 1 rieši iba podmienky poskytovania stravného v eurách podľa § 5 osobitne len za čas zahraničnej pracovnej cesty strávený na území Slovenskej republiky; toto ustanovenie sa nevzťahuje na čas zahraničnej pracovnej cesty strávený mimo územia Slovenskej republiky.

Na základe uvedeného má zamestnanec pri zahraničnej pracovnej ceste, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené podmienky (predovšetkým časové), súčasne nárok na stravné:

• v eurách podľa § 5 (za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky) a
• v cudzej mene podľa § 13 (od rozhodného času pre posúdenie nároku na cudziu menu podľa § 16 ods. 2, napr. od času prekročenia slovenskej hranice).

V uvedenom prípade zahraničná pracovná cesta trvala v Českej republike 11,50 hodiny, t. j. v časovom pásme od 6 do 12 hodín, a zamestnancovi patrí stravné v cudzej mene vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného, t. j. 300 českých korún (50 % zo 600 českých korún).

Táto suma stravného v cudzej mene sa musí krátiť za bezplatne zabezpečený obed o 40 %, t. j. o 240 českých korún (zo stravného nad 12 hodín trvania pracovnej cesty).

Zahraničná pracovná cesta na území Slovenskej republiky trvala 11 hodín, t. j. v časovom pásme 5 až 12 hodín a zamestnancovi patrí stravné v sume 4,20 eura.

Zamestnancovi sa na základe vyššie uvedeného za túto zahraničnú pracovnú cestu poskytne:

• stravné v cudzej mene v sume 60 českých korún a
• stravné za čas strávený na území Slovenskej republiky v sume 4,20 eura.

V žiadnom prípade sa nemôže krátiť suma stravného poskytnutá v eurách podľa § 5 zákona o cestovných náhradách, t. j. stravné poskytnuté za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky.

Stravné poskytnuté za čas trvania zahraničnej pracovnej cesty na území Slovenskej republiky by sa krátilo v prípade, ak by mal zamestnanec bezplatne zabezpečený obed pri takejto zahraničnej pracovnej ceste na území Slovenskej republiky.

Poznámka redakcie:
§ 3 zákona o cestovných náhradách  
§ 6 zákona o cestovných náhradách

Autor: Ing. Ľuboslava Minková